SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 468/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 12476/2014,sp. zn. Rvp 12477/2014, sp. zn. Rvp 12478/2014, sp. zn. Rvp 12479/2014,sp. zn. Rvp 12480/2014, sp. zn. Rvp 12481/2014, sp. zn. Rvp 12482/2014, sp. zn.Rvp 12483/2014, sp. zn. Rvp 12484/2014 a sp. zn. Rvp 12485/2014 vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomKrajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 740/2014 a jeho uznesenímz 13. augusta 2014, sp. zn. 19 Co 532/2014 a uznesením z 21. augusta 2014, sp. zn.4 Co 533/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 17 Co 742/2014 a uznesením z 9. júla2014, sp. zn. 4 Co 531/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 4 Co 521/2014a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 4 Co 534/2014 a uznesením z 27. júna 2014,sp. zn. 19 Co 518/2014 a uznesením z 21. augusta 2014, sp. zn. 19 Co 574/2014a uznesením z 30. júna 2014 a sp. zn. 5 Co 348/2014 z 2. júla 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 12476/2014, sp. zn. Rvp 12477/2014, sp. zn. Rvp 12478/2014, sp. zn. Rvp 12479/2014,sp. zn. Rvp 12480/2014, sp. zn. Rvp 12481/2014, sp. zn. Rvp 12482/2014,sp. zn. Rvp 12483/2014, sp. zn. Rvp 12484/2014 a sp. zn. Rvp 12485/2014 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12476/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli25. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“; v citáciách aj „sťažovateľ“), vedenépod sp. zn. Rvp 12476/2014, sp. zn. Rvp 12477/2014, sp. zn. Rvp 12478/2014, sp. zn.Rvp 12479/2014, sp. zn. Rvp 12480/2014, sp. zn. Rvp 12481/2014, sp. zn. Rvp 12482/2014,sp. zn. Rvp 12483/2014, sp. zn. Rvp 12484/2014 a sp. zn. Rvp 12485/2014, ktorýminamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 740/2014 a jeho uznesenímz 13. augusta 2014, sp. zn. 19 Co 532/2014 a uznesením z 21. augusta 2014,sp. zn. 4 Co 533/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 17 Co 742/2014 a uznesenímz 9. júla 2014, sp. zn. 4 Co 531/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 4 Co 521/2014a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 4 Co 534/2014 a uznesením z 27. júna 2014,sp. zn. 19 Co 518/2014 a uznesením z 21. augusta 2014, sp. zn. 19 Co 574/2014a uznesením z 30. júna 2014 a sp. zn. 5 Co 348/2014 z 2. júla 2014 (spolu ďalej len„napadnuté konania“ a „napadnuté uznesenia“).
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla, že Okresný súd Bánovcenad Bebravou a Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresné súdy“)jej uzneseniami spisových značiek: Spr 405/2014 zo 14. mája 2014, Spr 118/2014 z 9. apríla2014, Spr 1150/2013 z 9. apríla 2014, Spr 1042/2013 zo 14. mája 2014, Spr 93/2014z 9. apríla 2014, Spr 552/2013 zo 7. apríla 2014, Spr 1150/2013 z 9. apríla 2014,Spr 634/2013 zo 7. apríla 2014, Spr 11/2014 zo 16. mája 2014 a Spr 625/2013z 8. apríla 2014 (ďalej len „uznesenia okresných súdov“) uložili povinnosť zaplatiť súdnypoplatok „... za spracovanie hromadného podania podľa položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.).
Sťažovateľ s uložením povinnosti nesúhlasil, a preto podal proti rozhodnutiu odvolanie, kde uviedol všetky právne dôvody spochybňujúce právne závery okresného súdu a poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky produkovanú vo veci povinnosti zaplatiť súdny poplatok.“.
O odvolaniach sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutými uzneseniami tak, žeuznesenia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok potvrdil.
Sťažovateľka uviedla, že „sa nemohla stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu druhého stupňa a jeho právnymi závermi a to najmä preto, že tieto neprípustným spôsobom limitujú jeho základné práva tak, ako je to rozvedené nižšie v tejto sťažnosti“.
Podľa názoru sťažovateľky okresné súdy a krajský súd postupom v napadnutýchkonaniach a napadnutými uzneseniami porušili „... jeho základné práva, konkrétne:
1) právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky;
2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;
3) právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy;
4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru; Tvrdíme, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou a porušovateľ porušili právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručene čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že svoje rozhodnutie formulovali na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti, ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti.“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:„... vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie... sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu sudu... nie je zrejmé, prečo boli podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň... či spoplatnené podanie je vo vzťahu k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť alebo nemá byť spoplatnené... napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie.“
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „... porušovateľ alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú právnu úpravu kontrole ústavnosti“, a opísala, v čom spočíva podľa jej názoru rozporpoložky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej radyč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] s ústavou.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiachrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdua postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu (ďalej aj „predmetné konania a uzneseniakrajského súdu“), bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uznesenia krajského súdu zruší, veci vráti krajskému súduna ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trovkonania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšakv súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdov prvého stupňa o povinnostisťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupmi krajského súdu, ktoré predchádzaliich vydaniu.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosti sťažovateľky neobsahujúvšetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže nepredložila ústavnémusúdu kópie právoplatných rozhodnutí krajského súdu, ktorých zrušenia sa domáha v petite.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, žesťažnosti sťažovateľky, zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom, neobsahujú všetkynáležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde napriek tomu, že sťažovateľkav uplynulých rokoch kvalifikovane iniciovala desaťtisíce konaní o sťažnostiach, teda jejmusí byť zrejmé, aké náležitosti má sťažnosť obsahovať.
Navyše, v preskúmavaných veciach je predmetom sporu zaplatenie súdneho poplatkuv sumách od 17 € do 46 €, t. j. z hľadiska predmetu sporu ide v daných prípadocho tzv. bagateľné veci. Za daných okolností už samotný predmet sporu v napadnutýchkonaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutiesťažností už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučuje utzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základeuplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ichprieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosťsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadochextrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základusporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne (IV. ÚS 358/08).
Ústavný súd na tomto základe po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnostisťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalšíchnávrhoch sťažovateľky uplatnených v jej petitoch.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 29. júla 2015