znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 468/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,s. r.   o.,   Grösslingová   4,   Bratislava,   prostredníctvom   ktorej   koná   jej   konateľ   a   advokátdoc. JUDr. Branislav   Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   12476/2014,sp. zn. Rvp 12477/2014,   sp.   zn.   Rvp   12478/2014,   sp.   zn.   Rvp   12479/2014,sp. zn. Rvp 12480/2014,   sp. zn.   Rvp   12481/2014,   sp.   zn.   Rvp   12482/2014,   sp.   zn.Rvp 12483/2014, sp. zn. Rvp 12484/2014 a sp. zn. Rvp 12485/2014 vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupomKrajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 740/2014 a jeho uznesenímz 13.   augusta   2014,   sp.   zn.   19   Co   532/2014   a uznesením   z 21.   augusta   2014,   sp. zn.4 Co 533/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 17 Co 742/2014 a uznesením z 9. júla2014,   sp.   zn.   4   Co   531/2014   a uznesením   z 27.   júna   2014,   sp.   zn.   4   Co   521/2014a uznesením   z 27.   júna   2014,   sp.   zn.   4   Co   534/2014   a uznesením   z 27.   júna   2014,sp. zn. 19 Co   518/2014   a uznesením   z 21.   augusta   2014,   sp.   zn.   19   Co   574/2014a uznesením z 30. júna 2014 a sp. zn. 5 Co 348/2014 z 2. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 12476/2014, sp. zn. Rvp 12477/2014, sp. zn. Rvp 12478/2014, sp. zn. Rvp 12479/2014,sp.   zn.   Rvp   12480/2014,   sp.   zn.   Rvp   12481/2014,   sp.   zn.   Rvp   12482/2014,sp. zn. Rvp 12483/2014,   sp.   zn.   Rvp   12484/2014   a   sp.   zn.   Rvp   12485/2014 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12476/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli25. septembra 2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova   25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“; v citáciách aj „sťažovateľ“), vedenépod sp. zn. Rvp 12476/2014, sp. zn. Rvp 12477/2014, sp. zn. Rvp 12478/2014, sp. zn.Rvp 12479/2014, sp. zn. Rvp 12480/2014, sp. zn. Rvp 12481/2014, sp. zn. Rvp 12482/2014,sp.   zn.   Rvp   12483/2014,   sp.   zn.   Rvp   12484/2014   a   sp.   zn.   Rvp   12485/2014,   ktorýminamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len„krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Co   740/2014   a   jeho   uznesenímz 13. augusta   2014,   sp.   zn.   19   Co   532/2014   a   uznesením   z   21.   augusta   2014,sp. zn. 4 Co 533/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 17 Co 742/2014 a uznesenímz 9. júla 2014, sp. zn. 4 Co 531/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 4 Co 521/2014a uznesením   z   27.   júna   2014,   sp.   zn.   4   Co   534/2014   a   uznesením   z   27.   júna   2014,sp. zn. 19 Co   518/2014   a   uznesením   z   21.   augusta   2014,   sp.   zn.   19   Co   574/2014a uznesením z 30. júna 2014 a sp. zn. 5 Co 348/2014 z 2. júla 2014 (spolu ďalej len„napadnuté konania“ a „napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   okrem   iného   uviedla,   že   Okresný   súd   Bánovcenad Bebravou   a   Okresný   súd   Nové   Mesto   nad   Váhom   (ďalej   len   „okresné   súdy“)jej uzneseniami spisových značiek: Spr 405/2014 zo 14. mája 2014, Spr 118/2014 z 9. apríla2014, Spr 1150/2013   z 9. apríla   2014,   Spr 1042/2013 zo   14.   mája 2014, Spr 93/2014z 9. apríla 2014,   Spr   552/2013   zo   7.   apríla   2014,   Spr   1150/2013   z   9.   apríla   2014,Spr 634/2013   zo   7.   apríla   2014,   Spr   11/2014   zo   16.   mája   2014   a   Spr   625/2013z 8. apríla 2014 (ďalej len „uznesenia okresných súdov“) uložili povinnosť zaplatiť súdnypoplatok „...   za   spracovanie   hromadného   podania   podľa   položky   č.   20b   Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.).

Sťažovateľ   s   uložením   povinnosti   nesúhlasil,   a   preto   podal   proti   rozhodnutiu odvolanie, kde uviedol všetky právne dôvody spochybňujúce právne závery okresného súdu a poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky produkovanú vo veci povinnosti zaplatiť súdny poplatok.“.

O odvolaniach sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutými uzneseniami tak, žeuznesenia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok potvrdil.

Sťažovateľka uviedla, že „sa nemohla stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu druhého stupňa a jeho právnymi závermi a to najmä preto, že tieto neprípustným spôsobom limitujú jeho základné práva tak, ako je to rozvedené nižšie v tejto sťažnosti“.

Podľa názoru sťažovateľky okresné súdy a krajský súd postupom v napadnutýchkonaniach a napadnutými uzneseniami porušili „... jeho základné práva, konkrétne:

1) právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky;

2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

3) právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy;

4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru; Tvrdíme,   že   Okresný   súd   Bánovce   nad   Bebravou   a   porušovateľ   porušili   právo sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   zaručene   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR   ako   aj   jeho   právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že svoje rozhodnutie formulovali   na   základe   nesprávneho   právneho   posúdenia   veci   a   s   použitím   chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali   konanie   na   potvrdenie   domnienky   o   ústavnosti,   ktorá   je   však   vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti.“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:„... vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločne hromadné   podanie...   sťažovateľ   nenavrhol   súdu   vykonať   úkony.   Podľa   ust.   §   1   zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú   na   návrh.   Poplatky   sa   môžu   vyberať   aj   za   konanie   a   úkony   vykonávané bez návrhu   v prospech   poplatníka,   ale   len   ak   je   to   v   sadzobníku   výslovne   uvedené.   V položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu sudu... nie je zrejmé, prečo boli podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň... či spoplatnené podanie je vo vzťahu k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť alebo nemá byť spoplatnené... napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie.“

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „... porušovateľ alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa,   mali   v   tomto   prípade   postúpiť   návrh   ústavnému   súdu   na   zaujatie   stanoviska. Porušovateľ   pokračoval   v   konaní,   aj   keď   mal   zákonnú   povinnosť   podrobiť   aplikovanú právnu úpravu kontrole ústavnosti“, a opísala, v čom spočíva podľa jej názoru rozporpoložky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej radyč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] s ústavou.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiachrozhodol   nálezmi,   v   ktorých   vysloví,   že   napadnutými   uzneseniami   krajského   súdua postupom,   ktorý   predchádzal   ich   vydaniu   (ďalej   aj   „predmetné   konania   a   uzneseniakrajského súdu“), bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uznesenia krajského súdu zruší, veci vráti krajskému súduna   ďalšie   konania   a   prizná   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trovkonania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšakv súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   napadnutými   uzneseniami   krajského   súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdov prvého stupňa o povinnostisťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupmi krajského súdu, ktoré predchádzaliich vydaniu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosti sťažovateľky neobsahujúvšetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže nepredložila ústavnémusúdu kópie právoplatných rozhodnutí krajského súdu, ktorých zrušenia sa domáha v petite.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   konštatoval,   žesťažnosti sťažovateľky, zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom, neobsahujú všetkynáležitosti   predpísané   zákonom   o   ústavnom   súde   napriek   tomu,   že   sťažovateľkav uplynulých rokoch kvalifikovane iniciovala desaťtisíce konaní o sťažnostiach, teda jejmusí byť zrejmé, aké náležitosti má sťažnosť obsahovať.

Navyše, v preskúmavaných veciach je predmetom sporu zaplatenie súdneho poplatkuv   sumách   od   17   €   do   46   €,   t.   j.   z   hľadiska   predmetu   sporu   ide   v   daných   prípadocho tzv. bagateľné   veci.   Za   daných   okolností   už   samotný   predmet   sporu   v   napadnutýchkonaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutiesťažností už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučuje utzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základeuplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ichprieskum   bol   automaticky   posunutý   do   roviny   ústavného   súdnictva.   Opodstatnenosťsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadochextrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základusporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne (IV. ÚS 358/08).

Ústavný   súd   na   tomto   základe   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnostisťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalšíchnávrhoch sťažovateľky uplatnených v jej petitoch.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 29. júla 2015