znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 47/2015-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   augusta   2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. PetromHoléczym, Advokátska kancelária, Vojenská 5, Košice, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduKošice II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 849/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 849/94   p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jejzáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 849/94 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné   zadosťučineniev sume 4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Košice II p o v i n n ývyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Košice   II   j e   p o v i n n ý   uhradiť

trovy   konania   v sume   432,30   €   (slovom   štyristotridsaťdva   eur   a   tridsaťcentov) na účet advokáta JUDr. Ing. Petra Holéczyho, Advokátska kancelária, Vojenská 5,Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 47/2015-8   z 22.   januára   2015   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 849/94 (ďalejaj „napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že: „(...) V(...) právnej veci už dňa 23. 08. 1994 podal pán ⬛⬛⬛⬛, právny predchodca   sťažovateľky(...)   na   OS   Košice   II   proti   odporcovi   pánovi   menom ⬛⬛⬛⬛ žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

(...) od určitého momentu ako keby celý súdny prípad zamrzol napriek tomu, že uplynulo už viac ako 6 rokov od doby, kedy sa sťažovateľka oficiálne stala účastníčkou v danom konaní (03. 05. 2008!) a dokonca uplynulo už skoro 20 rokov od doby podania žaloby právnym predchodcom sťažovateľky (23. 08. 1994!).

Pretože   ide   o   súdny   prípad   z   roku   1994,   nie   je   vlastne   skončený   ani   po   skoro dvadsiatich rokoch. (...)

Sťažovateľka sa domnieva, že vec nie je nijako zvlášť právne ani fakticky zložitá. Ide len o rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku dôverne známym a presne definovaným nehnuteľnostiam. Takýto bežný spor by skutočne nemalo byť problém rozhodnúť v kratšej než 3 ročnej lehote, natož v lehote 6 ročnej, natož v lehote 20 ročnej.

Sťažovateľka sa tiež domnieva, že jej vlastné správanie nezavinilo žiadne prieťahy, ktoré by sa jej alebo jej strane mohli pripočítať na ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Naopak, domnieva sa, že ÚS KE by mohol prihliadnuť na tú skutočnosť, že sťažovateľka prejednávanie veci urgovala a   sťažovala   sa   na   prieťahy   v   konaní   a   žiadala   aj   písomne   predsedu   OS   Košice   II o odstránenie prieťahov v konaní. (...)

Sťažovateľka sa domnieva, že má právo požadovať aj finančné zadosťučinenie za porušenie svojho základného ústavného práva aspoň vo výške 20 000.- €. Teda cca iba 1 000.- € za každý z doterajších už 20 rokov zdržiavania rozhodnutia. Tento návrh v zmysle § 50 ods. 3 zákona o Ústavnom súde odôvodňuje tým, že až do júla 2014 nebolo v konaní rozhodnuté takže sťažovateľka bola a je v absolútnej právnej neistote nielen čo do existencie (alebo   neexistencie)   svojho   spoluvlastníckeho   práva   k   predmetným   nehnuteľnostiam, v prípade uznania jej spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, čo očakáva, ale hlavne je v absolútnej právnej neistote čo sa týka finančnej možnosti využitia svojho spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na odpredaj alebo prenájom za úhradu. Stratila tak na možnom nájme hodnoty doposiaľ už za neuveriteľných minimálne 6 až maximálne 20 rokov. Vlastní

kou predmetných nehnuteľností je od roku 2004 = 10 rokov.

Ovšem sťažovateľka si uvedomuje, že požadované finančné zadosťučinenie nemá byť nijakou náhradou za túto stratu a neodôvodňuje ju týmto, ale poukazuje na to, čo mimo iného neprimerané časové prieťahy v súdnom konaní na jej možnom zveľadení majetku zapríčinili.

A keďže aj potreby sťažovateľky vo veku 34 rokov pri podaní žaloby pred 20 rokmi a v   terajšom   veku   54   rokov   sú   rôzne   a   zo   zdravotných   dôvodov   zvýšené,   samotné deklarovanie porušenia svojho práva a príkaz konať bez zbytočných prieťahov v konaní, po dvadsiatich rokoch ktoré sa už nedajú vrátiť, sa sťažovateľka domnieva, že nemožno považovať   za   dostatočné.   Jedná   sa   o   neuveriteľných   už   skoro   40   percent   dĺžky   jej doterajšieho života čo trvá tento spor. Avšak pri ďalšom predlžovaní sporu sa rozhodnutia v spore z dôvodu ťažkej choroby (diagnóza C50 - rakovina) ani nemusí dožiť.

Svoju majetkovú aj nemajetkovú ujmu vidí sťažovateľka okrem iného aj v pocitoch neistoty, márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu skoro 20 rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v jej prípade, ktorého predmetom je majetkový   spor   a   teda   výsledok   ktorého   má   priamy   vplyv   na   príjem   sťažovateľky. Sťažovateľka   si   uvedomuje,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   nie   je prípadná   náhrada   škody,   preto   sa   ani   neodvoláva   a   ani   neuplatňuje   napr.   celú   sumu stratenej náhrady za prenájom nehnuteľností za dobu posledných vyše 6 rokov o ktorú v neposlednom rade ide a neuplatňuje ani jej časť. Ale 20 000.- € považuje za primeranú čiastku z dôvodu 20 ročného trvania tohto konania a vyše 6 ročného denného stresovania od kedy je aj oficiálnou účastníčkou sporu.

Ďalej   sa   sťažovateľka   domnieva,   že   má   právo   na   náhradu   nákladov   za   právne zastúpenie, ktoré jej vzniklo v súvislosti s podaním tejto sťažnosti vo výške(...) 284,08 € za dva úkony právnej pomoci, čiže za prijatie a štúdium prípadu a za písomné podanie tejto písomnej sťažnosti na ÚS KE. (...)

Zo   zhora   uvedených   dôvodov   sťažovateľka   navrhuje,   aby   Ústavný   súd   SR   po prevedenom šetrení a dokazovaní rozhodol a vydal tento nález:

1. Základné právo pani menom ⬛⬛⬛⬛ rodená na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.: 13 C 849/94 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje aby v konaní vedenom na OS Košice II pod sp. zn.: 13 C 849/94 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Pani   menom ⬛⬛⬛⬛,   rodenej priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000.- € slovom dvadsaťtisíc eur, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť pani menom

,   rodenej trovy   konania   vo   výške   284,08   €   slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov na účet právneho zástupcu sťažovateľky advokáta menom JUDr. Peter Holéczy, so sídlom 04001 Košice 1, Vojenská 5, do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu. (...)“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprV/148/2015 z 3. marca 2015a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 23. marca 2015.

3.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danejveci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) spor možno charakterizovať ako skutkovo náročný vzhľadom na nevyhnutnosť vykonania i opakovaného znaleckého dokazovania a tiež je potrebné poukázať na procesné prekážky   ovplyvňujúce   dĺžku   konania   (zámena   účastníka   na   strane   žalovaného,   úmrtie pôvodného žalobcu, problémy pri zabezpečení znalca a vypracovaní znaleckého posudku, problémy pri doručovaní zásielok predovšetkým sťažovateľke).

(...) od obdobia, keď sa sťažovateľka stala účastníčkou daného konania (3.5.2008), bolo konanie súdu v zásade plynulé, ovplyvnené predovšetkým(...) správaním sťažovateľky a aj z toho plynúcou dĺžkou pri obstarávaní znaleckého posudku. Jednotlivé vykonávané úkony a vytyčované pojednávania na seba nadväzovali, čo svedčí o sústredenom postupe v danom konaní.

- záverom poukazujem na skutočnosť skutkovej obtiažnosti sporu, správanie samotnej sťažovateľky, procesné prekážky

-   úmrtie   pôvodného   žalobcu a z uvedeného dôvodu nutnosť prerušenia konania, problémy pri doručovaní zásielok predovšetkým sťažovateľke a jej zástupcovi. Obdobia, keď sa spis nachádzal na odvolacom Krajskom súde v Košiciach, nie som oprávnený žiadnym spôsobom hodnotiť či posudzovať.

Pokiaľ ide o obsah samotnej, ústavnému súdu podanej sťažnosti, nie je jasný už jej bod 1, keď právny zástupca sťažovateľky píše, že „právnym predchodcom sťažovateľky bol pán ⬛⬛⬛⬛ “.   Tento   účastník   žalobu   podal,   žalovaným   bol   účastník,   na   miesto ktorého   vstúpila   žalovaná,   teda   sťažovateľka.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   už   procesné postavenie sťažovateľky je označené v predmetnej sťažnosti zmätočne.

V ďalšej časti poukazuje na podané sťažnosti zo strany sťažovateľky predsedovi súdu, žiadnym spôsobom sa nevyjadruje k obsahu odpovedí na uvedené sťažnosti, v ktorých je zachytená chronológia vo veci vykonaných úkonov, ale aj popis prieťahov, spôsobených priamo sťažovateľkou. Nie je tiež zrejmé, kedy bola sťažovateľke doručovaná zásielka na adresu ⬛⬛⬛⬛,   keď   z   obsahu   spisu   vyplýva   doručovanie   zásielok   na   adresu ⬛⬛⬛⬛, na ktorých si zásielky opakovane nepreberala, ako to vyplýva z vyššie uvedeného   textu.   Doručovanie   zásielky   sťažovateľke   na   adresu   zamestnávateľa   bolo realizované až po tom, čo nepreberala zásielky na adrese svojho trvalého pobytu a v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Nie je zrejmá ani požiadavka sťažovateľky na vyplatenie finančného zadosťučinenia za 20 rokov trvania sporu, keď je sama jeho účastníčkou až odo dňa 3.5.2008. Ak na urýchlenom vyriešení sporu má naliehaný záujem, nie je jasné, z akého dôvodu spôsobovala v konaní vyššie uvedené prieťahy. Ak argumentuje, že ju znalec na ohliadky predvolával oneskorene, mala možnosť ho sama kontaktovať a zistiť takýmto spôsobom termín ďalšej ohliadky.   Sťažovateľka   nevyužila   ani   možnosť   mimosúdnej   dohody,   pre   ktorú   bolo pojednávanie odročené.

(...)   oznamujem,   že   súhlasím   s   upustením   od   konania   ústneho   pojednávania v predmetnom konaní.»

3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdutiež poukázal na skutkový stav sporu a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Bod 1 svojej ústavnej sťažnosti zo dňa 06. 07. 2014 sťažovateľka skutočne zjasňuje takto:

(...) Spor ktorý dostal spisovú značku 13 C 849/94 sa vedie od 23.08.1994, čiže vyše 20 rokov.

OS KE II. stratil hneď na začiatku skoro dva roky, keď nariadené pojednávanie na 03.05.1995   bolo   odročené   pre   práceneschopnosť   sudkyne   na   07.06.1995   a   toto   zas odročené   za   účelom   vyžiadania   Znaleckého   posudku   (ďalej   len   ZP!),   ktoré   bolo   však nariadené až 18.03.1996.

Hoci   znalec   15.05.1996   vrátil   spis   s   tým,   že   požiadal   o   vymazanie   zo   zoznamu znalcov, dňa 04.07.1996 toho istého znalca ustanovil súd znovu a tento 10.09.1996 vrátil spis znovu súdu, že už nie je znalcom, čiže súd v snahe ušetriť čas, čas stratil a 27.09.1996 súd ustanovil tretieho znalca, v skutočnosti ale len druhú osobu, ako sa ukázalo nevhodnú osobu ktorá bola z funkcie znalca odvolaná a tak súd ustanovil 30.10.1997 štvrtého znalca, v skutočnosti len tretiu osobu ktorý 30.12.1998 svoj ZP skutočne doručil súdu. Keďže sa jednalo len o vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi dvomi súkromnými osobami (bratmi!) a matkou je právnemu predchodcovi sťažovateľky divné, že súd dňa 23.09.1999 zdržoval spor tým, že požiadal ešte o stanovisko okresný úrad (ďalej len OÚ!). Podobne sám súd zdržoval spor vyžadovaním stanovísk ďalších orgánov napr. ÚHA. Toto bolo podľa názoru právneho predchodcu sťažovateľky zo strany súdu zbytočné zdržovanie sporu. Ďalej   je   právnemu   predchodcovi   sťažovateľky   divné,   že   žalovanú   v   prvom   rade (matku oboch bratov veľmi starú osobu!) dal súd dňa 05.04.2000 predvolávať z Košíc, na políciu na sídlisko Dargovských hrdinov (prečo tam?) na informatívny výsluch, vidí v tom zbytočné zdržiavanie sporu zo strany súdu.

Ďalej   právneho   predchodcu   sťažovateľky   prekvapuje,   že   mu   bol   ustanovený opatrovník, čo KS KE na jeho odvolanie aj zrušil. Ďalej štúdiom spisu na súde zistil, že jednotlivé stránky spisu sú preškrtávané, prečíslovávané a premiestňované.

Súd dňa 16.03.2005 nariadil zase ďalšieho teda už piateho znalca v skutočnosti štvrtú osobu a nariadil žalovanej v prvom rade ktorá ale medzitým vystúpila zo sporu (dňa 18.07.2003 teda o dva roky skôr oznámila písomne súdu, že predala svoju nehnuteľnosť synovi = žalovanému v druhom rade) aby sprístupnila nehnuteľnosť nad ktorou už nemala žiadnu moc. To právny predchodca sťažovateľky považuje za ďalšie zdržovanie zo strany súdu. Dňa 29.05.2007 a 03.09.2007 súd posiela neadekvátne otázky na Sociálnu poisťovňu (ďalej   len SP!)   a Regionálnemu   poštovému centru.   Právny   predchodca   sťažovateľky to považuje za zdržovanie zo strany súdu.

27.02.2008 došlo k zmene na strane žalovaného, sťažovateľka sa stala žalovaná. Právoplatné od 03.05.2008.

Ku pojednávaniu dňa 31.03.2008 uvádza sťažovateľka, že bolo zmarené samotnou sudkyňou keď iniciatívne zavolala právnemu zástupcovi žalovaného, že pojednávanie odročí z dôvodu, že predvolanie žalovaný neprevzal, čo nebola pravda, lebo predvolanie osobne prevzal. (...)

Až dňa 29.01.2009 teda po 14,5 roku od podania žaloby vzniklo Uznesenie súdu ktorým bolo žalovanému = ⬛⬛⬛⬛ uložené sa vyjadriť k návrhu. Zásielka súdu však   nebola   zasielaná   na   súdu   známu   adresu   žalovaného   ani   žalovanej   Košice, ⬛⬛⬛⬛, ale na Políciu. Žalovaná je ale zamestnaná na vo viac zmennej prevádzke takže samozrejme je v práci a nie doma, takže Polícii nemohla otvárať dvere vo svojom pracovnom čase. Z neznámych dôvodov boli doručované zásielky sťažovateľke na adresu Košice, ⬛⬛⬛⬛, miesto na ⬛⬛⬛⬛. Viď dôkaz v spise príloha č. 7 sťažnosti!

Z   neznámych   dôvodov,   keď   sťažovateľka   má   riadnu   poštovú   adresu   na   ktorej   si preberá   všetky   zásielky,   zásielky   zo   súdu   boli   doručované   napr.   aj   komplikovane   cez zamestnávateľa,   alebo   aj   tak   neúspešne   cez   políciu,   ďalej   zásielka   od   súdu   určená   do vlastných rúk (!) bola doručovaná aj neznámym pánom menom ⬛⬛⬛⬛, ani nie zamestnancom   súdu,   ani   nie   doručovateľom   pošty   ale   zamestnancom.   Tieto nezvyklé formy doručovania považuje sťažovateľka vo veci za divné praktiky súdu v tomto konaní. Takto divne doručované zásielky bola sťažovateľka nútená odmietnuť prevziať. Viď napr. príloha č. 10 k ústavnej sťažnosti! (...)

Vzhľadom na vyjadrenie OS KE II sťažovateľka uvádza, že naozaj dňa 30.11.2009 bola mimo územia SR a ospravedlnenie v ten samý deň osobne podané v podateľni OS KE II podala prostredníctvom inej poverenej osoby. (...)

03.12.2009 bol žalobca nájdený obesený, cudzie zavinenie nebolo vylúčené.

16.09.2010   bolo   sťažovateľke   diagnostikované   onkologické   ochorenie,   brala chemoterapiu a dostala sa do stavu práceneschopných až do dňa 15.08.2011, takže na pojednávania chodil len právny zástupca. V tejto dobe nevie o tom, že by jej predvolania boli doručované, ale jej choroba nespôsobovala nekonanie pojednávaní, ktoré boli napr. dňa 23.05.2011.

Na   výzvu   súdu   či   sa   dosiahla   mimosúdna   dohoda,   keďže   navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa (ďalej len PZN!) nesúhlasil so žiadnou dohodou, dňa 12.08.2011 sťažovateľka z vrátnice súdu telefonicky oznámila zapisovateľke do spisu pred svedkom, že sa dohoda nedosiahla a že žiada vytýčenie pojednávania. (...) Sťažovateľka nevie nič o predvolaní na deň 31.10.2011 ani na deň 05. 12. 2011 ani na   deň   30.01.2012.   Je   divné   a   prekvapujúce,   že   by   šesť   za   sebou   idúcich   pozvánok neprevzala ani sťažovateľka ani jej právny zástupca.

Dňa   05.11.2012   priznáva   sťažovateľka,   že   zmeškala   o   pár   minút   pojednávanie, vstúpila   do   pojednávacej   miestnosti   súdu   behom   pojednávania   avšak   v   momente,   keď sudkyňa   už   vraj   skončila   protokoláciu   zápisnice,   takže   táto   odmietla   doplniť   zápisnicu o príchode žalovanej sťažovateľky a pojednávanie ukončila. (...)

06.06.2013 súd nariadil zase ďalšieho teda už šiesteho znalca v skutočnosti piatu osobu, 14.06.2013 si sťažovateľka sama objednala znalca menom ⬛⬛⬛⬛ ktorý v ZP č. 8/2013 už 20.06.2013 teda za 6 dní stanovil hodnotu na 17 400 €. Tento ZP č. 8/2013 sťažovateľka dňa 21.06.2013 iniciatívne doručila na súd. Sám súd odoslal spis súdu ním stanovenému znalcovi až dňa 15.07.2013.

Keď si sťažovateľka na súde v informačnej kancelárii pozerala spis, nenašla že by súd dňa 06.06.2013 nejakého znalca ustanovoval.

Keď si po nejakej dobe po doručení svojho vlastného ZP na súd zase študovala spis na súde, s prekvapením zistila, že keď svoju sťažnosť datovanú dňom 07.06.2013, ktorú súdu doručila   11.06.2013,   tak   bolo   pravdepodobne   nariadenie   o   ustanovení   znalca ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 06.06.2013 do spisu dodatočne vložené. Domnieva sa, že dodatočne pod tlakom sťažnosti.

Odvolávanie   sa   na   neúspešné   doručovanie   zásielok   od   znalca   je   zavádzajúce. Na jednu   obhliadku   sťažovateľka   pozvanie   nedostala   vôbec,   na   dve   ďalšie   obhliadky pozvanie prevzala na pošte vždy až po dátume plánového konania obhliadky. Zrejme aj vinou   šibeničných   termínov   ktoré   boli   v   pozvánke   naplánované   neprimerane   skoro v porovnaní s dátumom pozvánky. Išlo o termíny 27.08.2013 aj 18.02.2014. Samozrejme sa nemohla zúčastniť, keď sa o termíne dozvedela až po konaní. (...)

25.06.2014 súd nariadil zase ďalšieho teda už siedmeho znalca v skutočnosti šiestu osobu,   pričom   to   bola   osoba   pána   menom ⬛⬛⬛⬛,   ktorý   už   medzičasom požadovaný   ZP   vypracoval   na   objednávku   sťažovateľky   a   sťažovateľka   ho   už   dňa 21.06.2013 iniciatívne doručila na súd a 19.08.2014 bol spis tomuto znalcovi odoslaný. Je len logické, že znalec oznámil súdu, že tento ZP už dávno vypracoval. Zdržanie teda nie je   na   strane   sťažovateľky   ale   súdu,   takže   sťažovateľka   sa   dokonca   domnieva,   že   ide o schválnosť   zo   strany   súdu   v   tom,   že   ustanovil   takého   znalca,   od   ktorého   už   sama predložila ZP a nastalo zdržanie ktoré sám súd musel z úradnej povinnosti predpokladať. Po   podaní   ústavnej   sťažnosti   sťažovateľkou   súd   ustanovil   už   ôsmeho   znalca v skutočnosti siedmu osobu, ktorý vypracoval ZP líšiaci sa 4 násobne so ZP. A znalec (znalkyňa) ho urobila bez problémov behom jedného mesiaca, pričom sťažovateľka ani nevie či bola na tvári miesta. Zrejme si ho vedela pozrieť aj sama bez súčinnosti a zdržovania kohokoľvek.

Zo zhora uvedených dôvodov sťažovateľka naďalej“ trvá na svojej ústavnej sťažnosti, pričom sa domáha trov „konania vo výške 432,30 €(...)“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 849/94:

Dňa 23. augusta 1994 podal ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“) proti

(ďalej   len   „odporca)   ako   právnemu   predchodcovi   sťažovateľkya ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „odporkyňa“)   na   Obvodnom   súde   Košice   II   (ďalej   len„obvodný   súd“)   žalobu   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctvak nehnuteľnostiam. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 C 849/94 a na rozhodnutie bolapridelená sudkyni JUDr. Jarmile Čabaiovej.

Dňa   27.   októbra   1994   bolo   obvodnému   súdu   predložené   podanie   navrhovateľa,v ktorom urgoval nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 12. decembra 1994 bolo obvodnému súdu predložené podanie navrhovateľa,v ktorom urgoval nariadenie termínu pojednávania.

Dňa   10.   februára   1995   bolo   obvodnému   súdu   predložené   podanie   navrhovateľa,v ktorom urgoval nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 28. februára 1995 obvodný súd zaslal právnej zástupkyni navrhovateľa výzvu napredloženie potvrdenia Pozemkového úradu Košice-mesto o bonitovanej pôdno-ekologickejjednotke   parciel,   ktoré   sú   predmetom   konania.   V rovnaký   deň   obvodný   súd   vyzvalnavrhovateľa aj odporkyňu na predloženie dôkazov pre svoje tvrdenia.

Dňa   24.   marca   1995   obvodný   súd   vyzval   navrhovateľa   na   zaplatenie   súdnehopoplatku za návrh na začatie konania. V rovnaký deň bolo vo veci nariadené pojednávaniena 3. máj 1995.  

Dňa   10.   apríla   1995   obvodný   súd   opakovane   vyzval   navrhovateľa   na   zaplateniesúdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Dňa   24.   apríla   1995   bolo   obvodnému   súdu   predložené   vyjadrenie   odporkynea odporcu.

Dňa 3. mája 1995 bolo pojednávanie odročené na 7. jún 1995, pretože zákonná„sudkyňa náhle ochorela“.

Dňa 3. mája 1995 bol navrhovateľom zaplatený súdny poplatok.Dňa 7. júna 1995 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom obvodný súduznesením č. k. 13 C 849/94-26 nariadil znalecké dokazovanie v súvislosti s možnosťoureálnej deľby sporných nehnuteľností. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa   18.   januára   1996   bolo   obvodnému   súdu   predložené   podanie   navrhovateľa,v ktorom urgoval „o urýchlené doručenie uznesenia o ustanovení znalca“.

Dňa 15. marca 1996 obvodný súd vypracoval uznesenie č. k. 13 C 849/94-26.Dňa 23. apríla 1996 obvodný súd zaslal znalcovi spisový materiál na účely podaniaznaleckého posudku.

Dňa 15. mája 1996 znalec vrátil spisový materiál z dôvodu, že požiadal predseduKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) o vymazanie zo zoznamu znalcovzo zdravotných dôvodov.

Dňa 4. júla 1996 obvodný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-32 zmenil uznesenie č. k.13 C 849/94-26 tak, že vypracovaním znaleckého posudku poveril nového znalca. Dňa   20.   augusta   1996 obvodný   súd   zaslal   znalcovi   spis   na   účely   vypracovaniaznaleckého posudku.

Dňa 30. augusta 1996 navrhovateľ obvodnému súdu oznámil, že ustanovený znalecznaleckú činnosť už nevykonáva, a z toho dôvodu žiadal o urýchlené ustanovenie inéhoznalca.

Dňa 10. septembra 1996 bol obvodnému súdu vrátený spis „s reláciou pošty, že adresát   odmietol   zásielku   prevziať“.   V ten   istý   deň   bolo   u znalca   obvodným   súdomtelefonicky zistené, že spis neprevzal z dôvodu, že „znaleckú činnosť nevykonáva už 2 roky“.

Dňa   27.   septembra   1996   obvodný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   849/94-36   zrušiluznesenie č. k. 13 C 849/94-26 v spojení s uznesením zo 4. júla 1996 a ustanovil novéhoznalca.

Dňa 24. októbra 1996 sa ustanovený znalec dostavil bez predvolania na obvodný súd,pričom oznámil, že znalecký posudok môže vypracovať okrem jednej úlohy z dôvodu, žev danom odbore nie je znalcom, a žiadal zálohu na vypracovanie posudku.

Dňa   6.   novembra   1996   navrhovateľ   predložil   obvodnému   súdu   kópiu   poštovejpoukážky o zaplatení preddavku na trovy znaleckého dokazovania a požiadal, aby predložilsúdny spis súdnemu znalcovi.

Dňa 27. novembra 1996 bol spis odoslaný znalcovi. Dňa   6.   februára   1997   znalec   požiadal   okresný   súd   o predĺženie   lehoty   navypracovanie znaleckého posudku najskôr do 30. apríla 1997.

Dňa 17. februára 1997 okresný súd znalcovi oznámil, že súhlasí s predĺžením lehotyna vypracovanie znaleckého posudku do 30. apríla 1997.

Dňa 15. mája 1997 bola okresnému súdu predložená námietka predpojatosti znalcaodporkyňou a odporcom.

Dňa 20. mája 1997 sa znalec dostavil na okresný súd bez predvolania na konzultáciuo „2   možnostiach   reálnej   deľby   predmetných   parciel“,   pričom   uviedol,   že   predložíokresnému súdu písomné stanovisko s náčrtkami do úvahy prichádzajúcich alternatív, ktorénavrhuje prerokovať s účastníkmi.

Dňa 28. mája 1997 sa znalec vyjadril k námietke predpojatosti odporkyne a odporcu.V rovnaký   deň   znalec   predložil   okresnému   súdu   návrhy   vyhotovených   geometrickýchplánov.

Dňa 5. júna 1997 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. jún 1997. V rovnakýdeň bolo okresnému súdu predložené oznámenie odporcu, že ho už nebude zastupovať jehodoterajší právny zástupca.

Dňa 25. júna 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito   na   rozhodnutie   o námietke   predpojatosti   znalca   a vyjadrenie   sa   oboch   stránk návrhom geometrických plánov.

Dňa   26.   júna   1997   bol   okresnému   súdu   predložený   súhlas   navrhovateľas vyporiadaním   podľa   geometrického   plánu   znalca.   Navrhovateľ   zároveň   spresnil   svojžalobný návrh.

Dňa   6.   augusta   1997   okresný   súd   požiadal   znalca   o predloženie   vyúčtovanianákladov z dôvodu, že 20. mája 1997 bolo rozhodnuté o jeho odvolaní z funkcie znalcaa bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. V ten istý deň okresný súd požiadal Útvar hlavnéhoarchitekta mesta Košice (ďalej aj „architekt mesta“) o podanie stanoviska a zaslal odporcovinávrh do úvahy prichádzajúcej možnosti reálnej deľby sporných nehnuteľností.

Dňa 13. augusta 1997 bola na Pošte 1, Košice okresným súdom podaná reklamáciapre nesprávnosť pri doručovaní poštou, v ktorej žiadal o oznámenie, kedy odporca zásielkuprevzal.

Dňa 26. augusta 1997 sa okresný súd vyjadril k sťažnosti odporcu zo 17. júla 1997.Dňa 2. septembra 1997 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca, v ktorompožiadal o „ukončenie rozpracovaného znaleckého posudku formou sľubu“ z dôvodu, že jeuž „na 90% rozpracované“.

Dňa 8. septembra 1997 bolo okresnému súdu doručené stanovisko Útvaru hlavnéhoarchitekta mesta Košice.

Dňa   5.   septembra   1997   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   o výsledkupátrania po poštovej zásielke od Pošty 1, Košice.

Dňa 30. októbra 1997 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-67 ustanovil znalcaa rozhodol, že nie je vylúčený z podania znaleckého posudku.

Dňa 11. novembra 1997 sa bez predvolania na okresný súd dostavil odporca na účelyoboznámenia sa s obsahom spisu a nahliadnutia doň, pričom bol na základe pokynu sudcuvyzvaný na prevzatie uznesenia z 30. októbra 1997 „z dôvodu, že prevzatie uznesenia nebolo   v spise   preukázané   doručenkou   vrátenou   z pošty“. Odporca   odmietol   uznesenieprevziať s odôvodnením, že už mu bolo doručené.

Dňa 14. novembra 1997 sa na okresný súd dostavil znalec na zloženie zákonompredpísaného sľubu.

Dňa   24.   novembra   1997   podala   odporkyňa   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k.13 C 849/94-67.

Dňa 2. decembra 1997 bol krajskému súdu predložený spis, aby rozhodol o podanomopravnom prostriedku.

Dňa   27.   marca   1998   krajský   súd   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.13 C 849/94-67   a odmietol   odvolanie   odporkyne   proti   výroku   o nariadení   znaleckéhodokazovania.

Dňa 12. mája 1998 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 13. mája 1998 okresný súd vyzval znalca, aby sa dostavil v lehote 7 dní na účelyprevzatia spisu pre podanie znaleckého posudku.

Dňa 29. mája 1998 znalec osobne prevzal spis. Dňa 7. septembra 1998 odporkyňa oznámila okresnému súdu ukončenie zastupovaniajej právnym zástupcom.

Dňa   30.   decembra   1998   bolo   okresnému   súdu   znalcom   predložené   písomnévyhotovenie znaleckého posudku spolu s ďalšími prílohami.

Dňa 19. apríla 1999 bol navrhovateľovi, odporcovi a odporkyni zaslaný znaleckýposudok a geometrický plán na vyjadrenie.

Dňa   5.   mája   1999   bolo   okresnému   súdu   predložené   súhlasné   vyjadrenienavrhovateľa.

Dňa 23. septembra 1999 okresný súd požiadal Okresný úrad Košice IV, katastrálnyodbor   (ďalej   len   „katastrálny   úrad“)   o doručenie   požadovaných   listín.   V rovnaký   deňokresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice-juh (ďalej aj „polícia“)o doručenie znaleckého posudku, geometrického plánu a výzvy na vyjadrenie odporkynia odporcovi.

Dňa 11. októbra 1999 katastrálny úrad zaslal okresnému súdu vyžiadané listiny. Dňa   27.   októbra   1999   polícia   oznámila   okresnému   súdu   zistenie   na   základeopakovaného šetrenia v mieste trvalého bydliska, že odporca ani odporkyňa sa na okresnýmsúdom uvedenej adrese nezdržiavajú.

Dňa   25.   januára   2000 okresný   súd   požiadal   políciu   o zistenie   pobytu   odporcua odporkyne. V ten istý deň vyzval navrhovateľa na oznámenie adresy bydliska odporcua odporkyne.

Dňa 25. februára 2000 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie registra obyvateľovSlovenskej republiky o trvalom pobyte odporcu a odporkyne.

Dňa   27.   februára   2000   bola   okresnému   súdu   telefonicky   oznámená   právnymzástupcom navrhovateľa adresa prechodného bydliska odporkyne s uvedením, že adresabydliska odporcu mu nie je známa, no „túto sa pokúsi zistiť a oznámiť súdu v primeranej lehote“. V rovnaký deň okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-158 ustanovil odporcoviopatrovníka.

Dňa 29. februára 2000 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-159 priznal znalcoviznalečné.

Dňa   8.   marca   2000   bolo   okresnému   súdu   Okresným   riaditeľstvom   Policajnéhozboru Košice oznámené zistenie pobytu odporkyne.

Dňa 17. marca 2000 okresný súd požiadal políciu o doručenie zásielky odporkyniz dôvodu, že odporkyňa si zásielky nepreberá. V ten istý deň okresný súd požiadal Mestskúpolíciu Košice (ďalej len „mestská polícia“) o zistenie a oznámenie pobytu odporcu. Taktiežpožiadal navrhovateľa o oznámenie dôvodu, pre ktorý nebolo možné sprístupniť pozemkyznalcovi, a o prípadné vykonanie opatrení na sprístupnenie pozemku znalcovi.

Dňa 23. marca 2000 navrhovateľ oznámil okresnému súdu dôvody, pre ktoré nie jemožné sprístupniť pozemky znalcovi.

Dňa 24. marca 2000 mestská polícia vykonala zisťovanie pobytu odporcu. Dňa 29. marca 2000 mestská polícia znovu vykonala zisťovanie pobytu odporcu. Dňa 5. apríla 2000 sa odporkyňa nedostavila na informatívny výsluch na okresnýsúd, pričom doručenie predvolania nemala vykázané. V ten istý deň okresný súd uznesenímč. k. 13 C 849/94-178 nariadil predvedenie odporkyne políciou na informatívny výsluch na19. apríl 2000.

Dňa 19. apríla 2000 polícia oznámila okresnému súdu, že odporkyňu nebolo možnépredviesť z dôvodu, že v daný deň „bránku na uvedenej adrese nikto neotváral“.

Dňa 26. apríla 2000 polícia oznámila okresnému súdu, že odporkyňa sa na uvedenejadrese nezdržiava a býva u príbuzných, ktorých adresu sa nepodarilo zistiť.

Dňa   15.   mája   2000   bol   okresnému   súdu   právnou   zástupkyňou   navrhovateľapredložený návrh, aby nariadil ohliadku na mieste samom za prítomnosti znalca a polície,ktorá by zabezpečila vstup na nehnuteľnosť.

Dňa 13. júna 2000 sa na okresný súd bez predvolania dostavil znalec, ktorý na účelydokončenia znaleckého posudku požiadal o nariadenie termínu a sprístupnenie parcely. Dňa   16.   júna   2000   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   849/94-185   uložilnavrhovateľovi   povinnosť   24.   júla   2000   sprístupniť   nehnuteľnosť   znalcovi   a geodetovia umožniť   im   vstup   na   vytýčenie   hraníc   sporných   pozemkov   v prírode   a vypracovaniegeometrického plánu.

Dňa 4. augusta 2000 znalec požiadal okresný súd o vrátenie geometrických plánov naúčely ich predloženia na overenie na príslušnom katastrálnom úrade.

Dňa 24. augusta 2000 okresný súd zaslal znalcovi geometrické plány.Dňa 12. februára 2001 navrhovateľ požiadal okresný súd, aby „urgoval Okresný úrad Košice IV, katastrálny odbor, o vrátenie potvrdeného geometrického plánu“. Dňa 26. februára 2001 okresný súd požiadal znalca o vrátenie geometrických plánov,prípadne o oznámenie prekážok, ktoré tomu bránia.

Dňa   15.   marca   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   odporcu   protiuzneseniu č. k. 13 C 849/94-67 z 30. októbra 1997.

Dňa 21. marca 2001 bol krajskému súdu predložený spis, aby rozhodol o podanomopravnom prostriedku odporcu.

Dňa   30.   marca   2001   krajský   súd   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.13 C 849/94-67.

Dňa 10. mája 2001 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   30.   mája   2001   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   okresnému   súdu   oznámilaadresu, z ktorej je potrebné predvolať odporcu.

Dňa 27. marca 2002 znalec predložil okresnému súdu overený geometrický plánč. 3/1997 a vyúčtovanie odmeny za vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   3.   apríla   2002   okresný   súd   zaslal   navrhovateľovi,   odporkyni   a odporcovirovnopis geometrického plánu na vyjadrenie.

Dňa   16.   apríla   2002   navrhovateľ   oznámil   okresnému   súdu,   že   s geometrickýmplánom súhlasí.

Dňa 13. mája 2002 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. jún 2002. V ten istýdeň okresný súd požiadal katastrálny úrad o doručenie aktuálneho výpisu z listu vlastníctvaa Okresný úrad Košice IV (ďalej len „okresný úrad“) o doručenie potvrdenia o zaradeníparcely do BPEJ.

Dňa   28.   mája   2002   bolo   okresnému   súdu   predložené   oznámenie   odporkyne,   žezmenila priezvisko.

Dňa 31. mája 2002 bol okresnému súdu doručený výpis informácií z katastrálnehoúradu.Dňa   5.   júna   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   potvrdenie   okresného   úraduo zaradení predmetnej parcely do BPEJ.

Dňa 17. júna 2002 bolo okresnému súdu doručené oznámenie odporkyne o neúčastina pojednávaní.

Dňa 19. júna 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito. V ten istý deň okresný súd požiadal architekta mesta o stanovisko, katastrálny úrado doručenie   výpisu   z listu   vlastníctva   a doručenie   notárskej   zápisnice   a okresný   úrado zaujatie stanoviska.

Dňa 11. júla 2002 bol okresnému súdu doručený výpis z evidencie nehnuteľností.V ten   istý   deň   bol   okresnému   súdu   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   navrhovateľapodaný návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 26. júla 2002 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatkuza návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 29. júla 2002 bolo okresnému súdu doručené stanovisko okresného úradu. Dňa 31. júla 2002 bolo okresnému súdu podané stanovisko architekta mesta. Dňa 7. augusta 2002 bol uhradený súdny poplatok za návrh na vydanie predbežnéhoopatrenia.

Dňa 19. augusta 2002 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-258 zamietol návrhna vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 20. augusta 2002 okresný súd zaslal katastrálnemu úradu žiadosť o doručenievýpisov z listov vlastníctva a oznámenie vlastníkov v žiadosti uvedených parciel.

Dňa 28. augusta 2002 sa odporca bez predvolania dostavil na okresný súd na účelynahliadnutia do spisu, pričom sudkyni oznámil, že sa na uvedenej adrese zdržiava a trvalebýva, hoci „služobne je často krát mimo svojho bydliska“.

Dňa 13. septembra 2002 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu protiuzneseniu č. k. 13 C 849/94-159.

Dňa 17. septembra 2002 bolo okresnému súdu predložené prostredníctvom právnejzástupkyne navrhovateľa odvolanie proti uzneseniu č. k. 13 C 849/94-159.

Dňa   18.   septembra   2002   okresný   súd   zaslal   navrhovateľovi   žiadosť   o doručeniestanoviska okresného úradu, ktoré malo byť ako príloha pripojené k jeho odvolaniu.Dňa   30.   septembra   2002   bol   okresnému   súdu   doručený   výpis   z evidencienehnuteľností.

Dňa 14. októbra 2002 okresný súd zaslal architektovi mesta žiadosť o doručeniedoplňujúceho stanoviska. V rovnaký deň bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodolo podaných opravných prostriedkoch v danej veci.

Dňa 30. mája 2003 krajský súd uznesením č. k. 15 Co 557/02-320 a 15 Co 105/03-320 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 13 C 849/94-159, vec vrátil okresnému súdu naďalšie konanie a potvrdil uznesenie č. k. 13 C 849/94-258.

Dňa 26. júna 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   14.   júla   2003   okresný   súd   zaslal   architektovi   mesta   žiadosť   o doručeniedoplňujúceho   stanoviska   a vyzval   znalca   na   oznámenie   okresným   súdom   uvedenýchskutočností.

Dňa 18. júla 2003 odporkyňa oznámila okresnému súdu, že prestala byť účastníčkouv konaní z dôvodu, že už nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

Dňa   29.   júla   2003   bol   okresnému   súdu   prostredníctvom   právnej   zástupkynenavrhovateľa podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 7. augusta 2003 bolo okresnému súdu doručené stanovisko architekta mesta. Dňa 8. septembra 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkynenavrhovateľa o urýchlené rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 26. septembra 2003 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdnehopoplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 30. septembra 2003 odporca požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania„v čo najbližšom možnom termíne“.

Dňa 1. októbra 2003 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-330 vydal predbežnéopatrenie.

Dňa 22. októbra 2003 odporca podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 13 C 849/94-330s uvedením, že dôvody odvolania doručí v lehote siedmich dní.

Dňa 24. októbra 2003 okresný súd uznesením sp. zn. 13 C 849/94 uložil odporcovipovinnosť v lehote 10 dní doplniť odvolanie o dôvody svojho konania.

Dňa   28.   októbra   2003   odporca   okresnému   súdu   oznámil   adresu   na   doručovaniepísomností. V ten istý deň odporca predložil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu č. k.13 C 849/94-330 s uvedením dôvodov.

Dňa   4.   novembra   2003   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   849/94-350   uložilodporcovi   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatok   za   odvolanie.   V ten   istý   deň   okresný   súduznesením č. k. 13 C 849/94-351 zrušil svoje uznesenie č. k. 13 C 849/94-158.

Dňa   26.   novembra   2003   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodolo podanom opravnom prostriedku.

Dňa   31.   decembra   2003   krajský   súd   uznesením   č.   k.   15   Co   272/03-356   zrušilnapadnuté   uznesenie   č.   k.   13   C   849/94-330   a vec   v rozsahu   zrušenia   vrátil   na   ďalšiekonanie.

Dňa 28. januára 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   9.   februára   2004   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   na   zaslanie   dôkazov   napreukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v konaní odporcu. Dňa   24.   februára   2004   boli   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   navrhovateľaokresnému súdu predložené dôkazy na základe predchádzajúcej výzvy okresného súdu. Dňa 26. februára 2004 bola okresnému súdu predložená žiadosť odporcu o nariadenietermínu pojednávania.

Dňa 1. marca 2004 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-365 zamietol návrh navydanie predbežného opatrenia.

Dňa 12. októbra 2004 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-369 nariadil miestnuobhliadku na 3. november 2004.

Dňa 27. októbra 2004 odporca požiadal okresný súd o preloženie miestnej obhliadkyna neskorší termín.

Dňa 3. novembra 2004 sa uskutočnila miestna obhliadka. V ten istý deň bolo vo vecinariadené pojednávanie na 7. december 2004.

Dňa 4. novembra 2004 okresný súd požiadal katastrálny úrad o doručenie aktuálnehovýpisu   z listu   vlastníctva.   V ten   istý   deň   bol   okresnému   súdu   právnou   zástupkyňounavrhovateľa predložený list vlastníctva a bolo mu oznámené, že pred okresným súdomprebieha konanie medzi tými istými účastníkmi na základe žaloby o určenie, že u odporcuneboli splnené podmienky vydržania.

Dňa 29. novembra 2004 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie právnehozástupcu odporcu, ktorý zároveň vo svojom podaní uviedol návrh na zmenu žalobnéhonávrhu.

Dňa 1. decembra 2004 boli okresnému súdu doručené listiny katastrálneho úradu. Dňa 7. decembra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na18. január 2005.

Dňa 17. decembra 2004 bolo okresnému súdu právnou zástupkyňou navrhovateľapredložené vyjadrenie, v ktorom navrhovateľ okrem iného spresnil svoj žalobný návrh. Dňa 5. januára 2005 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie.Dňa   11.   januára   2005   bolo   okresnému   súdu   prostredníctvom   právneho   zástupcuodporcu predložené vyjadrenie odporcu.

Dňa 18. januára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na22. február 2005.

Dňa   11.   februára   2005   okresný   súd   požiadal   architekta   mesta   o poskytnutieinformácie.

Dňa 14. februára 2005 bola okresnému súdu doručená požadovaná informácia odarchitekta mesta.

Dňa 21. februára 2005 okresný súd požiadal krajský súd o zapožičanie spisu sp. zn.19 Co 155/87.

Dňa 22. februára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na vykonanie znaleckého dokazovania.

Dňa 16. marca 2005 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-437 nariadil znaleckédokazovanie. V ten istý deň uznesením č. k. 13 C 849/94-439 uložil sťažovateľke povinnosťposkytnúť znalcovi súčinnosť.

Dňa 20. apríla 2005 sa na okresný súd dostavil znalec a žiadal o zaslanie spisu. Dňa   26.   apríla   2005   bolo   na   okresnom   súde   podané   odvolanie   odporcu   protiuzneseniu č. k. 13 C 849/94-439.

Dňa   4.   mája   2005   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutieo opravnom prostriedku.

Dňa 28. novembra 2005 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 138/2005-460 vec vrátilokresnému súdu ako predčasne predloženú.

Dňa 2. marca 2006 okresný súd predvolal sťažovateľku na výsluch. Dňa 24. marca 2006 podal odporca námietku predpojatosti voči zákonnej sudkynis uvedením, že dôvody predloží „nadriadenému Krajskému súdu na vyzvanie“.

Dňa 27. marca 2006 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-467 uložil odporcovipovinnosť doplniť jeho námietku zaujatosti. V ten istý deň okresný súd vyzval odporcu nazaplatenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 29. marca 2006 okresný súd vyzval odporcu na oznámenie, či trvá na návrhuproti   odporkyni,   keďže   táto   oznámila,   že   už   nie   je   vlastníčkou   spornej   nehnuteľnostia odmietla v konaní ďalej vystupovať ako pasívne legitimovaná. V ten istý deň okresný súdpožiadal políciu o doručenie súdnej zásielky sťažovateľke.

Dňa   4.   apríla   2006   navrhovateľ   vzal   svoj   návrh   proti   odporkyni   spať   a požiadalo zastavenie konania voči nej.

Dňa 12. apríla 2006 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku zavznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 15. apríla 2006 bola okresnému súdu doručená správa o šetrení polície.Dňa 26. apríla 2006 odporca uviedol dôvody ním podanej námietky predpojatosti. Dňa 3. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právnej zástupkynenavrhovateľa o ukončení právneho zastupovania.

Dňa 18. mája 2006 bol krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie o námietkezaujatosti.

Dňa   26.   mája   2006   bol   spis   uznesením   sp.   zn.   5   NcC   48/2006-485   vrátenýokresnému súdu ako predčasne predložený.

Dňa 31. mája 2006 bol krajskému súdu opätovne predložený spis na rozhodnutieo námietke zaujatosti.

Dňa 7. augusta 2006 krajský súd uznesením č. k. 5 NcC 51/2006-500 rozhodol, žesudkyňa JUDr. Monika Géciová nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci.V rovnaký deň bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 1. decembra 2006 okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 19. január 2007.Dňa 3. januára 2007 bolo pojednávanie odročené na 5. marec 2007. Dňa   8.   januára   2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   oznámila   vo   výzveuvedené   informácie.   V ten   istý   deň   okresný   súd   požiadal   Regionálne   poštové   centrumv Košiciach, odbor poštovej prevádzky (ďalej len „pošta“) o poskytnutie súčinnosti, vyzvalodporcu   a jeho   právneho   zástupcu   na   oznámenie   vo   výzve   uvedených   informáciía uznesením č. k. 13 C 849/94-512 uložil odporcovi povinnosť odstrániť nedostatky nímpodaného odvolania.

Dňa   9.   januára   2007   okresný   súd   vyzval   odporkyňu   na   vyjadrenie,   či   súhlasíso späťvzatím návrhu.

Dňa   10.   januára   2007   okresný   súd   požiadal   mestskú   políciu   o doručenie   súdnejzásielky sťažovateľke.

Dňa   12.   januára   2007   bola   okresnému   súdu   predložená   Okresnou   prokuratúrouKošice   II   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   žiadosť   o zaslanie   príslušného   spisovéhomateriálu a vyjadrenie sa k podnetu odporcu.

Dňa 19. januára 2007 bola okresnému súdu doručená odpoveď pošty. Dňa 24. januára 2007 okresný súd zaslal okresnej prokuratúre príslušný spisovýmateriál.

Dňa 14. februára 2007 bola okresnému súdu doručená odporcova odpoveď na jehovýzvu.

Dňa 20. februára 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu podaniapodnetu odporcu na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k.5 NcC 51/2006-500.

Dňa   3.   apríla   2007   bol   okresnému   súdu   vrátený   spis   z   Krajskej   prokuratúryv Košiciach.

Dňa 29. mája 2007 okresný súd predvolal ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ nainformatívny výsluch na 25. jún 2007, vyzval poštu na predloženie listín, požiadal políciuo doručenie súdnej zásielky sťažovateľke. V ten istý deň požiadal Sociálnu poisťovňu a Úradpráce,   sociálnych   vecí   a rodiny   v Košiciach   (ďalej   len   „Sociálna   poisťovňa“)   o podaniesprávy.

Dňa 11. júna 2007 bola okresnému súdu doručená odpoveď Sociálnej poisťovne. Dňa 13. júna 2007 boli okresnému súdu poskytnuté vyžiadané informácie od pošty. Dňa 14. júna 2007 bolo okresnému súdu doručené oznámenie polície, že sťažovateľkesa nepodarilo zásielku doručiť.

Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnil výsluch ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Dňa 3. septembra 2007 okresný súd vyžiadal od Sociálnej poisťovne podanie správyo informáciách   týkajúcich   sa   odporcu.   V ten   istý   deň   okresný   súd   požiadal   políciuo doručenie zásielky odporcovi.

Dňa   10.   septembra   2007   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   Sociálnejpoisťovne.

Dňa 25. septembra 2007 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka, ktorúmala doručiť polícia odporcovi.

Dňa 3. decembra 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 4. decembra 2007 okresný súd uznesením   č. k. 13 C 849/94-577 odmietolodvolanie odporcu proti uzneseniu

. k. 13 C 849/94-439. Dňa 3. januára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. február 2008. Dňa 7. februára 2008 právny zástupca navrhovateľa podal návrh na zmenu účastníkakonania.

Dňa   8.   februára   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčastiodporcu a jeho právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní.

Dňa 11. februára 2008 okresný súd zaslal katastrálnemu úradu žiadosť o zaslanieaktuálneho listu vlastníctva a kópiu darovacej zmluvy. V ten istý deň bolo okresnému súdudoručené ospravedlnenie odporcu a právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní.

Dňa 11. februára 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na31. marec 2008.

Dňa 13. februára 2008 okresný súd predvolal odporcu a jeho právneho zástupcu napojednávanie.

Dňa   22.   februára   2008   boli   okresnému   súdu   doručené   kópia   darovacej   zmluvya výpis z listu vlastníctva.

Dňa 27. februára 2008 bol telefonicky zistený zamestnávateľ sťažovateľky. V ten istýdeň okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-608 pripustil, aby z konania vystúpil odporcaa na jeho miesto vstúpila sťažovateľka.

Dňa   28.   februára   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   právnehozástupcu odporcu z neúčasti na pojednávaní.

Dňa 31. marca 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito.

Dňa 2. apríla 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu proti uzneseniuč. k. 13 C 849/94-608.

Dňa 9. apríla 2008 okresný súd požiadal

(ďalej len „zamestnávateľsťažovateľky“) o doručenie súdnej zásielky sťažovateľke.

Dňa 17. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-626 uložil odporcovipovinnosť   odstrániť   nedostatky   námietky   zaujatosti.   V ten   istý   deň   vyzval   odporcu   naoznámenie, či trvá na podaných námietkach zaujatosti, zaslal uznesenie na odstránenie ichnedostatkov a požiadal poštu o súčinnosť.

Dňa   24.   apríla   2008   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   zamestnávateľasťažovateľky.

Dňa 25. apríla 2008 bola okresnému súdu poskytnutá požadovaná informácia odpošty.

Dňa 29. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-634 uložil odporcovipovinnosť odstrániť nedostatky odvolania zo 16. marca 2008.

Dňa 2. mája 2008 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľa na mimosúdnudohodu.

Dňa   29.   mája   2008   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   vyjadrenie   k návrhu   namimosúdnu dohodu.

Dňa   2.   júna   2008   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu,   aby   rozhodolo podanom opravnom prostriedku odporcu.

Dňa 29. decembra 2008 krajský súd uznesením č. k. 1 Co 150/2008-647 odmietolodvolanie odporcu.

Dňa 29. januára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu. V rovnaký deň okresný súdpožiadal   políciu   o doručenie   súdnej   zásielky   sťažovateľke   a o prešetrenie   jej   súčasnéhopobytu; okresný súd uložil odporcovi, aby sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril. Dňa   27.   februára   2009   bola   okresnému   súdu   vrátená   zásielka   nedoručenásťažovateľke.

Dňa   2.   apríla   2009   okresný   súd   požiadal   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboruKošice-Juh o doručenie súdnej zásielky sťažovateľke a o prešetrenie jej súčasného pobytu.V ten   istý   deň   okresný   súd   oznámil,   že   vec   bola   pridelená   sudkyni   okresného   súduMgr. Jane Koščovej.

Dňa 17. apríla 2009 bola okresnému súdu vrátená zásielka nedoručená sťažovateľke.Dňa 16. júna 2009 okresný súd vyzval navrhovateľa a odporcu, aby oznámili, činedošlo   medzi   účastníkmi   konania   k mimosúdnej   dohode.   V ten   istý   deň   okresný   súdpožiadal   zamestnávateľa   sťažovateľky   o doručenie   súdnej   zásielky   a vyzval   advokáta ⬛⬛⬛⬛, aby sa vyjadril, či zastupuje sťažovateľku.

Dňa 30. júna 2009 bola okresnému súdu predložená odpoveď navrhovateľa na výzvu.Dňa 10. júla 2009 bolo okresnému súdu predložené splnomocnenie sťažovateľky najej zastupovanie pôvodným odporcom.

Dňa 13. júla 2009 sa sťažovateľka nedostavila na informovaný výsluch. V ten istýdeň bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľky na výzvu.

Dňa 20. júla 2009 sťažovateľka uviedla okresnému súdu adresu jej trvalého pobytu,na ktorú jej majú byť doručované písomnosti.

Dňa 24. júla 2009 zamestnávateľ sťažovateľky požiadal okresný súd o doručovaniezásielok súkromného charakteru na trvalé bydlisko sťažovateľky.

Dňa 30. júla 2009 sťažovateľka požiadala o doručovanie všetkých písomností na jejoznačenú adresu „v Slovenskej republike“ a jej právnemu zástupcovi na jeho adresu. Dňa   29.   septembra   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   oznámila,   či   juv konaní zastupuje ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 19. októbra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. november 2009.   Dňa   20.   októbra   2009   okresný   súd   požiadal   sťažovateľku   o oznámenie,   čisplnomocnila   zastupovaním ⬛⬛⬛⬛ a či   zastupovaním   poverila   pôvodnéhoodporcu.

Dňa   30.   novembra   2009   bolo   pojednávanie   odročené   z dôvodu   pracovnejneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 18. decembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. január 2010. Dňa   8.   januára   2010   bolo   právnym   zástupcom   navrhovateľa   okresnému   súduoznámené,   že   navrhovateľ   3.   decembra   2009   zomrel,   preto   požiadal   tiež   o odročeniepojednávania.

Dňa 18. januára 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito. Dňa   20.   januára   2010   okresný   súd   požiadal   notárku   JUDr.   Danielu   Kováčovúo oznámenie okruhu dedičov po navrhovateľovi a stavu konania.

Dňa 5. februára 2010 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o okruhu dedičov. Dňa 17. marca 2010 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-702 prerušil konaniedo   právoplatného   skončenia   konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.39 D 769/2009.

Dňa   14.   apríla   2010   bolo   okresnému   súdu   podané   odvolanie   sťažovateľky   protiuzneseniu o prerušení konania.

Dňa 3. mája 2010 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-707 uložil sťažovateľkeodstrániť nedostatky odvolania.

Dňa   11.   júna   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľkys odôvodnením.

Dňa 17. júna 2010 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkomsťažovateľky.

Dňa 8. decembra 2010 okresný súd požiadal krajský súd o vrátenie spisu z dôvodu,že súvisiace dedičské konanie bolo právoplatne skončené.

Dňa 21. decembra 2010 krajský súd uznesením č. k. 1 Co 179/2010-718 potvrdiluznesenie č. k. 13 C 849/94-702.

Dňa 2. februára 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 7. februára 2011 bola okresnému súdu predložená plná moc právnym zástupcom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „navrhovateľka“),   ktorá   sa   stala   dedičkou   po   pôvodnomnavrhovateľovi.

Dňa 15. februára 2011 okresný súd zaslal navrhovateľke oznámenie a uznesením č. k.13 C 849/94-729 jej uložil, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila k v uznesení uvedenýmskutočnostiam.

Dňa 23. februára 2011 bola okresnému súdu predložená odpoveď navrhovateľky navýzvu.

Dňa 29. marca 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. máj 2011. Dňa 23. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito, na účely pokusu účastníkov o mimosúdnu dohodu.

Dňa 19. júla 2011 okresný súd vyzval navrhovateľku aj odporkyňu, aby v určenejlehote oznámili, či medzi účastníkmi konania došlo k dohode o predmete sporu.

Dňa   5.   augusta   2011   bola   okresnému   súdu   predložená   právnym   zástupcomnavrhovateľky odpoveď na výzvu.

Dňa 9. septembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 31. október 2011. Dňa 31. októbra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na5. december 2011, pretože sťažovateľka a jej zástupca nemali predvolanie vykázané. Dňa 5. decembra 2011 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na30. január 2012, pretože sťažovateľka nemala predvolanie vykázané.

Dňa 20. decembra 2011 boli sťažovateľka a jej zástupca predvolaní na pojednávanie.V ten   istý   deň   okresný   súd   požiadal   zamestnávateľa   sťažovateľky   o doručenie   súdnejzásielky   sťažovateľke,   políciu   o doručenie   súdnej   zásielky   zástupcovi   sťažovateľkya o prešetrenie pobytu sťažovateľky.

Dňa 29. decembra 2011 okresný súd požiadal Miestny úrad mestskej časti Košice-Juh (ďalej len „mestská časť“) o oznámenie v žiadosti uvedených skutočností.

Dňa 3. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie polície o nedoručenízásielky zástupcovi sťažovateľky.

Dňa 12. januára 2012 bolo okresnému súdu telefonicky oznámené od zamestnankynezamestnávateľa sťažovateľky, že sťažovateľke „nebola doručená zásielka, nakoľko táto ju odmietla prevziať“.

Dňa   19.   januára   2012   okresný   súd   požiadal   katastrálny   úrad   o zaslanie   kópiekatastrálnej mapy.

Dňa   26.   januára   2012   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   zamestnávateľasťažovateľky.

Dňa 27. januára 2012 bola okresnému súdu doručená informácia z katastrálnehoúradu.

Dňa 30. januára 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito.

Dňa   3.   mája   2012   okresný   súd   požiadal   mestskú   časť   o oznámenie   v žiadostiuvedených skutočností.

Dňa 16. mája 2012 bolo okresnému súdu predložené oznámenie právneho zástupcunavrhovateľky o ukončení právneho zastupovania.

Dňa   31.   mája   2012   okresný   súd   urgoval   mestskú   časť   o oznámenie   v urgenciiuvedených skutočností.

Dňa   26.   júna   2012   okresný   súd   opätovne   urgoval   mestskú   časť   o oznámeniev urgencii uvedených skutočností.

Dňa 2. augusta 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď mestskej časti. Dňa 3. septembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. november 2012. Dňa 5. novembra 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na účely pokusu o mimosúdne riešenie sporu.

Dňa 20. decembra 2012 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby oznámila, či medziúčastníkmi konania došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.

Dňa 16. januára 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď navrhovateľky. V tenistý deň bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. marec 2013.

Dňa 4. marca 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito aj s tým, že „súd zváži nariadenie znaleckého dokazovania“.

Dňa   11.   marca   2013   bola   okresnému   súdu   predložená   žiadosť   navrhovateľkyo predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľky.

Dňa   29.   apríla   2013   okresný   súd   zaslal   navrhovateľke   urgenciu   na   zaslaniestanoviska k predmetu sporu.

Dňa   6.   júna   2013   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   849/94-822   rozhodolo ustanovení znalca.

Dňa 18. júna 2013 bolo okresnému súdu predložené oznámenie o prevzatí právnehozastúpenia navrhovateľky a odpoveď navrhovateľky na výzvu.

Dňa 21. júna 2013 sťažovateľka požiadala okresný súd o nariadenie pojednávaniavo veci.   V ten   istý   deň   bol   okresnému   súdu   doručený   vypracovaný   znalecký   posudokč. 8/2013, ktorý objednala sťažovateľka.

Dňa   8.   júla   2013   sa   zástupca   sťažovateľky   vzdal   práva   podať   odvolanie   protiuzneseniu č. k. 13 C 849/94-822.

Dňa 15. júna 2013 okresný súd zaslal navrhovateľke znalecký posudok č. 8/2013 navyjadrenie. V ten istý deň okresný súd zaslal znalcovi ustanovenému okresným súdomsúdny spis.

Dňa 19. júna 2013 bolo okresnému súdu predložené vyjadrenie sťažovateľky. Dňa 23. augusta 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalca ustanovenéhosúdom o predĺženie lehoty na vyhotovenie znaleckého posudku a o zaplatenie preddavkov. Dňa 3. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľkyk znaleckému posudku č. 8/2013.

Dňa 4. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-863 predĺžil lehotuna vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa 2. októbra 2013 okresný súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku. Dňa   21.   októbra   2013   znalec   požiadal   okresný   súd,   aby   uznesením   zaviazalsťažovateľku vykonať kosbu buriny na sporných pozemkoch a zúčastniť sa na obhliadke naúčely sprístupnenia pozemku.

Dňa 28. októbra 2013 bol znalec zo strany okresného súdu „vyrozumený, aby zvolal nový termín miestnej obhliadky“.

Dňa   3.   decembra   2013   znalec   oznámil   okresnému   súdu,   že   ním   určený   termínobhliadky   bol   znemožnený, „nakoľko   odporkyňa   si   neprevzala   predvolanie   na   túto obhliadku“. Znalec bol zo strany okresného súdu vyrozumený, aby opätovne zvolal termínmiestnej ohliadky.

Dňa 27. marca 2014 znalec oznámil okresnému súdu, že termín poslednej miestnejobhliadky bol opätovne neúspešný. Okresný súd ho vyzval na vrátenie súdneho spisu. Dňa 28. mája 2014 okresný súd telefonicky urgoval znalca na vrátenie súdneho spisu.Dňa 5. júna 2014 okresný súd vyzval znalca na vrátenie súdneho spisu. Dňa 12. júna 2014 znalec vrátil súdny spis a predložil vyúčtovanie znalečného. Dňa   24.   júna   2014   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   849/94-886   rozhodolo znalečnom.

Dňa 25. júna 2014 okresný súd uznesením č. k. 13 849/94-892 ustanovil vo vecinového znalca.

Dňa 21. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie znalca proti uzneseniusp. zn. 13 C 849/94-886.

Dňa   25.   júla   2014   okresný   súd   oznámil   znalcovi,   že   jeho   odvolanie   predložíodvolaciemu súdu až po rozhodnutí vo veci samej.

Dňa 5. augusta 2014 bolo okresnému súdu predložené odvolanie sťažovateľky protiuzneseniu

. k. 13 C 849/94-886.Dňa 13. augusta 2014 okresný súd sťažovateľke oznámil, že jej odvolanie predložíodvolaciemu súdu až po rozhodnutí vo veci samej.

Dňa 19. augusta 2014 okresný súd zaslal znalcovi spis na vypracovanie znaleckéhoposudku.

Dňa   16.   septembra   2014   bol   okresnému   súdu   znalcom   vrátený   spisový   materiáls návrhom, aby do konania bol prizvaný nový znalec, pretože znalec ⬛⬛⬛⬛ užvyhotovil znalecký posudok v danej veci pre sťažovateľku.

Dňa 18. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 13 C 849/94-907 zrušil svojeuznesenie č. k. 13 C 849/94-892 a ustanovil vo veci novú znalkyňu.

Dňa 16. decembra 2014 okresný súd zaslal znalkyni súdny spis. Dňa 2. februára 2015 bol okresnému súdu doručený vyhotovený znalecký posudok. Dňa 5. februára 2015 bol znalecký posudok zaslaný navrhovateľke a odporkyni navyjadrenie.

Dňa   6.   februára   2015   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   849/94-949   rozhodolo znalečnom.

Dňa   24.   februára 2015   bola okresnému súdu právnym zástupcom   navrhovateľkypredložená žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k znaleckému posudku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiamvedenom pod sp. zn. 13 C 849/94 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľkyna prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotnýmprerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatnýmrozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,na ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia   právnej   neistoty   ohľadom   svojich   práv(II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavnýsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavnýsúd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   vo   vzťahu   k napadnutémukonaniu uvádza,   že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno posudzovanúzáležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Samotnú vecnú zložitosť, na ktorúpoukázal vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, však (tak ako to bude uvedenév bode   III/3)   v okolnostiach   danej   veci   nemožno   dávať   do   súvislosti   s extrémnedlhotrvajúcim (už takmer 21 rokov) napadnutým konaním. Po právnej stránke možno danúvec   považovať   za   štandardnú,   nijako   sa   nevymykajúcu   bežnej   rozhodovacej   činnostivšeobecných súdov.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľkyv preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonovvykonaných   v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k predĺženiunapadnutého konania prispela aj samotná sťažovateľka najmä tým, že z neznámych dôvodovopakovane   buď   ona,   alebo   jej   zástupca   (čo   treba   pričítať   tiež   na   ťarchu   sťažovateľky)neprevzali zásielky okresného súdu (napr. 3. januára 2012; 12. januára 2012) a nebolasúčinnostná ani pri znaleckej obhliadke sporných nehnuteľností, a tým v určitom štádiusťažovateľka   tiež   prispela   k neefektívnosti   napadnutého   konania.   Na   uvedené   správaniesťažovateľky   ústavný   súd   prihliadol   pri   úvahe   o priznaní   primeraného   finančnéhozadosťučinenia.

Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej   veci,pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžkukonania a všetky okolnosti daného prípadu. Predovšetkým poukazuje na to, že nemoholprehliadnuť,   že   napadnuté   konanie   sa   začalo 23.   augusta   1994 a bez   právoplatnéhorozhodnutia trvá už takmer 21 rokov.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že „od obdobia, keď sa sťažovateľka stala účastníčkou daného konania (3.5.2008), bolo konanie súdu v zásade plynulé“.   Ústavný   súd   však,   vychádzajúc   zo   svojej   judikatúry,   „existenciu   prieťahovv konaní“ skúmal od 23. augusta 1994, pretože prihliadol aj na celkové trvanie napadnutéhokonania.

K uvedenému   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   v prípade   sťažovateľky   došlok procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konaniana   strane   odporcu,   a to   na   základe   singulárnej   sukcesie   [darovanie   spoluvlastníckehopodielu v nehnuteľnostiach, o ktorých sa vedie spor s pôvodným odporcom (

) a jeho príbuznou – ⬛⬛⬛⬛, tedasťažovateľkou, pričom darca si   v darovacej   zmluve z 1.   apríla 2005   vyhradil   doživotnéužívacie právo na darom prevedené spoluvlastnícke podiely]. Keďže singulárna sukcesia(na rozdiel   od   univerzálnej   sukcesie)   nevyvoláva   automaticky   aj   procesnoprávnenástupníctvo   (sukcesiu),   musel   konajúci   súd   uplatňovanú   zmenu   svojím   uznesenímpripustiť.   Na   základe   návrhu   sťažovateľky   na   pripustenie   zmeny   účastníka   konania   takokresný súd urobil uznesením č. k. 13 C 849/94-608 z 27. februára 2008. Právoplatnosťoutohto uznesenia (3. mája 2008) vstúpila sťažovateľka do predmetného konania v tom štádiu,v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov konania. Tým sa zmena účastníkov konanialíši   od zámeny účastníkov   konania   (§   92   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku),   kdenedochádza   ku vstupu   do   doterajšieho   procesnoprávneho   vzťahu   a kde   právoplatnosťouuznesenia o povolení zámeny vzniká nový procesnoprávny vzťah.

Uvedená   skutočnosť   má   podľa   názoru   ústavného   súdu   zásadný   význam   prevymedzenie   obdobia,   ktoré   podlieha   posúdeniu   namietanej   protiústavnosti   konaniaokresného   súdu   (ratione   tempore),   pretože   v uvedenom   prípade   v dôsledku   súdompovolenej zmeny účastníkov konania nedošlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu,ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (mutatismutandis I. ÚS 52/01).

Aj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľkamôže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktorépredchádzalo tejto zmene.

Majúc na zreteli uvedené skutočnosti a zásady, ústavný súd sa napokon zaoberalpostupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým opakovane poukazuje na to, ženapadnuté konanie sa začalo 23. augusta 1994 a bez právoplatného rozhodnutia trvá užtakmer 21 rokov. Takéto neobyčajne dlhé konanie možno spravidla už len na základe tejtoskutočnosti považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavya čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnejneistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (napr. I. ÚS 52/01). V predmetnom prípade skúmanievšetkých neprimeraných postupov medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu je celkomjednoznačne   nadbytočné,   pretože   o efektívnom   postupe   okresného   súdu   v napadnutomkonaní už prima facie nemožno hovoriť. Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov,   a to   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   účastníkov   konania   a požiadavkaprejednania veci v primeranej lehote podľa dohovoru, ktorá vyplýva zo všeobecnej zásadyjustice   delayed,   justice   denied (oneskorená   spravodlivosť,   odopretá   spravodlivosť),v napadnutom konaní, ktoré trvá celkove takmer 21 rokov bez právoplatného rozhodnutia,nemožno inak posúdiť, len ako porušujúci imperatív zakotvený v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6ods. 1 dohovoru. Na tomto konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, ktorá neušla pozornostiústavného súdu, že napadnuté konanie bolo od 17. marca 2010 do 13. mája 2010 (kedynadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve sp. zn. 39 D 769/2009) prerušené. Podľakonštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   nečinnosť   súdu   v dôsledku   existencie   zákonnejprekážky jeho postupu neposudzuje v zásade ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr.II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 10/03). Okrem uvedeného krátkodobého prerušenia všakústavný súd prihliadol na to, že okresný súd bol v danej veci aj krátkodobo a dlhodobonečinný (napr. od 23. augusta 1994 do 28. februára 1995 - šesť mesiacov, od 7. júna 1995do 15. marca 1996 - deväť mesiacov, od 24. augusta 2000 do 26. februára 2001 - šesťmesiacov, od 10. mája 2001 do 27. marca 2002 - desať mesiacov, od 1. marca 2004 do12. októbra 2004 - sedem mesiacov). Okresný súd bol teda v napadnutom konaní najmenej3 roky bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný a neskôr v súvislostis nariadením znaleckého dokazovania viac ako 1 rok neefektívne činný, a to konkrétne od6. júna 2013, keď ustanovil vo veci znalca, do 12. júna 2014, keď ustanovený znalec vrátilokresnému súdu spis bez vypracovania znaleckého posudku, pričom okresný súd nieženevyužil prostriedky, ktoré mu Občiansky súdny poriadok umožňuje (poriadková pokutapre znalca), ale ešte mu za „nevyhotovenie znaleckého posudku“ priznal znalečné. Podľaustálenej judikatúry ústavného súdu pritom okresný súd v rozsahu svojej právomoci nesiezodpovednosť   aj   za   zabezpečenie   efektívneho   postupu   znalca   (napr.   III.   ÚS   174/02,II. ÚS 72/03). Nehovoriac už o tom, že okresný súd neskôr vymenoval vo veci znalca,ktorého   znalecký   posudok   č. 8/2013 už   bol   založený   do   spisu   na   základe   objednávkysťažovateľky, takže okresný súd musel opätovne ustanoviť vo veci iného znalca. Celkovádoba   napadnutého   konania   v trvaní   takmer   21   rokov   a v rámci   toho   viac   ako   3-ročnánečinnosť a 1,5-ročná neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,pretože okresný súd dlho nevykonával úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,v ktorej sa sťažovateľka ako odporkyňa (resp. predtým jej príbuzný - právny predchodca)počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručenéhov citovanom   článku   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobianečinnosti   a, samozrejme,   aj   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvekzákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   súz ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné,   keďže   svojimi   dôsledkami   vo   vzťahuk viacerým účastníkom konania nadobudli už charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae). K týmto   zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   anisprávania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia vbode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochranysťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bezzbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   finančné   zadosťučinenie   20 000   €,   pretože   sadlhodobo nachádza v právnej neistote, a „pri ďalšom predlžovaní sporu sa rozhodnutia v spore   z   dôvodu   ťažkej   choroby   (diagnóza   C50   -   rakovina)   ani   nemusí   dožiť.   Svoju majetkovú   aj   nemajetkovú   ujmu   vidí   sťažovateľka   okrem   iného   aj   v   pocitoch   neistoty, márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu skoro 20 rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v jej prípade.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením presťažovateľku. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučineniepodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súdpreto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľacitovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivostia s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   najmä   nacelkovo   neúmerne   dlho   trvajúce   napadnuté   konanie,   považuje   za   primerané   vo výške4 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na správanie sťažovateľky (pozri bod III/2 nálezu),že   nie   vždy   bola   súčinnostná   v napadnutom   konaní,   a teda   že   si   aj   sama   zapríčinilaoddialenie tohto konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 12. marca 2014, spísanie ústavnejsťažnosti zo 6. júla 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. marca2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijnýpaušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právnehozastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 432,30 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 12. augusta 2015