znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 470/08-14

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 125/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti D., a. s., od m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra 2008   doručená   sťažnosť   spoločnosti   D.,   a. s.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 125/07.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-662/00-MI-2007   na   Obvodnom   oddelení   Policajného   zboru   M.   (ďalej   len   „obvodné oddelenie“) začalo trestné stíhanie z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.   Sťažovateľka   namietala   vo   veci   zaujatosť   npor.   M.   P.   z obvodného   oddelenia v celom konaní od jeho začiatku. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru M. (ďalej len „okresné   riaditeľstvo“)   uznesením   zo   14.   novembra   2007   nevylúčilo   npor.   M.   P. z vykonávania   úkonov   trestného   konania. Dňa   15.   novembra   2007   podala   sťažovateľka okresnému riaditeľstvu sťažnosť proti predmetnému uzneseniu, ktorú okresné riaditeľstvo uznesením   z   23.   novembra   2007   zamietlo.   Sťažovateľka   6.   decembra   2007   podala generálnej prokuratúre podnet na zrušenie právoplatného rozhodnutia z 23. novembra 2007, ktorý táto z dôvodu príslušnosti postúpila na vybavenie Krajskej prokuratúre v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“), o čom upovedomila sťažovateľku listom č. k. IV/6 GPt 125/07-4 z 13. decembra 2007. Sťažovateľka nebola spokojná s výsledkom preskúmania zákonnosti postupu v namietanej trestnej veci, a preto 25. apríla 2008 podala generálnej prokuratúre opakovaný podnet. Generálna prokuratúra listom z 12. mája 2008 sťažovateľke oznámila, že opakovaný podnet postúpila na vybavenie krajskej prokuratúre, ktorá je príslušná na jeho vybavenie. Ďalším opakovaným podnetom adresovaným generálnej prokuratúre z 21. júla 2008 sťažovateľka namietala, že do jeho spísania nedostala odpoveď o spôsobe vybavenia jej podnetu sp. zn. Ku 01/08 GP, vedeného na generálnej prokuratúre pod zn. IV/6 GPt 125/07. Generálna prokuratúra listom z 30. júla 2008 oznámila sťažovateľke, že si vyžiadala z krajskej prokuratúry podklady na preskúmanie postupu o spôsobe vybavenia jej podnetu a po preskúmaní veci ju upovedomí o spôsobe vybavenia.

Podľa sťažovateľky generálna prokuratúra postupom v označenom konaní porušila jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že   postupom   generálnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   zn.   IV/6   GPt   125/07   bolo porušené jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, vec vrátil generálnej prokuratúre na ďalšie konanie a zaviazal ju uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 7 938 Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný súd skúma,   či   dôvody uvedené   v § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05).

Predmetom   sťažnosti   je sťažovateľkou   namietané porušenie   základného   práva   na súdnu   a inú   právnu   ochranu   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 125/07 tým, že táto nevybavila podnety sťažovateľky na zákonnosť postupu v namietanej trestnej veci.

Za porušenie základného práva na súdnu inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   nemožno   považovať   samo   osebe   skutočnosť,   že   generálna   prokuratúra   podnetu podanému   podľa zákona   č.   153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) nevyhovie podľa predstáv sťažovateľa.

Generálna   prokuratúra   podnet   sťažovateľky   zo   6.   decembra   2007   na   zrušenie právoplatného rozhodnutia z 23. novembra 2007 z dôvodu príslušnosti postúpila krajskej prokuratúre, o čom   upovedomila sťažovateľku listom   z 13. decembra 2007.   Opakovaný podnet   v namietanej   trestnej   veci   z   25.   apríla   2008   generálna   prokuratúra   opätovne postúpila na vybavenie krajskej prokuratúre, ktorá je príslušná na jeho vybavenie, a túto skutočnosť   oznámila   sťažovateľke   listom   z   12.   mája   2008.   Ďalší   opakovaný   podnet adresovaný generálnej prokuratúre z 21. júla 2008 generálna prokuratúra vybavila listom z 30.   júla   2008   tak,   že   oznámila   sťažovateľke,   že   si   vyžiadala   z krajskej   prokuratúry podklady na preskúmanie postupu o spôsobe vybavenia jej podnetu a po preskúmaní veci ju upovedomí o spôsobe vybavenia. Dňa 2. decembra 2008 ústavný súd zistil, že generálna prokuratúra listom z 3. septembra 2008 oznámila sťažovateľke, že jej podnet bol postúpený na vybavenie krajskej prokuratúre.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Zákonnou   povinnosťou   generálnej   prokuratúry   bolo   na   podnety   sťažovateľky primeraným   spôsobom   reagovať.   Túto   povinnosť   generálna   prokuratúra splnila   tým,   že v listoch   sp.   zn. IV/6 GPt   125/07   z 13.   decembra   2007,   12.   mája   2008,   30.   júla   2008 a 3. septembra 2008 zaujala konkrétne stanoviská k námietkam sťažovateľky tak, že ich posúdila a postúpila na vybavenie krajskej prokuratúre ako orgánu príslušnému vo veci konať. Jadrom sťažnosti bola nespokojnosť sťažovateľky so závermi, ku ktorým generálna prokuratúra   dospela.   Skutočnosť,   že   generálna   prokuratúra   nepostupovala   v súlade s predstavami sťažovateľky, však nemôže celkom zjavne zakladať porušenie jej základných práv.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   generálna   prokuratúra   nepostupovala   v rozpore s platnými   právnymi   predpismi   a ich   ustanovenia   nevykladala   a neaplikovala   ústavne nekonformným spôsobom, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008