SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 47/2022-13
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného spoločnou PARA advokáti, s. r. o., Gagarinova 10/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marek Para, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Tost 47/2021 z 30. augusta 2021 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 16. novembra 2021 domáha vyslovenia porušenia jeho základných práv zaručených čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 5 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Ďalej v ústavnej sťažnosti ústavnému súdu navrhuje, aby označené rozhodnutie všeobecného súdu zrušil, vrátil mu vec na nové konanie a prikázal mu prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu a priznal tiež sťažovateľovi náhradu trov konania.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi a ďalším spoluobvineným je vedené väzobné trestné stíhanie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona a ďalšie trestné činy, pričom 3. augusta 2021 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) na sťažovateľa a ostatných spoluobvinených na Špecializovanom trestnom súde obžalobu. Špecializovaný trestný súd uznesením č. k. 9 T 10/2021 z 18. augusta 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku o ponechaní sťažovateľa vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a nenahradil jeho väzbu alternatívnym opatrením. O sťažnosti, ktorú sťažovateľ proti prvostupňovému rozhodnutiu podal, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 5 Tost 47/2021 z 30. augusta 2021 (ďalej len „namietané uznesenie“), ktorým sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
II.
Argumentácia sťažovateľa
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v prvom rade namieta, že senát najvyššieho súdu, ktorý namietané uznesenie vydal, nebol kreovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami rozvrhu práce najvyššieho súdu, v čom vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a tiež základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru. Poukazuje na príslušné ustanovenia Rozvrhu práce najvyššieho súdu pre rok 2021 v znení opatrenia č. 1 až 16 (ďalej len „aktuálny rozvrh práce“), a to na ustanovenia čl. X ods. 5 a 9 v spojení s ustanoveniami čl. XVI ods. 4 aktuálneho rozvrhu práce najvyššieho súdu, a konkretizuje, že podľa jeho názoru senát 5T najvyššieho súdu, ktorému pripadlo rozhodovanie o „väzobnej“ sťažnosti sťažovateľa, nesprávnym postupom aplikoval pre určenie tretieho (chýbajúceho) člena senátu 5T pravidlá pre určenie zastupujúceho sudcu uvedené v osobitnej časti rozvrhu práce pre senát 1T a vzhľadom na číslo 7 ako koncovú číslicu poradového čísla registra, pod ktorým bola vec zaevidovaná, určil za zastupujúcu sudkyňu ⬛⬛⬛⬛ ako predsedníčku senátu uvedenú v osobitnej časti rozvrhu práce na 3. mieste v senáte 2T. Podľa sťažovateľa sa však uvedené pravidlá aplikujú v prípade nápadu veci do senátu 1T a určenia zastupujúceho sudcu zo senátu 2T, nie v prípade nekompletného senátu 5T. Vzhľadom na to, že vo veci mal rozhodovať sudca senátu 2T ⬛⬛⬛⬛ ako predseda senátu uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce pre senát 2T na 2. mieste, a nie ⬛⬛⬛⬛, ktorá je v osobitnej časti rozvrhu práce pre senát 2T uvedená na 3. mieste, podľa názoru sťažovateľa rozhodoval v jeho trestnej veci senát v nezákonnom zložení.
4. V druhom rade sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že najvyšší súd v odôvodnení namietaného uznesenia riadne nezodpovedal jeho námietky, ktoré v podanej sťažnosti formuloval, a z tohto dôvodu hodnotí odôvodnenie jeho rozhodnutia ako arbitrárne. Na tomto mieste dôvodí, že najvyšší súd nereagoval v odôvodnení namietaného uznesenia primerane na jeho v sťažnosti prezentované tvrdenia o nedostatočnom vymedzení v obžalobe predpokladaného trestného činu a o nesplnení povinnosti uloženej orgánom činným v trestnom konaní v predchádzajúcom uznesení najvyššieho súdu č. k. 2 Tost 31/2021 zo 16. júna 2021. V nadväznosti na to pre vysvetlenie cituje sťažovateľ z odôvodnenia uvedeného predchádzajúceho uznesenia, v ktorom najvyšší súd uviedol: „V tomto štádiu konania je ale potrebné zdôrazniť, že je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní ustáliť a konkretizovať formuláciu skutku tak, aby bol jednoznačný spôsob jeho spáchania, ustálenie a konkretizovanie účasti obvineného ⬛⬛⬛⬛. Uvedené však v tomto štádiu trestného konania nemá vplyv na záver o dôvodnosti prebiehajúceho trestného stíhania.“
5. Sťažovateľ v uvedenom postupe najvyššieho súdu, ktorý v druhom stupni rozhodol o ponechaní sťažovateľa vo väzbe, vidí porušenie svojich označených práv.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Podstatou obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie o porušení jeho práv v rámci rozhodovania o jeho väzbe, resp. rozhodovania o ponechaní sťažovateľa vo väzbe, kde toto svoje tvrdenie zakladá na argumentácii o nezákonnosti zloženia senátu najvyššieho súdu prejednávajúceho jeho sťažnosť a na argumentácii o nedostatočnom odôvodnení namietaného uznesenia najvyššieho súdu, ktorý podľa jeho názoru náležite nezodpovedal niektoré relevantné otázky formulované sťažovateľom v jeho sťažnosti.
K základnému právu na zákonného sudcu
7. V odôvodnení namietaného uznesenia najvyšší súd uviedol, že namiesto stáleho člena senátu 5T ⬛⬛⬛⬛ a zastupujúcich sudcov zo senátu 1T a ⬛⬛⬛⬛, ktorí všetci čerpali v čase rozhodovania dovolenku, nastúpila podľa čl. XVI ods. 4 v spojení s čl. X ods. 5 a ods. 9 aktuálneho rozvrhu práce ako ďalšia členka senátu sudkyňa zo senátu 2T uvedená v osobitnej časti aktuálneho rozvrhu práce na treťom mieste, ⬛⬛⬛⬛ (ide o vec s koncovým číslom 7). Z týchto dôvodov o sťažnosti sťažovateľa konal a rozhodoval senát 5T v zložení ⬛⬛⬛⬛ ako predseda senátu a
a ⬛⬛⬛⬛ ako členovia senátu.
8. Pre účely posúdenia opodstatnenosti tvrdení sťažovateľa o nesprávnosti postupu najvyššieho súdu pri kreovaní senátu prejednávajúceho sťažnosť sťažovateľa, resp. tvrdení o porušení pravidiel aktuálneho rozvrhu práce upravujúcich postup pri doplnení chýbajúceho člena senátu zastupujúcim sudcom, sa ústavný súd oboznámil s relevatnými ustanoveniami aktuálneho rozvrhu práce najvyššieho súdu, ktoré boli aplikované, resp. mali byť aplikované pri kreovaní senátu najvyššieho súdu prejednávajúceho väzobnú vec sťažovateľa.
8.1. Podľa čl. X ods. 1 prvej vety aktuálneho rozvrhu práce k zastupovaniu dochádza v prípade vylúčenia predsedu senátu (sudcu) z prejednávania a rozhodovania veci alebo v prípade, že sa predseda senátu (sudca) nemôže zúčastniť na konaní a rozhodovaní veci z iných vážnych dôvodov (napríklad z dôvodu jeho dočasného pridelenia, stáže, prerušenia alebo zániku výkonu funkcie sudcu).
8.2. Podľa čl. X ods. 5 aktuálneho rozvrhu práce ak v osobitnej časti nie je ustanovené inak, zastupujúcim senátom je senát s najbližším vyšším poradovým číslom (napríklad pre senát 2 je zastupujúcim senátom senát 3); senát s najvyšším poradovým číslom zastupuje senát s najnižším poradovým číslom. Ak takéto zastúpenie nie je možné (napríklad preto, že všetci členovia zastupujúceho senátu sú vylúčení), zastupujúcim senátom je senát s ďalším vyšším poradovým číslom (ak napríklad pre senát 2 mal byť pôvodne zastupujúcim senátom senát 3 a jeho členovia sú vylúčení, zastupujúcim senátom pre senát 2 bude senát 4). Pre určenie osoby zastupujúceho predsedu senátu (sudcu) je v týchto prípadoch rozhodujúce zloženie zastupujúceho senátu v čase uskutočnenia zastúpenia.
8.3. Podľa čl. X ods. 9 aktuálneho rozvrhu práce už uvedené pravidlá sa primerane použijú aj v prípade náhlej prekážky brániacej senátu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, vykonávať neodkladné úkony alebo neodkladne rozhodnúť vo veci po kratší čas ako 6 týždňov a tiež v prípade neúplného senátu. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.
8.4. Podľa čl. XVI ods. 4 aktuálneho rozvrhu práce ak došlo k vylúčeniu riadiaceho predsedu senátu, predsedu alebo sudcu trojčlenného senátu trestnoprávneho kolégia alebo ak je takýto senát neúplný z iných dôvodov (čl. X ods. 1 veta prvá a ods. 9 rozvrhu práce), zastupuje ho riadiaci predseda, predseda alebo sudca zastupujúceho senátu (čl. X ods. 5 rozvrhu práce) podľa pravidla určeného v osobitnej časti rozvrhu práce týkajúcej sa trestnoprávneho kolégia.
8.5. Podľa osobitnej časti aktuálneho rozvrhu práce senát 5T pozostáva: z riadiaceho predsedu senátu ⬛⬛⬛⬛, predsedu senátu ⬛⬛⬛⬛ a člena senátu ⬛⬛⬛⬛.
8.6. Podľa osobitnej časti aktuálneho rozvrhu práce pre senát 5T sú pravidlá pre určenie zastupujúceho sudcu takéto: vo veciach, v ktorých poradové číslo registra, pod ktorým sú zaevidované, končí číslicami: 0, 1, 2, je určený na zastupovanie riadiaci predseda zastupujúceho senátu; vo veciach, v ktorých poradové číslo registra, pod ktorým sú zaevidované, končí číslicami: 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, je určený na zastupovanie predseda senátu/sudca uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na 2. mieste.
8.7. Podľa osobitnej časti aktuálneho rozvrhu práce senát 1T pozostáva: z riadiaceho predsedu senátu ⬛⬛⬛⬛ a člena senátu ⬛⬛⬛⬛, miesto tretieho člena je neobsadené.
8.8. Podľa osobitnej časti aktuálneho rozvrhu práce pre senát 1T sú pravidlá pre určenie zastupujúceho sudcu takéto: vo veciach, v ktorých poradové číslo registra, pod ktorým sú zaevidované, končí číslicami: 0, 1, 2, je určeným na zastupovanie riadiaci predseda zastupujúceho senátu; vo veciach, v ktorých poradové číslo registra, pod ktorým sú zaevidované, končí číslicami: 3, 4, 5, je určený na zastupovanie predseda senátu/sudca uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na 2. mieste; vo veciach, v ktorých poradové číslo registra, pod ktorým sú zaevidované, končí číslicami: 6, 7, 8, 9, je určený na zastupovanie predseda senátu/sudca uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na 3. mieste.
8.9. Podľa osobitnej časti aktuálneho rozvrhu práce senát 2T pozostáva: z riadiaceho predsedu senátu ⬛⬛⬛⬛, predsedu senátu ⬛⬛⬛⬛ a predsedu senátu ⬛⬛⬛⬛.
9. Po oboznámení sa s relevantnými ustanoveniami aktuálneho rozvrhu práce najvyššieho súdu a skutkovými okolnosťami veci sťažovateľa ústavný súd konštatuje nasledujúce:
10. Skutková situácia, ktorá v prípade sťažovateľa nastala (chýbajúci člen senátu – ⬛⬛⬛⬛, ktorý čerpal dovolenku ), indikovala v zmysle čl. X ods. 9 v spojení s ustanovením čl. X ods. 1 aktuálneho rozvrhu práce aplikáciu ustanovení čl. XVI ods. 4 v spojení s ustanoveniami čl. X ods. 5 aktuálneho rozvrhu práce, podľa ktorých sa mal chýbajúci člen senátu 5T nahradiť členom zo zastupujúceho senátu, pričom v prvom rade ako zastupujúci senát pripadol do úvahy senát 1T. Keďže obaja členovia senátu 1T (ako už bolo uvedené, miesto tretieho člena nie je obsadené) čerpali dovolenku, nastúpil v zmysle ustanovení čl. X ods. 5 aktuálneho rozvrhu práce ako zastupujúci senát senát 2T, ktorý v podstate zastúpil senát 1T. V zmysle ustanovení čl. XVI ods. 4 aktuálneho rozvrhu práce sa pre určenie sudcu zo zastupujúceho senátu, ktorým sa stal primárne senát 1T, mali použiť pravidlá určené v osobitnej časti rozvrhu práce pre senát 5T, teda pre zastupovaný senát. Nastala však situácia, keď zastúpenie z primárne stanoveného zastupujúceho senátu 1T nebolo možné a nastúpil v poradí ďalší zastupujúci senát 2T. Najvyšší súd však použil pre určenie sudcu zo zastupujúceho senátu, ktorým sa stal sekundárne senát 2T (a z ktorého sa mal doplniť neúplný senát 5T), pravidlá určené v osobitnej časti rozvrhu práce pre zastúpenie senátu 1T.
11. Z obsahu osobitnej časti aktuálneho rozvrhu práce vyplýva, že pravidlá určenia zastupujúceho sudcu pre každé súdne oddelenie sú nastavené tak, aby reflektovali a boli kompatibilné so zložením senátu vyššieho poradového čísla, ktorý má v prípade potreby zastupovania nastúpiť ako zastupujúci senát. Je potrebné zdôrazniť, že senáty trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu nemajú rovnaký počet členov (v porovnaní so „štandardným“ počtom troch členov má napr. senát 1T dvoch členov a senát 3T štyroch členov). Ústavný súd preto považuje za súladné s právom na zákonného sudcu, ak sa v prípade, že doplnenie z primárne určeného zastupujúceho senátu nie je možné, pre výber zastupujúceho sudcu zo sekundárne (nasledujúceho) zastupujúceho senátu použijú pravidlá, ktoré sú stanovené pre zastúpenie primárne určeného zastupujúceho senátu. Ak by tomu tak nebolo, mohli by vzhľadom na rôzny počet členov jednotlivých trestných senátov nastať situácie, keď by určenie zastupujúceho sudcu nebolo objektívne možné.
11.1. Pre ilustráciu ústavný súd uvádza príklad: Pre senát 4T je v osobitnej časti rozvrhu práce vo veciach, v ktorých koncová číslica poradového čísla registra, pod ktorým bola vec zaregistrovaná, je 6, 7, 8, 9, určený na zastupovanie predseda senátu/sudca zastupujúceho senátu, uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na 3. mieste. Ak by v prípade potreby doplnenia senátu 4T nastala situácia, aká nastala aj v prípade sťažovateľa (t. j. doplnenie z primárne určeného zastupujúceho senátu 5T by nebolo možné), podľa pravidla zakotveného v osobitnej časti pre senát 4T by zastupujúceho sudcu zo sekundárne určeného zastupujúceho senátu 1T nebolo možné určiť, keďže senát 1T ma len dvoch členov.
12. V posudzovanom prípade koncová číslica poradového čísla registra, pod ktorým bola väzobná vec sťažovateľa zaregistrovaná, bola 7, a preto mal byť na zastupovanie určený člen senátu 2T uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na 3. mieste (pozri s. 53 aktuálneho rozvrhu práce). V osobitnej časti aktuálneho rozvrhu práce je zloženie senátu 2T takéto: riadiaci predseda senátu ⬛⬛⬛⬛, predseda senátu ⬛⬛⬛⬛ a predseda senátu ⬛⬛⬛⬛. Ako tretia členka senátu 2T je teda v osobitnej časti rozvrhu práce uvedená ⬛⬛⬛⬛, ktorá bola aj vybraná ako doplňujúci člen neúplného senátu 5T.
13. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch ústavný súd považuje postup, ktorý aplikoval najvyšší súd v sťažovateľovom prípade za správny, keďže – na rozdiel od postupu, ktorého sa dovoláva v ústavnej sťažnosti sťažovateľ – udržiava funkčnosť inštitútu zastúpenia, regulovaného rozvrhom práce najvyššieho súdu.
K námietke arbitrárnosti namietaného uznesenia najvyššieho súdu
14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je garantované čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného na urýchlenú súdnu kontrolu zákonnosti jeho väzby, s čím je spojená povinnosť nariadenia prepustenia obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia ústavy korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 dohovoru (obdobne napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08, III. ÚS 581/2015, III. ÚS 183/2018). Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem iného) na kvalitu preskúmania. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania o osobnej slobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky spravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré sú prenesené do špeciálnych ustanovení čl. 17 ods. 1 a 5 ústavy a čl. 5 dohovoru aplikovateľných na konania týkajúce sa väzby. Jednou z nich je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (pozri napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 581/2015, II. ÚS 113/2020).
15. Z obsahu odôvodnenia namietaného uznesenia vyplýva, že v ňom najvyšší súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľa o nedostatočnosti vymedzenia skutku popísaného v bodoch 1) až 9), 19) až 34) a 36) až 93) uviedol, že tieto námietky vybočujú z rámca primárneho účelu konania a rozhodovania o väzbe, pričom tieto námietky budú posúdené pri predbežnom prejednaní obžaloby podľa § 234 Trestného poriadku, resp. v konaní vo veci samej, kde súčasne najvyšší súd poznamenal, že identické výhrady sťažovateľ formuloval aj v návrhu na postup podľa § 243 Trestného poriadku z 13. augusta 2021. Najvyšší súd dôvodil, že z pohľadu hodnotenia dôvodov väzby je relevantná predovšetkým tá okolnosť, že Špecializovaný trestný súd a najvyšší súd má v zmysle § 14 písm. e), g) a n) Trestného poriadku právomoc konať a rozhodovať o ponechaní obvineného vo väzbe podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku. Vo vzťahu k vymedzeniu skutku súd uvádza, že tento sa mu (minimálne v bode 93) nejavil nekonkrétne, naopak, vychádzajúc z § 235 písm. c), nezistil absenciu niektorej obligátornej náležitosti. To, či konanie sťažovateľa (v prípade uznania viny) bude posúdené ako trestný čin spáchaný jedným alebo viacerými čiastkovými útokmi na záujem chránaný Trestným zákonom, nie je nateraz pri rozhodovaní o väzbe natoľko smerodajné.
16. Ústavný súd je toho názoru, že už citované argumenty najvyššieho súdu predstavujú logickú a celkom náležitú odpoveď na otázku sťažovateľa, ktorú vníma sťažovateľ ako otázku zásadnú z hľadiska posúdenia splnenia materiálnych podmienok jeho väzby. Odpoveď najvyššieho súdu má logickú oporu v právnej úprave obsiahnutej v § 243 a § 244 Trestného poriadku. V zmysle citovanej právnej úpravy totiž podrobný prieskum kvality podanej obžaloby z hľadiska splnenia požiadavky stanovenej § 235 písm. c) Trestného poriadku, teda z hľadiska perfektnosti obžalobného návrhu zahŕňajúceho náležitú precizáciu stíhaného skutku, ktorého prieskumu sa sťažovateľ domáha už v rámci väzobného konania, spadá až do prieskumnej právomoci predsedu senátu vymedzenej § 243 ods. 1 Trestného poriadku, kde prípadné nedostatky obžalobného návrhu v podobe nedostatočnej precizácie stíhaného skutku sú kvalifikovateľné ako závažné procesné chyby podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, sankcionovateľné rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi (pozri R 51/2016).
17. Namietané uznesenie najvyššieho súdu sa vzhľadom na predchádzajúci záver ústavnému súdu nejaví ako arbitrárne, porušujúce namietané základné právo sťažovateľa zaručené čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy.
18. Pokiaľ ide o sťažovateľom formulovanú námietku porušenia čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru, ústavný súd uvádza, že procesné garancie súdnej kontroly väzby v nasledujúcich štádiách väzobného rozhodovania (napr. preskúmanie žiadosti o prepustenie z väzby, rozhodovanie o predĺžení väzby a rozhodovanie o ponechaní sťažovateľa vo väzbe po podaní obžaloby) poskytuje čl. 5 ods. 4 dohovoru, nie čl. 5 ods. 3 dohovoru, ktorý je aplikovateľný v rámci primárneho rozhodovania o vzatí do väzby. Pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným uznesením najvyššieho súdu a obsahom čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru, inými slovami, z dôvodu neaplikovateľnosti oznčeného článku dohovoru na dotknuté štádium väzobného konania, bola sťažovateľom formulovaná námietka porušenia uvedeného článku dohovoru dotknutým rozhodnutím najvyššieho súdu posúdená ako zjavne neopodstatnená.
19. Vychádzajúc z prezentovaných záverov, ústavný súd vyhodnotil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2022
Jana Laššáková
predsedníčka senátu