znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 470/2013-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra 2013   predbežne   prerokoval   námietky   predpojatosti   proti   sudcom   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky   Petrovi   Brňákovi   a   Milanovi   Ľalíkovi   vznesené   JUDr.   P.   H.,   L., zastúpeného Advokátskou   kanceláriou F., s. r. o.,   L., vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 211/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák a Milan Ľalík n i e   s ú v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej   funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 211/2012.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2012 doručená faxom a 26. marca 2012 doplnená písomným podaním sťažnosť JUDr. P. H., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 204/2011 z 5. januára 2012 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Co 81/2010 z 15. marca 2011.

Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2012 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie I. senátu ústavného súdu, pričom predsedom senátu je Milan Ľalík, členom senátu Peter Brňák a sudkyňou spravodajkyňou je členka senátu Marianna Mochnáčová.

Sťažovateľ   v   podaní   z   27.   mája   2013   predložil   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcov I. senátu ústavného súdu Petra Brňáka a Milana Ľalíka pre ich predpojatosť a uviedol svoje pochybnosti   o   nepredpojatosti   označených   sudcov   podľa   §   27   a   §   28   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ vo svojom vyhlásení uviedol:«V zmysle §§ 27 a 28 zákona č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde... podávam vyhlásenie o odmietnutí dvoch sudcoch I. senátu prejednávajúceho moju sťažnosť pre ich predpojatosť:

- JUDr. Peter Brnák

- JUDr. Milan Ľalík...... som dospel k záveru, že možno mať pochybnosti o nepredpojatosti dvoch sudcov na základe skutočností, ktorým som dovtedy nepripisoval význam....

Pochybnosti o nepredpojatosti JUDr. Petra Brňáka... Vzájomné vzťahy JUDr. Brňáka, JUDr. P. a JUDr. H. v roku 2001 V rokoch 1990 - 2002 bol prejednávajúci sudca poslancom NR SR, v rokoch 1994

-1998   predsedom   Ustavno-právneho   výboru   (ÚPV),   ktorý   mal   v   kompetencii   rezort spravodlivosti a súdnictva. V rokoch 1998 - 2002 bol členom tohto výboru a ja (sťažovateľ) som bol predsedom Okresného súdu Žilina od januára 2000 do októbra 2006. Navrhovateľ konaní pred všeobecným súdom (ktoré je predmetom sťažnosti pred ÚS) JUDr. P. P. bol predsedom   OS   Žilina   do   roku   1999.   Podal   vo   vzťahu   ku   mne   ako   svojmu   nástupcovi desiatky   občiansko-právnych,   trestných,   správnych   a   iných   podaní.   Jedným   z   nich   bol podnet   na   NR   SR   z   23.   11.   2000   k   poslaneckému   prieskumu   „Odmietanie   prístupu k spravodlivosti a porušovanie princípu zákonného sudcu na Okresnom súde v Žiline.“ ÚPV NR SR SK sa podnetom zaoberal 16. 1. 2001... Vtedajší poslanec P. Brňák v rozprave uviedol: „Ak je pravda čo pisateľ uvádza, predseda súdu porušil zákon, treba sa najprv rozhodnúť, či sa prieskum vykoná.“...

V stanovisku pre ÚPV zo dňa 25. 1. 2001 pod Spr 91/2001 som okrem iného uviedol: „Neradostná situácia na našom súde ma veľa príčin, dve sú však dominantné a s nimi som sa najviac musel popasovať: 1. prijatie zákona č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a to dňa 24. 10. 1996, súčinnosťou od 1. 7. 1997. 2. Pôsobenie JUDr. P.   P.   vo   funkcii   predsedu   súdu   do   roku   2000.   Tieto   dva   rozhodujúce   faktory materiálne,   personálne   a   morálne   Okresný   súd   Žilina   doslova   položili   na   kolená a spôsobili, že ústavné právo občanov na efektívnu súdnu ochranu už niekoľko rokov nie je prakticky   zaručované...   V   tejto   situácii   mám   zaujať   stanovisko   na   podnet   tých   dvoch subjektov, ktoré marazmus spôsobili (alebo výrazne tomu napomohli)...“

K   tvrdenému   porušeniu   predeľovania   vecí   zákonnému   sudcovi   som   uviedol: „... Pojem   „zákonný   sudca“   sa   s   obľubou   používa,   ale   vlastne   legislatívne   neexistuje. Neuvádzam to na svoju obranu, preto že my sudcovia (isteže nie všetci) chápeme tento pojem oveľa širšie a závažnejšie ako Ústavný súd SR, ale aj predstavitelia politickej moci a samotní občania. Ide však len o určité princípy, ktoré vytvorili samotní sudcovia vo svete, ale aj na Slovensku a ktoré my sami sa snažíme presadzovať...

ÚPV vykonal dňa 26.3.2001 poslanecký prieskum na súde......   citujem   zo   svojho   stanoviska   k   poslaneckému   prieskumu   zo   dňa   29.   5.   2001 adresovanému   MS   SR   pod   Spr   91/2001:   „Problém   vznikol   pri   diskusii   o   „zákonnom sudcovi“,   pretože   rozdelenie   vecí   Ústava   ponecháva   na   zákon,   zákon   na   vyhlášku a vyhláška na rozhodnutie predsedu súdu. Teda zo „zákonného sudcu“ sa stáva ani nie vyhláškový, ale „sudca predsedu súdu“.... Z poslaneckého prieskumu vyplynulo to, čo bolo zrejmé na jeho začiatku, teda, že parlament nemal na prieskum kompetencie....

Poslanec P. Brňák sa s JUDr. P. pri poslaneckom prieskume veľmi srdečne vítal, živo   rozprával   a   bolo   zrejmé,   že   sa   dobre   poznajú   a   že   si   rozumejú.   Počas   diskusie so sudcami   dokonca   poslanec   P.   Brňák   sa   pýtal   aj   na   veci,   ktoré   neboli   v   písomnom podnete JUDr. P....

Z uvedených skutočností vyplývajú nasledovné závery:

- Poslanec P. Brňák ako 1 zo 6 poslancov súhlasil s uskutočnením prieskumu a ako 1 z   poslancov   sa   ho   aj   zúčastnil.   Išlo   o   bezprecedentný   prieskum,   ktorý   podľa   mojich informácií   sa   nikdy   inokedy   od   roku   1989   doposiaľ   na   všeobecnom   či   Ústavnom   súde neuskutočnil....

- Poslanec P. Brňák už po oboznámení sa s listom JUDr. P. mu absolútne dôveroval a uviedol, že ak je pravda, čo sa tam píše, porušil som zákon....

-   Moje   hodnotenie   záverov   poslanca   P.   Brňáka   v   tom   čase   bolo   príkre   až sarkastické...

- Veľmi kriticky som sa postavil aj k zákonu o nových sídlach a obvodoch súdov z roku 1996 - dodnes som presvedčený, že položil súdnictvo na kolená....

Pochybnosti o nepredpojatosti JUDr. Milana Ľalika......   Sudca   JUDr.   Ľalík   je   blízkym   spolupracovníkom   JUDr.   H.   O   týchto skutočnostiach niet pochýb...

V minulosti som bol autorom viacerých kritických článkov o JUDr. H. a naopak on zase sa o mne nelichotivo vyjadroval v médiách....

Objektívne existujú   pochybnosti o   nepredpojatosti sudcu   JUDr.   Ľalíka,   ak počas pôsobenia v súdnictve sa osobne aj prostredníctvom JUDr. H. vyprofiloval ako reprezentant jednej názorovej skupiny a aby nestranne prejednával vec v minulosti známeho nositeľa protichodných názorov...

Sudca JUDr. Ľalík má aj dobré osobné vzťahy s JUDr. P. Z rôznych vzdelávacích seminárov... mi je známe, že sa dobre poznajú, veľmi srdečne sa vždy zvítali, živo rozprával a bolo zrejmé, že sa dobre poznajú a že si rozumejú....

Spoločné poznámky k obidvom sudcom... Námietky týkajúce sa JUDr. P. P. nemožno formalistický odmietnuť len z dôvodu, že nie je účastníkom konania o ústavnej sťažnosti. Je účastníkom konania, ktoré je predmetom ústavného prieskumu a preto konanie o ústavnej sťažnosti sa priamo dotýka aj jeho ako navrhovateľa v konaní pred všeobecným súdom....»

Sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2013 pridelená sudcovi Jurajovi Horváthovi ako sudcovi spravodajcovi, ktorý je členom II. senátu ústavného súdu.

Ku vznesenej   námietke   sa   sudca   ústavného   súdu   Peter   Brňák   vyjadril   listom z 10. júna 2013 a sudca Milan Ľalík listom z 20. júna 2013.

Sudca Peter Brňák vo svojom vyjadrení uviedol: „... po oboznámení sa s obsahom námietky predpojatosti sťažovateľa JUDr. P. H. vo veci sp. zn. I. ÚS 211/2012 (aj) voči mojej osobe uvádzam, že sa necítim byť zaujatý v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním vo veci sp. zn. I. ÚS 211/2012 so zreteľom na pomer k veci, účastníkom, resp. ich právnym zástupcom. K namietaným skutočnostiam iba v krátkosti uvádzam:

(i) o zložení senátu I. ÚS mal sťažovateľ vedomosť minimálne od času doručenia uznesenia   o   prijatí   tejto   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   z   9.   mája   2012   (sťažovateľ prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   reaguje   na   vyjadrenia   odporcov   podaním z 23. júla 2012, pozn.), pričom námietku predpojatosti doručil ústavnému súdu zhruba po roku - podaním z 26. mája 2013,

(ii) potvrdzujem, že som sa ako člen ÚPV NR SR zúčastnil - spolu s jeho ďalšími členmi - poslaneckého prieskumu na Okresnom súde Žilina, ktorého predsedom bol v tom čase sťažovateľ,

(ii) nemám a ani som nemal priateľský vzťah (ani iný, pozn.) k osobe JUDr. P. P....“

Sudca Milan Ľalík vo svojom vyjadrení uviedol: „nezaujímam žiadne stanovisko k námietke o mojej predpojatosti, to ponechávam na rozhodnutie senátu II. ÚS....“

II.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   § 28 ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastník konania môže vyhlásiť,   že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

Podľa   ustanovenia   §   28   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ide   o   rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa čl. III bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2013 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcov I. senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, III. ÚS 214/2013).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

K námietke predpojatosti vznesenej proti sudcovi Petrovi Brňákovi

Námietka zaujatosti uplatnená sťažovateľom proti sudcovi ústavného súdu Petrovi Brňákovi je založená predovšetkým na jeho presvedčení o existencii priateľského vzťahu označeného sudcu ústavného súdu k JUDr. P. P. a s tým súvisiaci ich antagonistický, resp. ich zaujatý postoj k jeho osobe. Uvedené presvedčenie sťažovateľ odôvodnil tým, že JUDr. P.   P.   (ktorý   podal   proti   sťažovateľovi   návrh   na   ochranu   osobnosti   v   ústavným   súdom preskúmavanom   konaní   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   I. ÚS 211/2012,   pozn.)   ako   jeho niekdajší predchodca (do r. 1999) vo funkcii predsedu Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) po nástupe sťažovateľa do tejto funkcie (r. 2000 – 2006) inicioval voči sťažovateľovi   nielen „...   desiatky   občiansko-právnych,   trestných,   správnych   a   iných podaní“, ale v roku 2001, t. j. v čase, keď bol predsedom okresného súdu práve sťažovateľ, využijúc   svoje   priateľské   vzťahy   s   JUDr.   Petrom   Brňákom,   ktorý   bol   navyše   aj   jeho straníckym   kolegom   a   ktorý   bol   v   tom   čase   ako   poslanec   Národnej   rady   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „národná   rada“)   členom   jej   ústavno-právneho   výboru,   inicioval vykonanie poslaneckého prieskumu na okresnom súde, ktorého sa JUDr. Peter Brňák aj sám zúčastnil, a to aj napriek tomu, že jeho vykonanie na akomkoľvek inom súde bolo podľa sťažovateľa absolútne bezprecedentné, pretože „... sa nikdy inokedy od roku 1989 doposiaľ ne   všeobecnom   či   Ústavnom   súde   neuskutočnil“.   Počas   predmetného   poslaneckého prieskumu sa sťažovateľ, v tom čase ako predseda okresného súdu, mal ohradiť nielen voči jeho   vykonaniu,   ale malo   dôjsť   aj   k   otvorenej   konfrontácii   sťažovateľa   práve   s   JUDr. Petrom   Brňákom   (súčasným   sudcom   ústavného   súdu,   pozn.)   v súvislosti   s   otázkou všeobecného   prideľovania   vecí   „zákonnému   sudcovi“   na označenom   okresnom   súde, pričom   podľa   sťažovateľa   napokon „Z   poslaneckého   prieskumu   vyplynulo   to,   čo   bolo zrejmé na jeho začiatku, teda, že parlament nemal na prieskum kompetencie.“. Napokon sťažovateľ svoje tvrdenie o existencii priateľského vzťahu medzi sudcom ústavného súdu a JUDr. P. P., s ktorým je sťažovateľ v spore, ktorého ústavnosť má posudzovať práve senát ústavného súdu, ktorého je označený sudca ústavného súdu členom, podporil aj tvrdením, že označené   osoby   sa   pri   svojom   vzájomnom   stretnutí   srdečne   zdravia   a priateľsky   spolu komunikujú,   pričom   to   tak   bolo   napr.   aj   pri   vykonaní   inkriminovaného   poslaneckého prieskumu, počas ktorého sa mal vtedajší poslanec JUDr. Peter Brňák pýtať JUDr. P. P. aj na záležitosti, ktoré neboli predmetom písomného podnetu JUDr. P. P. na vykonanie tohto prieskumu, čo podľa sťažovateľa mohlo viesť k presvedčeniu o ich komunikácii mimo tohto oficiálneho podnetu.  

V   súvislosti   s   uvedeným   ústavný   súd   konštatuje,   že   aj   keď   tvrdenie   o   možnej zaujatosti sudcu ústavného súdu JUDr. Petra Brňáka v danej veci, a to či už v pozitívnom (priateľskom) smere (t. j. vo vzťahu k JUDr. P. P., ktorý je navrhovateľom v ústavným súdom   skúmanom   prípade,   pozn.),   alebo   v   negatívnom   (nepriateľskom)   smere   (t. j.   vo vzťahu k sťažovateľovi, ktorý je odporcom v ústavným súdom skúmanom prípade, pozn.), nemožno založiť iba na tvrdení o ich straníckej spriaznenosti, pričom navyše sa JUDr. Peter Brňák   uvedeného   sťažovateľom   namietaného   poslaneckého   prieskumu   vtedy   ešte   ako poslanec národnej rady zúčastnil iba ako člen kolektívneho orgánu, ktorý o jeho vykonaní riadne rozhodoval, teda toto rozhodnutie nemohol jednostranne ovplyvniť, takže uvedené skutočnosti   nemôžu   z   objektívneho   hľadiska   vzbudzovať   oprávnené   pochybnosti,   resp. zdanie   o   zaujatosti   sudcu   Petra   Brňáka   v   danej   veci,   preto   ho   ústavný   súd   nevylúčil z rozhodovania v predmetnej veci, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

K námietke predpojatosti vznesenej proti sudcovi Milanovi Ľalíkovi

Dôvodom   na   spochybnenie   nezaujatosti   sudcu   ústavného   súdu   Milana   Ľalíka sťažovateľom   je   tvrdenie   o   jeho   priateľskom   vzťahu   s   predsedom   najvyššieho   súdu a súčasne predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) JUDr. Š. H., s ktorým je sťažovateľ v (názorovo) protivníckom vzťahu, pretože sťažovateľ bol v minulosti autorom viacerých kritických článkov o JUDr. H., ktorý sa zasa o sťažovateľovi „... nelichotivo vyjadroval v médiách“. Sťažovateľ dôvodí tým, že v dôsledku názorovej polarizácie   v   súdnictve   sa   vytvorili   dva   protichodné   tábory,   pričom   označený   sudca ústavného súdu, JUDr. H., ako aj JUDr. P. P. (ktorý je spolu so sťažovateľom účastníkom v ústavným súdom preskúmavanom súdnom spore, pozn.) patria k názorovej skupine, ktorá je v opozícii k názorovej skupine, ktorej členom je sťažovateľ, pričom podľa sťažovateľa sú vzťahy   medzi   týmito   názorovými tábormi „...   veľmi   napäté   a často   prechádzajú   aj   do osobnej   averzie...“.   Sťažovateľ   v   tejto   súvislosti   poukázal   aj   na   záznam   zo   zasadnutia súdnej   rady   konaného   21.   decembra   2011,   na   ktorej   sa   rokovalo   aj   o jeho   žiadosti   o preloženie na iný súd. Pri tejto príležitosti sa uvedené názorové rozdiely taktiež prejavili. Okrem toho sťažovateľ svoje tvrdenie o priateľskom vzťahu JUDr. H. so sudcom ústavného súdu Milanom Ľalíkom podporil aj s poukazom na vyjadrenie tohto sudcu ústavného súdu vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   260/2010,   kde   proklamoval   svoje „...   dlhoročné priateľské a kolegiálne vzťahy s JUDr. Š. H.“. Napokon sťažovateľ spochybnil nezaujatosť sudcu   ústavného   súdu   Milana   Ľalíka   aj   s   poukazom   na   údajnú   netransparentnosť   pri prideľovaní jeho veci I. senátu ústavného súdu, pričom v tejto súvislosti konštatoval, že označený sudca ústavného súdu ako podpredseda ústavného súdu „... aj prejednávajúci sudca, nepochybne preto má vedomosť o spôsobe rozdeľovania vecí...“.

Vzhľadom na to, že sudca ústavného súdu Milan Ľalík nezaujal vecné stanovisko ku vznesenej námietke zaujatosti sťažovateľa, a najmä vzhľadom na to, že podľa ústavného súdu nemožno nezaujatosť sudcu spochybniť iba na základe názorovej rozdielnosti s tým, kto   námietku   zaujatosti   uplatnil, II.   senát   ústavného súdu   rozhodol   o nevylúčení sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka z rozhodovania danej veci, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013