SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 47/2012-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť E. J., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv rozsudkami Okresného súdu Martin sp. zn. 5 C 135/2008 z 12. decembra 2008 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 Co 34/2009 z 29. júla 2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť E. J. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2012 doručená sťažnosť E. J., M. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv rozsudkami Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 C 135/2008 z 12. decembra 2008 a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 34/2009 z 29. júla 2009.
Z obsahu sťažnosti vyplývalo, že sťažovateľka si na príslušnom okresnom súde uplatnila nárok na odchodné po ukončení pracovného pomeru a odchodom do predčasného dôchodku, ktorý je bol priznaný od 1. septembra 2005. Nárok na odchodné jej zamestnávateľ nevyplatil, preto si ho uplatnila na súde. Okresným súdom, ako aj krajským súdom jej však návrh bol zamietnutý ako nedôvodný. Je však toho názoru, že jej tento nárok mal byť priznaný, pretože „odchodné je formou zabezpečenia v starobe, nakoľko žiadateľovi o dôchodok nahrádza príjem v čase do priznania starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou“. Tým, že jej súdy tento nárok nepriznali, porušili jej práva, preto žiadala, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„1/ Základné právo sťažovateľa bolo porušené. 2/ Rozsudok Krajského súdu Žilina č. 7Co/34/2009 zo dňa 29.7.2009 a Rozsudok Okresného súdu Martin č. 5C/135/2008 zo dňa 19.12.2008 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Martin vracia na ďalšie konanie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažovateľka sama predložila ústavnému súdu opisy rozhodnutí, ktoré v sťažnosti napáda. Z vyznačenia právoplatnosti rozhodnutí vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu sa stalo právoplatným 14. decembra 2010 a rozhodnutie krajského súdu sa stalo právoplatným 3. februára 2010. Sťažnosť ústavnému súdu bola doručená až 2. februára 2012.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná oneskorene, preto ju bolo treba podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre oneskorenosť, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. marca 2012