znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 469/08-17

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť R. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Pn 95/08 a jej uznesením zo 16. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. M.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2008   faxom   doručená   sťažnosť   R.   M.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorú   doplnil predložením originálu 27. augusta 2008. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. (ďalej len „obvodná prokuratúra“) sp. zn. 0 Pn 95/08 zo 16. júna 2008.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   13.   marca   2008   podal   obvodnej   prokuratúre trestné   oznámenie   pre   podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu   zneužívania   právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). V oznámení uviedol, že Obvodný lesný úrad   v P.   (ďalej   len   „obvodný   lesný   úrad“)   vedie   proti   nemu   konanie   o priestupku, a poukázal na to, že súčasťou priestupkového spisu je «záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990Zb. z 11. 4. 2007, z ktorého vyplýva, že R. M. policajtovi OO PZ V. dňa 11. 4. 2007 vo veci sp. zn. ORP-P-167/PP-2-2007 podal vysvetlenie, v ktorom uviedol:

„O zákaze vstupu verejnosti do Tichej a Kôprovej doliny vie, bol o tom informovaný oznamami na tabuliach pred vstupom do dolín, ako aj pracovníkmi SBS. Je si teda vedomý spáchania priestupku vstupom do Kôprovej doliny, avšak podľa jeho názoru tým, že svojou prítomnosťou   zabraňuje   páchaniu   trestného   činu   poškodzovania   prírody   zo   strany pracovníkov spracujúcich kalamitné drevo v danej lokalite, bráni vyšší spoločenský záujem a teda jeho protiprávne konanie je zanedbateľné.“».

V trestnom oznámení sťažovateľ taktiež uviedol, že v spise obvodného lesného úradu sa nachádzajú aj dve správy o výsledku objasňovania priestupkov Obvodného oddelenia Policajného zboru V., a to z 29. apríla 2007 pod sp. zn. ORP-P-194/PP-2-2007 a zo 7. mája 2007   pod   sp.   zn.   ORP-P-350/PP-2-2007.   Súčasťou   týchto   správ   sú   záznamy   o podaní vysvetlenia, v ktorých mal sťažovateľ uviesť, že 18. apríla 2007 prišiel do Tichej doliny, resp. 26. apríla 2007 do Tichej a Kôprovej doliny z dôvodov, ktoré sú v týchto záznamoch uvedené, a ďalej že „O zákaze vstupu verejnosti do Tichej a Kôprovej doliny vie, bol o tom informovaný oznamami na tabuliach pred vstupom do dolín, ako aj pracovníkmi SBS. Je si teda vedomý spáchania priestupku vstupom do Kôprovej [resp. „Tichej“] doliny, avšak podľa   jeho   názoru   tým,   že   svojou   prítomnosťou   zabraňuje   páchaniu   trestného   činu poškodzovania   prírody   zo   strany   pracovníkov   spracujúcich   kalamitné   drevo   v danej lokalite, bráni vyšší spoločenský záujem a teda jeho protiprávne konanie je zanedbateľné.“.

Sťažovateľ   v trestnom   oznámení   vyhlásil,   že   vysvetlenia   s týmto   obsahom   nikdy nepodal, a preto je podľa jeho názoru zrejmé, že „osoby, ktoré spísali záznamy o podaní vysvetlenia   obsahujúce   vysvetlenia   s obsahom,   ktoré   on   nikdy   neposkytol,   zneužili právomoc   verejného   činiteľa   v úmysle   privodiť priestupkové konanie   jemu.   Tento   záver vyplýva   aj   zo skutočnosti,   že   uvedené   záznamy   boli   predložené   ako   súčasť   správy o objasňovaní priestupku Obvodnému lesnému úradu v P.“.

Vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru inšpekčnej služby, sekcie   kontroly   a inšpekčnej   služby   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“) ako orgán   verejnej moci príslušný vo veci konať uznesením ČVS: SKIS-72/IS-4-SV-2008 z 30. apríla 2008 podľa § 197   ods.   1   písm.   d)   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vec podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odmietol. Sťažovateľ podal proti   tomuto   uzneseniu   26.   mája   2008   sťažnosť,   ktorú   doplnil   2.   júna   2008   a   v ktorej poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva zistenie, že predmetné vysvetlenie   podal   a že by pri   jeho podávaní bol   poučený   podľa   príslušných   ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov o možnosti odmietnuť podanie vysvetlenia, ak by tým jemu alebo osobám blízkym hrozilo nebezpečenstvo postihu za   priestupok.   Obvodná   prokuratúra   uznesením   sp.   zn.   0   Pn 95/08   zo 16.   júna   2008 sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietla.

Podľa názoru sťažovateľa obvodná prokuratúra takýmto postupom a rozhodnutím porušila jeho základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a základné právo odoprieť výpoveď v prípade nebezpečenstva privodenia trestného stíhania zaručené v čl. 47 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ v súvislosti s tým uvádza: „Postup vojenskej obvodnej prokuratúry, ktorá svojim uznesením o zamietnutí sťažnosti neodstránila nezákonnosť postupu vyšetrovateľa PZ vyplýva predovšetkým z toho, že bez ohľadu na ustanovenia právnych predpisov a to predovšetkým   §   58   ods.   1   zákona   o   priestupkoch,   jeho   §   60   ods.   1,   §   56   ods.   2   sa nezaoberala skutočnosťou, že sťažovateľ vysvetlenia, ktoré sú obsahom jeho priestupkového spisu uvedené v záznamoch vyhotovených policajtmi OO PZ v P. nikdy nepodal. Tieto sú ako dôkazy usvedčujúce sťažovateľa pripojené k správam o objasňovaní priestupku. Prokuratúra naopak konštatuje konanie a správanie sťažovateľa, pričom absolútne ponecháva bokom otázku protiprávnosti postupu policajtov Obvodného oddelenia PZ v P. pri   vyhotovovaní   napadnutých   záznamov   a   skutočnosť,   že   protiprávnosť   tohto   konania napĺňa pojmové znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.“

Sťažovateľ tiež poukázal, že 13. marca 2008 podala trestné oznámenie rovnakého obsahu obvodnej prokuratúre aj Mgr. Z. P. Vyšetrovateľ jej trestné oznámenie odmietol uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zo 16. mája 2008. Na základe sťažnosti obvodná prokuratúra uznesením sp. zn. 0 Pn 97/08 zo 6. augusta 2008 uznesenie vyšetrovateľa zo 16. mája 2008 zrušila a uložila vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia uviedla, že vo veci treba začať trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.

V sťažnosti sa ďalej uvádza: „Sťažovateľ si je vedomý toho, že nie je právom žiadnej fyzickej a právnickej osoby, aby sa na základe každého jej trestného oznámenia začalo trestné konanie, ktoré sa skončí odsúdením osoby označenej ako páchateľ trestného činu. Ak však určité konanie Trestný zákon označuje ako trestný čin a sťažovateľ tieto skutočnosti oznámil, potom zákonu zodpovedajúcim postupom orgánu činným v trestnom konaní je len taký   postup,   ktorým   orgány   činné   v   trestnom   konaní   alebo   začnú   trestné   konanie   pre uvedený trestný   čin   alebo rozhodnú   nezačať trestné   stíhanie,   pričom   pre   takýto   postup uvedú zákonné dôvody.

V sťažovateľovej veci orgány činné v trestnom konaní takto nepostupovali.... Sťažovateľ vidí porušenie svojich namietaných práv aj takým postupom vyšetrovateľa PZ,   keď   v   predprocesnom   štádiu   zhromažďoval   a   hodnotil   dôkazy.   Vyplýva   to   tak z uznesenia vyšetrovateľa, ako aj z napadnutého uznesenia vojenskej obvodnej prokuratúry. Naposledy spomínané uznesenie sa odvoláva na spisový materiál PZ vo V. a stanovisko Štátnych lesov T. zo dňa 24. 4. 2008.

Takýto postup je však v rozpore s právami poškodeného zakotvenými v Trestnom poriadku, podľa ktorých má poškodený právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do nich, preštudovať ich.

V predprocesnom štádiu poškodený žiadne tieto práva nemá....

Trestné konanie je konaním pred iným orgánom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, v ktorom má sťažovateľ ako poškodený trestným činom práva, ktoré ovplyvňujú priebeh trestného konania, má právo navrhovať dôkazy, podávať opravné prostriedky, uplatňovať si právo na náhradu škody. Všetky tieto práva mu boli odňaté.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a právo odoprieť výpoveď v prípade nebezpečenstva privodenia trestného stíhania podľa článku 47 ods. 1 Ústavy SR bolo postupom a uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. sp. zn. 0 Pn 95/08 zo dňa 16. 6. 2008, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. sp. zn. 0 Pn 95/08 zo dňa 16. 6. 2008 a vracia jej vec na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Vojenskej   obvodnej   prokuratúre   v P. pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané náležitosti, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 1 ústavy každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl.   47   ods.   1   ústavy   uznesením   obvodnej   prokuratúry   o zamietnutí   sťažnosti   sp. zn. 0 Pn 95/08 zo 16. júna 2008. Ústavný súd sa na predbežnom prerokovaní sťažnosti najskôr zaoberal posúdením, či sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky účinné právne prostriedky, ktoré má k dispozícii na ochranu svojich práv.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   § 31   ods. 1   zákona   č.   153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania.   V   odôvodnených   prípadoch   rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   § 34   ods. 2   zákona   o   prokuratúre   ďalší   opakovaný   podnet   v tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa svojej doterajšej judikatúry ústavný súd považuje podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany   základných   práv   vrátane   tých,   ktoré   uplatnil   sťažovateľ   (IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto   prostriedku   nápravy   v rámci   sústavy   orgánov   prokuratúry   Slovenskej   republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet a opakovaný podnet, ktorým sa môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého   rozhodnutia   obvodnej   prokuratúry   v predmetnej   veci.   Uvedený   právny prostriedok   umožňuje   sťažovateľovi   dosiahnuť   účinnú   nápravu   vzhľadom   na   právomoc nadriadeného   prokurátora   záväzným   pokynom   nariadiť   prijatie   efektívnych   opatrení v predmetnej veci, ak by dospel k záveru, že označené rozhodnutie obvodnej prokuratúry, prípadne postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Z obsahu sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využil podanie podnetu podľa zákona o prokuratúre. Vzhľadom na to, že je v právomoci   orgánov   prokuratúry,   aby   preskúmali   postup   a   rozhodnutie   obvodnej prokuratúry, a že sťažovateľ nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa na orgány prokuratúry obrátil s podnetom a opakovaným podnetom, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008