znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 47/07-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. D., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. N., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 Cbi 1/04-55   zo   16.   mája 2005   a rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 6 Obo 254/05 z 23. marca 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. D. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2006 doručená sťažnosť Ing. L. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho práv rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 Cbi 1/04-55 zo 16. mája 2005 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 254/05 z 23. marca 2006.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 v spojení s § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   predovšetkým   z dôvodu,   že   neobsahovala   kvalifikovaný návrh rozhodnutia (petit) vymedzený presne, určito a zrozumiteľne [v súlade s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 56 zákona o ústavnom súde], aby mohol byť východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   v uvedenej   veci   (napr. II. ÚS   413/06). Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   neuviedol,   ochrany   ktorých   konkrétnych   základných   práv zaručených   v ústave   alebo   kvalifikovanej   medzinárodnej   zmluve,   ktorou   je   Slovenská republika   viazaná,   sa   dovoláva   a v súvislosti   s uplatnením   primeraného   finančného zadosťučinenia neuviedol ani jeho výšku, ani jeho zdôvodnenie, prečo sa ho domáha.

Ústavný súd listom z 15. februára 2007 upozornil právneho zástupcu sťažovateľa (JUDr. M. Š.) na to, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred   ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   sťažnosť   sťažovateľa   tieto   zákonom predpísané   náležitosti   nespĺňa   a   súčasne   ho   vyzval,   aby   v určenej   lehote   nedostatky sťažnosti odstránil, pretože v opačnom prípade môže ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) alebo odložiť (§ 23a zákona o ústavnom súde).

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom z 25. februára 2007, ktorým oznámil, že u jeho právneho zástupcu nastala prekážka výkonu advokátskej praxe z dôvodu jeho   ustanovenia   do   funkcie   vedúceho   služobného   úradu   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky a súčasne žiadal o predĺženie lehoty do 10. marca 2007 na ustanovenie nového právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktorý zároveň odstráni nedostatky sťažnosti.

Dňa   14.   marca   2007   bolo   ústavnému   súdu   doručené „Plnomocenstvo“, ktoré 5. marca   2007   udelil   sťažovateľ   na   svoje   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátke JUDr. V. N. Tá listom z 12. marca 2007 žiadala ústavný súd o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov sťažnosti sťažovateľa do 16. marca 2007. Právna zástupkyňa v ňou požadovanej lehote sťažnosť sťažovateľa nedoplnila.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Vzhľadom na to, že ústavný súd výslovne upozornil právnu zástupkyňu sťažovateľa na nedostatky podania, ako aj na následky ich neodstránenia a tiež vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľa tieto nedostatky sťažnosti neodstránila ani v lehote, ktorú sama žiadala, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Ak ústavný súd upozorní sťažovateľa na jeho procesné práva a povinnosti v konaní o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež   v jeho   záujme   výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, II. ÚS 413/06).

Pretože sťažovateľ ani jeho právna zástupkyňa tak neurobili, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2007