znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 47/06-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. H., správkyne konkurznej podstaty úpadcu U., a. s. v „likvidaci“, zastúpenej advokátom JUDr. A. B., B., vo veci porušenia jej základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky,   práva   na   súdnu   ochranu,   práva   na   rovnosť   účastníkov,   práva   nebyť   odňatý svojmu zákonnému sudcovi, práva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti a práva na verejné vyhlásenie rozsudku podľa čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 142 ods. 3, čl. 144 ods. 1, čl. 145 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva na ochranu majetku, na pokojné   užívanie   majetku,   práva   vlastniť   majetok   a   práva   na   rovnaký   zákonný   obsah a ochranu   majetku   podľa   čl.   1   ods.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2003 sp. zn. M Obdo V 8/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. H. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. septembra 2003 doručené podanie Ing. M. H., správkyne konkurznej podstaty úpadcu U., a. s. „v likvidaci“ (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. A. B., B., označené ako „Ústavná sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka v ňom namieta porušenie uvedených práv rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)   sp.   zn.   M Obdo V   8/2002   z   19.   júna   2003,   ktorým   najvyšší   súd   na   základe mimoriadneho   dovolania   generálneho   prokurátora   zrušil   rozsudok   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu č. k. 7 Obo 182/2000-569 z 29. novembra 2001 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa č. k. 37 Zm 415/99-232 zo 17. apríla 2000.

Najvyšší súd porušil podľa sťažovateľky v prvom rade jej práva tým, že pripustil mimoriadne   dovolanie   generálneho   prokurátora   proti   právoplatným   rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 37 Zm 415/99-232 zo 17. apríla 2000 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Obo 182/2000-569 z 29. novembra 2001 napriek tomu, že uznesením z 30. októbra 2002 sp. zn. Obdo V 13/2002 odmietol dovolanie žalovaného účastníka ako „procesné neprípustné a vecne neodôvodnené“. Uvedenými rozhodnutiami všeobecné   súdy   ponechali   v   platnosti   zmenkový   platobný   rozkaz   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 37 Zm 415/99, ktorý zaväzoval žalovanú stranu – S., š. p., B. zaplatiť navrhovateľovi – U., a. s., Česká republika, požadovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Pripustením   mimoriadneho   dovolania   generálneho   prokurátora   najvyšší   súd   podľa sťažovateľky „v rozpore   zo   zásadou   res   iudicata   dvakrát   rozhodoval   o   dovolaní   proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“, konal v rozpore s § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tým, že „neodmietol mimoriadne dovolanie generálneho   prokurátora...,   lebo   smerovalo   proti   rozhodnutiu,   proti   ktorému mimoriadne dovolanie nie je prípustné“. Ďalej najvyšší súd podľa sťažovateľky porušil jej právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi rozhodnutím svojho podpredsedu č. k. Spr 187/02-3 zo dňa 17. februára 2003 o zmene rozvrhu práce najvyššieho súdu, čím došlo k zmene senátu a k porušeniu zákazu retroaktivity. Sudcovia, ktorí vo veci rozhodovali neboli podľa nej   nezávislí   a   nestranní   a   nerešpektovali   právne   predpisy,   ktorými   mali   byť   viazaní. Námietku zaujatosti sťažovateľky proti všetkým sudcom, ktorí sa stali členmi pozmeneného senátu, najvyšší súd neuznal. Sťažovateľka vidí porušenie svojich práv (najmä práva na spravodlivé súdne konanie) aj v nerešpektovaní vyhlásenia konkurzu, pretože v dôsledku tejto skutočnosti mal najvyšší súd rešpektovať zmenu v osobe žalobcu a prizvať ju do konania. Právo na spravodlivé konanie bolo podľa tvrdenia sťažovateľky porušené aj tým, že   najvyšší   súd   o   mimoriadnom   dovolaní   generálneho   prokurátora   nekonal   verejne   a rozsudok nevyhlásil verejne. V priebehu samotného konania nerešpektoval najvyšší súd rovnosť   účastníkov   a   podľa   sťažovateľky   uprednostnil   domáceho   účastníka   konania, rozhodoval   prednostne   v   záujme   zmenkového   dlžníka „po   zásahoch   orgánov   výkonnej moci“. Napokon   v   dôsledku   zrušenia   rozhodnutí   všeobecných   súdov   boli   podľa sťažovateľky porušené a ohrozené aj jej vlastnícke práva.

Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd vyhovel jej sťažnosti a po ústnom pojednávaní:

„1)   podľa   §   56   ods.   1   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov...   rozhodol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 19.   júna 2003 sp. zn. M Obdo V 8/2002 porušil: a) článok   2   ods.   2,   článok   46   ods.   1,   článok   48   ods.   1   a   2,   článok   141   ods.   1, článok 144 ods. 1 a článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a b) článok   6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   znení protokolov   č.   3,   5   a   8   (č.   209/1992   Zb.)   v   spojení   s   článkom   1   ods.   2   a   článkom 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, lebo porušil   základné   právo   sťažovateľky   na   neodňatie   zákonnému   sudcovi,   právo   na neprejednanie tej istej veci dvakrát po sebe, právo na spravodlivé a zákonné súdne konanie a právo na verejné vyhlásenie rozsudku

2) podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky   z   19.   júna   2003   sp.   zn.   M   Obdo   V   8/2002,   ktorým   Najvyšší   súd Slovenskej republiky ako dovolací súd na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu č. 7 Obo 182/2000-569 z 29. novembra 2001 ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa č. 37 Zm 415/99-232 zo 17. apríla 2000

3) podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde prikázal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

4)   podľa § 56 ods.   4 zákona o ústavnom súde priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 miliónov Slovenských korún ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch

5) priznáva sťažovateľke náhradu trov konania.“

Keďže podanie v predloženej podobe nespĺňalo náležitosti sťažnosti v zmysle zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), vyzval ústavný súd listom zo 4. marca 2004 právneho   zástupcu   sťažovateľky   na   upresnenie   podania   podľa   výzvy   ústavného   súdu v lehote   10   dní   od doručenia   výzvy, ktorá   však   na základe   žiadosti   právneho zástupcu sťažovateľky bola ústavným súdom predĺžená do 15. apríla 2004.

Upresnené a doplnené podanie sťažovateľky z 5. apríla 2004 bolo ústavnému súdu doručené 16. apríla 2004. Na základe upresneného znenia petitu sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyhovel jej sťažnosti a rozhodol takto:

„Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudkom   z   19.   júna   2003   sp.   zn. M Obdo V 8/2002 porušil moje základné právo ako sťažovateľky:

1) na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd..., ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov (č. 209/1992 Zb.),   v spojení s článkom 2 ods.   2,   s článkom 1 ods.   2 a s článkom 7 ods.   5 Ústavy Slovenskej republiky...

2)   na   súdnu   ochranu,   právo   na   rovnosť   účastníkov,   právo   nebyť   odňatý   svojmu zákonnému   sudcovi   a   právo   na   to,   aby   sa   vec   prerokovala   verejne   a   v   prítomnosti sťažovateľky,   a   aby   rozsudok   bol   vyhlásený   verejne   zaručené   článkom   46   ods.   1   a   4, článkom   47   ods.   3   a   článkom   48   ods.   1   a   2   Ústavy,   v   spojení   s   článkom   2   ods.   2, článkom 141   ods.   1,   článkom   142   ods.   3,   článkom   144   ods.   1,   článkom   145   ods.   4 a článkom 152 ods. 4 Ústavy...

3) na ochranu majetku - na pokojné užívanie majetku a právo nebyť pozbavený majetku   -   zaručené   článkom   1   ods.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru,   ktorý   bol uverejnený v Zbierke zákonov (č. 209/1992 Zb.), v spojení s článkom 2 ods. 2, s článkom 1 ods. 2 a s článkom 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky...

4) vlastniť majetok a právo na rovnaký zákonný obsah a ochranu majetku zaručené článkom   20   ods.   1   prvá   a   druhá   veta   Ústavy,   v   spojení   s   článkom   20   ods.   4   Ústavy Slovenskej republiky...

K porušeniu mojich základných práv ako sťažovateľky došlo v dôsledku toho, že Najvyšší súd SR porušil:

a)   Článok   1   ods.   2   a   článok   7   ods.   5   Ústavy   Slovenskej   republiky   tým,   že nepostupoval v súlade s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,   s   článkom   1   ods.   1   Dodatkového   protokolu   k   tomuto   Dohovoru,   ani s článkami 1 a 20   Zmluvy   medzi   Slovenskou   republikou   a   Českou   republikou   o   právnej pomoci   poskytovanej   justičnými   orgánmi   a   úprave   niektorých   právnych   vzťahov v občianskych a trestných veciach... a nerešpektoval zmenu účastníka konania, jeho práva ako aj dôsledky vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu...,

b) článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky tým, že nerozhodol prednostne podľa čl. 6 Dohovoru, čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu a čl. 1 a 20 Zmluvy a ďalej poskytol súdnu ochranu zmenkovému dlžníkovi - SR, ktorá mu nepatrila a neposkytol súdnu ochranu zmenkovému veriteľovi tak, že neodmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako   neprípustné,   dvakrát   rozhodoval   o   rovnakej   veci,   porušil   rovnosť   účastníkov,   vec neprerokoval verejne a rozsudok nevyhlásil verejne...,

c)   článok   20   ods.   1,   prvá   a   druhá   veta   Ústavy   Slovenskej   republiky   tým,   že neposkytol majetku zmenkového veriteľa rovnakú ochranu ako majetku zmenkového dlžníka zrušením právoplatných súdnych rozhodnutí a pozbavil zmenkového veriteľa jeho právo vlastniť majetok s dôsledkami, ktoré sa rovnajú vyvlastneniu majetku bez náhrady...,

d) článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku porušil rovnosť účastníkov sporu a neoprávnene poskytol súdnu ochranu zmenkovému dlžníkovi, v jeho záujme zrušil právoplatné rozsudky v rozpore so   zákonom   s   neprijateľným   právnym   názorom   a   naopak,   nerešpektovaním   dôsledkov vyhlásenia konkurzu neposkytol súdnu ochranu správkyni konkurznej podstaty...,

e) článok 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky tým, že v konaní o mimoriadnom dovolaní   nerešpektoval   rovnosť   účastníkov   konania,   neumožnil   správkyni   konkurznej podstaty   účasť   v   konaní   v   postavení   žalobcu   a   uprednostnil   neoprávnené   záujmy zmenkového dlžníka na úkor zahraničného zmenkového veriteľa...,

f) článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že v dôsledku nezákonnej zmeny zákonných sudcov zásahom podpredsedu Najvyššieho súdu SR ako orgánu štátnej správy súdov do zloženia senátu Najvyššieho súdu SR určeného na prejednanie mimoriadneho dovolania   porušil   zákaz,   podľa   ktorého   nikoho   nemožno   odňať zákonnému   sudcovi a o mimoriadnom   dovolaní   rozhodoval   bez   zákonných   sudcov a   bol   porušený   zákaz retroaktivity výmenou dvoch zákonne ustanovených sudcov za nových sudcov...,

g) článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky tým, že Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie   -   ako   „podnet“   na   zrušenie   právoplatných   rozsudkov   -   neprejednal   verejne a neumožnil   správkyni   konkurznej   podstaty,   aby   sa   zúčastnila   na   prejednávaní mimoriadneho dovolania a ani ju o svojom konaní a rozhodovaní neupovedomil...,

h) článok 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že rozhodoval po zásahoch orgánov výkonnej moci (vlády a podpredsedu Najvyššieho súdu SR) a pod ich vplyvom, v rozpore so zákonom, rozhodoval prednostne v záujme zmenkového dlžníka, čo je v rozpore s jeho postavením nezávislého a nestranného súdu...,

i) článok 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky tým, že rozsudok o mimoriadnom dovolaní nevyhlásil verejne...,

j) článok 144 ods. 1 v spojení s článkom 145 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky tým, že   sudcovia,   ktorí   rozhodovali   o   mimoriadnom   dovolaní,   neboli   nezávislí   a nestranní a obsahom rozsudku o mimoriadnom dovolaní osvedčili, že nerešpektovali Ústavu a zákony Slovenskej   republiky   (Občiansky   súdny   poriadok,   zákon   o   súdoch   a   sudcoch, zákon o konkurze   a   vyrovnaní)   a   ani   medzinárodné   zmluvy,   ktorými   je   Slovenská republika viazaná (Dohovor, Dodatkový protokol k tomuto Dohovoru a Zmluva o právnej pomoci medzi Slovenskou a Českou republikou)...,

k) článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky tým, že v procese rozhodovania o mimoriadnom   dovolaní   Najvyšší   súd   SR   nevykladal   a   neuplatňoval   zákony   a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy v súlade s Ústavou SR...,

1) článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (č. 209/1992 Zb. v znení č. 102/1999 Z. z.) tým, že o mimoriadnom dovolaní nekonal a nerozhodoval spravodlivo, nestranne a verejne, ani rozsudok nevyhlásil verejne...,

m) článok 1 ods. 1 Doplnkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (č.   209/1992   Zb.   v   znení   č.   102/1999   Z.   z.)   tým,   že   porušením predpisov o občianskom súdnom konaní odňal zahraničnému zmenkovému veriteľovi právo pokojne užívať svoj majetok a rozsudkom o zrušení právoplatných súdnych rozhodnutí o zmenkovom nároku pozbavil zmenkového veriteľa jeho majetku...,

n)   článok   1   ods.   1   Zmluvy   medzi   Slovenskou   republikou   a   Českou   republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (č. 193/1993 Z. z.) tým, že zahraničnému zmenkovému veriteľovi,   ktorý   je   cudzou   právnickou   osobou,   neposkytol   rovnakú   ochranu   ako slovenskému zmenkovému dlžníkovi...,

o) článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci   poskytovanej   justičnými   orgánmi   a   úprave   niektorých   právnych   vzťahov v občianskych a trestných veciach (č. 193/1993 Z. z.) tým, že neuznal dôsledky rozhodnutia súdu Českej republiky o vyhlásení konkurzu podľa právnych predpisov Českej republiky na priebeh   občianskeho   súdneho   konania   v   Slovenskej   republike   a   na   procesnoprávnu spôsobilosť účastníkov tohto konania...

Z uvedených dôvodov podľa § 127 ods. 2 Ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde   zrušuje   rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   z   19.   júna   2003   sp.   zn. M Obdo V 8/2002, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd na základe mimoriadneho   dovolania   generálneho   prokurátora   zrušil   rozsudok   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu č. 7 Obo 182/2000-569 z 29. novembra 2001, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako súdu prvého stupňa č. 37 Zm 415/99-232 zo 17. apríla 2000...

Podľa článku 127 ods. 2 Ústavy a § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde prikazuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody...

Podľa článku 127 ods. 3 Ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 miliónov Slovenských korún ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch...

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ukladá   Slovenskej   republike

-Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby do 15 dní od doručenia tohto nálezu uhradila sťažovateľke jej trovy konania v sume, ktorá bude vypočítaná, na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. A. B. so sídlom B...., č. ú....“

Sťažovateľka ďalej oznámila listom zo 7. júla 2004 (doručeným ústavnému súdu 13. júla 2004) súvisiace skutočnosti.

Podaním zo 4. augusta 2004 označeným ako „Návrh na vyslovení souhlasu s tím, aby   nabyvatel   práva   vstoupil   do   řízení   na   místo   dosavadního   účastníka“ (doručeným ústavnému súdu 9. augusta 2004) oznámil Ing. R. T., že S,, so sídlom Cyperská republika, ako   postupník   súhlasí   so   svojím   vstupom   do   konania   namiesto   postupcu   (správkyne konkurznej podstaty), a k návrhu priložil zodpovedajúce splnomocnenia.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o   ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí, pričom zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

  Keďže sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala porušenie označených základných práv   rozsudkom   najvyššieho   súdu,   ústavný   súd   sa   predovšetkým   zaoberal   otázkou   jej procesnej legitimácie v tomto konaní.

  Predpokladom na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je, že fyzická osoba alebo právnická osoba je účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd, že je teda nositeľom tých základných práv a slobôd, porušenie ktorých namieta.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“) sú účastníkmi konkurzu veritelia, ktorí podali návrh   na   vyhlásenie   konkurzu,   veritelia,   ktorí   prihlásili   svoje   pohľadávky   podľa   §   20 (konkurzní veritelia), a dlžník.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. účastníkmi konkurzu sa stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3) a veritelia pohľadávok podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c), ak ich nárok nebol uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu (§ 29 ods. 1).

Podľa   §   66a   ods.   3   zákona   č.   328/1991   Zb.   súd   najneskôr   spolu   s nariadením prieskumného pojednávania poučí účastníkov konkurzného konania o ich práve uplatniť námietku zaujatosti.

Podľa   §   66e   ods.   1   zákona   č.   328/1991   Zb.   sa   na   konkurz   primerane   použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 70a ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. ustanovenia (...) § 66a až 66f sa vzťahujú aj na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 12/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa   zákon   č.   328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov a o zmene   a doplnení   ďalších   zákonov,   účinného   od   1.   februára   1998.   Právne   účinky úkonov, ktoré nastali skôr, zostávajú zachované.

Podľa § 15a OSP právo uplatniť námietku zaujatosti z dôvodov podľa § 14 ods. 1 voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, majú účastníci konania.

Primeranosť použitia ustanovení OSP vrátane jeho § 15a na konkurzné konanie je limitovaná účelom a cieľom uvedeného konania, charakterom jeho subjektov a procesnej situácie, ktorej riešenie si primeranú aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje, ako aj štádiom, v ktorom sa konkurzné konanie nachádza.

Správca konkurznej podstaty alebo predbežný správca nie je v konkurznom konaní v pozícii   účastníka   konania.   Je   osobitným   subjektom   konkurzného   konania   (osobou   na konaní zúčastnenou). Do funkcie ho ustanovuje súd, ktorý ho v zákonom ustanovených prípadoch môže funkcie aj zbaviť. Súd je oprávnený vykonávať nad činnosťou správcu konkurznej podstaty dohľad (vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania). Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky   názor   veriteľského   výboru,   alebo   správcovi   môže   dať   pokyny   sám.   Základnou úlohou správcu je zistenie a zabezpečenie majetku a jeho následné speňaženie. Pri plnení týchto úloh je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a má samostatné postavenie tak voči úpadcovi, ako aj voči veriteľom. Zákonná úprava konkurzného konania mu zveruje realizáciu   takých   úkonov,   ktorých   výkon   samotným   konkurzným   súdom   neprichádza vzhľadom na ich povahu a rozsah do úvahy.

Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   ide   o subjekt,   prostredníctvom   ktorého konkurzný súd zabezpečuje naplnenie cieľov a účelu vyhláseného konkurzu. Jeho procesné postavenie a vzťah ku konkurznému súdu vylučujú možnosť, aby bol správca konkurznej podstaty nositeľom práv vytvárajúcich vo svojom súhrne obsah základného práva na súdnu a inú   právnu   ochranu   (čl.   46   až   50   ústavy)   priznaného   výlučne   účastníkovi   konania, s výnimkou tých fáz konkurzného konania, v ktorých sa bezprostredne rozhoduje o jeho práve   na náhradu   výdavkov   a na   odmenu   (teda   o majetkových   právach   civilnej   povahy obdobným   právam   účastníkov   konania).   Aj   v   takomto   prípade   však   ide   (z   hľadiska predmetu   a účelu   konkurzného   konania)   o vedľajší   procesnoprávny   vzťah,   čo   vylučuje (obdobne ako u znalcov, tlmočníkov či iných subjektov zúčastnených na súdnom konaní odlišných   od   účastníkov   konania   vo   veci   samej),   aby   správca   konkurznej   podstaty prostredníctvom námietky zaujatosti dosiahol (prípadne aj proti vôli účastníkov konania) vylúčenie   konajúceho   sudcu   z prejednávania   a rozhodovania   merita   veci.   Ochrana   práv správcu   konkurznej   podstaty   vo   fáze   konkurzného   konania,   v ktorej   sa   bezprostredne rozhoduje o jeho právach, sa (z hľadiska základného práva na súdnu a inú právnu ochranu) zabezpečuje   právom   správcu   konkurznej   podstaty   napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého stupňa opravným prostriedkom – odvolaním.

Ústavný súd v súvislosti predchádzajúcim odôvodnením sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2006