znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 47/2012-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť E. J., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv   rozsudkami   Okresného   súdu   Martin   sp.   zn.   5 C 135/2008   z   12.   decembra   2008 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 Co 34/2009 z 29. júla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. J.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2012   doručená   sťažnosť   E.   J.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia jej základných práv rozsudkami Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 C 135/2008 z 12. decembra 2008 a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 34/2009 z 29. júla 2009.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplývalo,   že   sťažovateľka   si   na   príslušnom   okresnom   súde uplatnila nárok na odchodné po ukončení pracovného pomeru a odchodom do predčasného dôchodku,   ktorý   je   bol   priznaný   od   1.   septembra   2005.   Nárok   na   odchodné   jej zamestnávateľ nevyplatil, preto si ho uplatnila na súde. Okresným súdom, ako aj krajským súdom jej však návrh bol zamietnutý ako nedôvodný. Je však toho názoru, že jej tento nárok mal   byť   priznaný,   pretože „odchodné   je   formou   zabezpečenia   v   starobe,   nakoľko žiadateľovi   o   dôchodok   nahrádza   príjem   v   čase   do   priznania   starobného   dôchodku Sociálnou poisťovňou“. Tým, že jej súdy tento nárok nepriznali, porušili jej práva, preto žiadala, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1/ Základné právo sťažovateľa bolo porušené. 2/ Rozsudok Krajského súdu Žilina č. 7Co/34/2009 zo dňa 29.7.2009 a Rozsudok Okresného súdu Martin č. 5C/135/2008 zo dňa 19.12.2008 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Martin vracia na ďalšie konanie.“

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľka sama predložila ústavnému súdu opisy rozhodnutí, ktoré v sťažnosti napáda. Z vyznačenia právoplatnosti rozhodnutí vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu sa stalo právoplatným 14. decembra 2010 a rozhodnutie krajského súdu sa stalo právoplatným 3. februára 2010. Sťažnosť ústavnému súdu bola doručená až 2. februára 2012.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná oneskorene, preto ju bolo treba podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre oneskorenosť, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2012