znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 47/2010-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Lajosa   Mészárosa   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., právne zastúpenej advokátom JUDr. D. K.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 67/08 (predtým vedenom pod sp. zn. 7 Rob 362/07) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti spoločnosti A., s. r. o.,   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č. k. II. ÚS 47/2010-7   zo   4. februára   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   A.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 67/08 (predtým vedenom pod sp. zn. 7 Rob 362/07).

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   13.   septembra   2007   podala   na Okresnom súde Zvolen návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd po viac ako šiestich   mesiacoch,   konkrétne   7.   apríla   2008,   vydal   platobný   rozkaz,   ktorý   však nenadobudol   právoplatnosť.   Sťažovateľka   sa   na   okresnom   súde   domáhala   vyznačenia právoplatnosti upomienkami a na nečinnosť upozornila listom z 1. marca 2009 označeným ako   žiadosť   o prešetrenie   prieťahov   v konaní.   Predsedníčka   okresného   súdu   listom   zo 6. marca 2009 odpovedala s tým, že sťažnosť na neúmerné prieťahy je bezdôvodná. Podľa názoru sťažovateľky od podaného návrhu nebolo za 12 mesiacov v spore rozhodnuté a za viac ako osem mesiacov nebolo od prerokovania sporu do oddialenia v spore pojednávané. Nekonaním súdu bola sťažovateľke spôsobená škoda, keď sa od odporcu nemôže domôcť finančnej čiastky, ktorú musel uhradiť zo svojich peňazí.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd vo Zvolene v konaní vo veci 9Cb/68/2008, predtým 7Rob 362/2007 porušil   právo   sťažovateľa   A.   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   a rozhodnutie   sporu   bez zbytočných prieťahov, priznané mu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR

titulom porušenia jeho práv priznáva mu odškodné v čiastke 3 319 € a úhradu trov konania na Ústavnom súdu za 2 úkony po 105,42 € a 2 x paušál po 634 € spolu 223,52 € Okresný súd sa zaväzuje bez ďalších prieťahov pokračovať v prejednaní sporu.“

V rámci   prípravy   pojednávania   sa   na   základe   žiadosti   ústavného   súdu k opodstatnenosti   prijatej sťažnosti písomne vyjadril Okresný súd Zvolen, zastúpený jej predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 439/10 z 29. marca 2010, pričom sťažovateľka nevyužila svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti, avšak jej právny zástupca súhlasil s tým, aby v danej veci bolo upustené od ústneho pojednávania.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 9 Cb 67/08 (predtým vedenom pod sp. zn. 7 Rob 362/07) nie je dôvodná, keďže vec bola právoplatne skončená 19. februára 2009.  

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9 C 67/08 (predtým vedeného pod sp. zn. 7 Rob 362/07):

Dňa 19. septembra 2007 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh na zaplatenie 34 856,50 Sk s príslušenstvom proti odporcovi E. I. (ďalej len „odporca“).

Výzvou z 5. februára 2008 okresný súd požiadal sťažovateľku o zaslanie fotokópií faktúr, ktoré v návrhu na začatie konania uviedla ako dôkazné prostriedky, ale k samotnému návrhu ich nepripojila. Zároveň okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Dňa 18. februára 2008 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 2 088 Sk a zároveň 19. februára 2008 doplnila svoj návrh o požadované doklady.

Okresný   súd   7.   apríla   2008   vydal   platobný   rozkaz,   ktorým   vyhovel   návrhu sťažovateľky. Platobný rozkaz bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 22. apríla 2008. Odporcovi sa platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk nepodarilo, zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená po uplynutí odbernej lehoty.

Dňa 30. mája 2008 okresný súd vykonal opätovné doručovanie platobného rozkazu odporcovi prostredníctvom pošty, pričom zásielka bola vrátená súdu z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote.

Dňa   10.   júla   2008   okresný   súd   požiadal   o doručenie   platobného   rozkazu prostredníctvom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   vo   Z.   (ďalej   len   „polícia“). Zásielka bola okresnému súdu vrátená z dôvodu, že odporca na adrese uvedenej v návrhu na začatie konania nebýva.

Dňa 10. septembra 2008 okresný súd opätovne požiadal o doručovanie platobného rozkazu prostredníctvom polície. Zásielka bol vrátená z dôvodu, že odporca by sa mal podľa informácií zdržiavať na adrese K. 37, Ž.

Okresný   súd   vykonal   10.   októbra   2008   doručovanie   platobného   rozkazu prostredníctvom pošty na novozistenú adresu odporcu. Zásielka bola súdu vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote.

Dňa   30.   januára   2009   okresný   súd   vykonal   opätovné   doručovanie   platobného rozkazu   prostredníctvom   pošty,   pričom   odporca   platobný   rozkaz   s návrhom   na   začatie konania prevzal 3. februára 2009.

Dňa 19. februára 2009 platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02).

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   napadnuté   konanie   pred   okresným súdom nie je ukončené, vykazuje zbytočné prieťahy z dôvodu, že vydaný platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 9 Cb 67/08 a z písomného stanoviska predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 439/10 z 29. marca 2010 však vyplýva, že posudzované súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľky malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo na základe právoplatného platobného rozkazu ukončené 19. februára 2009.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Pokiaľ ide o prieťahy v konaní, ktoré sa týkajú namietaného porušenia základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   tieto   námietky   na   základe   predmetnej sťažnosti preskúmavať nemohol, pretože po zadovážení súvisiaceho spisu vyšlo najavo, že sťažovateľka   svoju   sťažnosť   nepodala   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   o   inom   zásahu   dozvedieť,   pričom   zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (napr. IV. ÚS 14/03).

Napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 19. februára 2009, sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až podaním z 22. júla 2009, t. j. oneskorene   a teda   v čase,   keď   porušenie   označeného   základného   práva   na   súde,   ktorý sťažovateľka   označila   za   účastníka   konania,   už   netrvalo   a   konanie   o jej   sťažnosti   pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2010