znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 468/2011-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť P. B., R., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., H., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 143/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Rimavská   Sobota   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 C   143/99 p o r u š i l   základné právo P. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Rimavská   Sobota   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   10 C   143/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Rimavská Sobota p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. B.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktoré j e   Okresný súd Rimavská Sobota p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. J. Č., H., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 468/2011-16   z 20.   októbra   2011 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Rimavská   Sobota   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 143/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že «...   Podaným   návrhom   zo   dňa   19.   12.   1994   som   sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy proti odporcovi Z., š. p. „v likvidácii“. Môj návrh   bol   zamietnutý   rozsudkom   sp.   zn.   10C234/94   zo   dňa   20.   11.   1995.   Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 11 Co 976/96 zo dňa 16. 4. 1996 bol prvostupňový rozsudok   zrušený   a   vec   bola   vrátená   na   ďalšie   konanie   Okresnému   súdu   v   Rimavskej Sobote. Po doplnení dokazovania okresný súd rozhodol rozsudkom č. 10C234/94 zo dňa 27. 1. 1997,   ktorý   bol   potvrdený   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   sp. zn. 10Co752/97 z 9. 7. 1997. Na základe môjho dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 3Cdo79/97 z 25. 3. 1999 zrušil dovolaním napadnuté rozsudky Krajského súdu v Banskej   Bystrici   z   9.   7.   1997   č.   k.   10Co752/97-128   a   rozsudok   Okresného   súdu v Rimavskej   Sobote   z   27.   1.   1997   č.   k.   10C234/94-118   a   vec   vrátil   Okresnému   súdu v Rimavskej Sobote na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Po   rozhodnutí   Najvyššieho   súdu   vo   veci   boli   vytýčené   pojednávania   na   deň 24. 1. 2000 a deň 6. 12. 2010.

Do dnešného dňa vec nie je právoplatne skončená. Na   prieťahy   v   konaní   som   podal   sťažnosť   7.   6.   1996   a   následne   26.   2.   1997. Po zrušení prvostupňového rozsudku dovolacím súdom som sťažnosť na prieťahy v konaní podal 11.   10.   2002 a 23.   11.   2002,   pričom podľa stanovísk predsedu Okresného súdu v Rimavskej Sobote a predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní neboli zistené prieťahy. Nečinnosť súdu bola odôvodňovaná tým, že vo veci nie je možné konať z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania na odporcu.

Rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   č.   k.   36-24K330/95-643 zo 17. 3. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. 4. 2008 bol konkurz na majetok úpadcu zrušený   po   splnení   rozvrhového   uznesenia.   Napriek   tejto   skutočnosti,   ako   som   uviedol vyššie, termín pojednávania bol vytýčený až na deň 6. 12. 2010....

Zložitosť   veci   z   hľadiska   skutkového   stavu   a   právnej   úpravy   ako   jedno   z   troch základných   kritérií   pre   posúdenie,   či   prieťahy   v   konaní   boli   dôvodné   alebo   zbytočné, v posudzovanom   prípade   neboli   zistené.   Samotná   vec   určenia   neplatnosti   zmluvy   a   po úprave určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je fakticky ani právne zložitá do tej miery, že by toto kritérium mohlo spôsobiť prieťahy.

Vo vzťahu k správaniu sa a súčinnosti účastníkov konania možno konštatovať, že v priebehu   konania   nič   nenasvedčuje   tomu,   že   by   som,   ako   sťažovateľ   akýmkoľvek spôsobom zapríčinil prieťahy v konaní.

Spôsob,   akým   okresný   súd   posudzovanú   vec   prerokováva,   ako   tretie   hľadisko prieťahov, je vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti podstatnou príčinou prieťahov v sledovanom konaní. K takémuto záveru je možné dospieť s poukazom na jednotlivé úkony súdu, najmä ak vo veci bol súd nečinný od 30. 4. 2008 do 15. 3. 2010, kedy rozhodoval o zmene môjho návrhu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených   skutočností je možné konštatovať,   že doterajším postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/234/94 a 10C/143/1999   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   a   tým   aj   porušeniu   môjho základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Vzhľadom   na   takéto   konštatovanie   v   súlade   s   ustanovením   §   56   ods.   3   zákona o Ústavnom   súde   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   Okresnému   súdu Rimavská Sobota, aby vo veci sp. zn. 10C/143/99 konal bez zbytočných prieťahov.... Som   toho   názoru,   že   samotné   konštatovanie   porušenia   môjho   základného   práva na prejednanie   veci   bez   prieťahov   a   následné   prikázanie   Okresnému   súdu   Rimavská Sobota, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov nie je účinným odstránením porušenia môjho práva, bez toho, aby mi nebolo priznané primerané finančné zadosťučinenie. Pri návrhu   na určenie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzam   zo   zásady spravodlivosti a so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Je   potrebné   zdôrazniť,   že   moje   právo   na   preukázanie   vlastníctva   je   vzhľadom na dĺžku konania problematické a to práve pre zmenu vlastníka k predmetu sporu. Napriek tomu, že bolo vedené konkurzné konanie, spochybňujem či bol zákonný dôvod na prerušenie konania, keďže som sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy a takéto konanie, podľa môjho názoru, nemalo mať za následok, že bolo konanie prerušené, najmä ak súd nezisťoval, či správca konkurznej podstaty súhlasí s pokračovaním v konaní. Následkom speňaženia majetku patriaceho do konkurznej podstaty som bol nútený zmeniť návrh proti novému nadobúdateľovi, čím sa zväčšilo moje neisté postavenie v konaní.

Nekonanie súdu prakticky vedie k tomu, že nemôžem disponovať so svojim majetkom, o ktorom tvrdím, že bol do vlastníctva pôvodne označeného odporcu prevedený neplatnou zmluvou. Preto za primerané zadosťučinenie považujem sumu 6.500,- eur, ktoré je možné považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.... oznamujem, že sťažovateľ súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky túto ústavnú sťažnosť prejednal bez ústneho pojednávania a bez mojej prítomnosti. Vzhľadom   na   konštatované   skutkové   zistenia   a   právne   závery   navrhujeme,   aby Ústavný súd po vykonaní dokazovania a posúdení veci takto rozhodol:

Základné právo P. B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva vedenom pod sp. zn. 10C234/94 a 10C/143/1999 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Rimavská   Sobota   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10C143/99 prikazuje sa konať bez zbytočných prieťahov.

P. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6.500,- €..., ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

Okresný   súd   Rimavská   Sobota   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia advokátovi JUDr. J. Č... vo výške 314,18 € do 15 dní od právoplatnosti nálezu.».

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 447/11 z 24. novembra 2011, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„... Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy dňa   19.   12.   1994,   kedy   bola   vec   pridelená   na   prejednanie   a   rozhodnutie   sudcovi JUDr. V. K.   pod   sp.   zn.   10C/143/1999.   V   rámci   konkurzného   konania   bol   na majetok odporcu   vyhlásený   konkurz   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   zo   dňa 29. 05. 1997.   Počas   trvania   konkurzného   konania,   kedy   je   zo   zákona   súdne   konanie prerušené,   bola   vec   dňa   29.   04.   2008   pridelená   na   konanie   a   rozhodnutie   sudcovi JUDr. I. D.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 03. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 04. 2008, bol zrušený konkurz na majetok úpadcu a tunajšiemu súdu bolo oznámené, že právoplatné uznesenie o zrušení konkurzu bolo zaslané registrovému oddeleniu krajského súdu za účelom výmazu odporcu z obchodného registra.

Od   ukončenia   konkurzu   súd   vo   veci   koná   tak,   aby   nedochádzalo   k   prieťahom v súdnom konaní   - naposledy bolo uznesením   zo   dňa   31.   10.   2011   nariadené   znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia.

Podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

3. Sťažovateľ nevyužil svoje právo, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 24. novembra 2011.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 143/99:

Dňa 19. decembra 1994 bol doručený návrh sťažovateľa okresnému súdu proti Z. R. (ďalej aj „odporca“) na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nehnuteľností.

Dňa   9.   februára   1995   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa 17. februára 1995 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.Dňa 8. marca 1995 okresný súd stanovil termín pojednávania na 20. marec 1995.Dňa 20. marca 1995 bolo pojednávanie odročené z dôvodu sťažovateľom vznesenej námietky zaujatosti konajúceho sudcu.

Dňa 29. marca 1995 bola vec predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

Dňa   31.   marca   1995   krajský   súd   rozhodol   o námietke   zaujatosti   vznesenej   proti konajúcemu sudcovi. Spis bol vrátený okresnému súdu 26. júna 1995.

Dňa 26. júla 1995 okresný súd stanovil termín pojednávania na 4. september 1995.Dňa 4. septembra 1995 okresný súd odročil pojednávanie na 25. september 1995 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 25. septembra 1995 okresný súd odročil pojednávanie na 5. október 1995 pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 5. októbra 1995 okresný súd odročil pojednávanie na 26. október 1995 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 26. októbra 1995 okresný súd odročil pojednávanie na 6. november 1995 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 6. novembra 1995 okresný súd odročil pojednávanie na 20. november 1995 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 20. novembra 1995 okresný súd rozsudkom zamietol návrh sťažovateľa.Dňa 25. januára 1996 sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Dňa 31. januára 1996 okresný súd uznesením vyrubil sťažovateľovi súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 29. februára 1996 bola vec s odvolaním predložená krajskému súdu.Dňa 16. apríla 1996 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis vrátený 7. mája 1996.

Dňa 1. októbra 1996 okresný súd vykonal dožiadanie príslušných úradov.Dňa   20.   decembra   1996   okresný   súd   stanovil   termín   pojednávania   na   22. január 1997.Dňa 22. januára 1997 okresný súd odročil pojednávanie na 27. január 1997 pre účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 27. januára 1997 okresný súd návrh sťažovateľa zamietol. Dňa 6. marca 1997 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Dňa 10. apríla 1997 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie. Dňa 9. júla 1997 krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu. Spis bol vrátený okresnému súdu 15. augusta 1997.

Dňa 19. septembra 1997 podal sťažovateľ dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 23. októbra 1997.

Dňa 25. marca 1999 najvyšší súd rozsudkom zrušil rozsudky krajského a okresného súdu   a vec vrátil okresnému súdu   na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 15. apríla 1999.

Dňa 10. januára 2000 okresný súd stanovil termín pojednávania na 24. január 2000.Dňa   24.   januára   2000   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   z dôvodu preverenia informácií o konkurze žalovaného Z., š. p. v likvidácii, R., uznesením krajského súdu sp. zn. 36 Cb - 24 K 330/95 z 29. mája 1997 bol vyhlásený konkurz na žalovaného. Konanie bolo zo zákona prerušené.

Dňa 17. marca 2008 krajský súd uznesením č. k. 36-24 K 330/95-643 zrušil konkurz na   majetok   žalovaného   po   splnení   rozvrhového   uznesenia.   Konkurzné   konanie   bolo ukončené 29. apríla 2008.

Dňa 5. júna 2008, 9. decembra 2008 a 2. júla 2009 bol spis opakovane uložený na 6-mesačnú lehotu.

Dňa   5.   novembra   2009   okresný   súd   dožiadaním   na   krajskom   súde   zisťoval,   či v prípade žalovaného „bola nariadená likvidácia a v prípade, že nezostal majetok, či bol podaný návrh na výmaz spoločnosti s obchodného registra“.

Dňa 9. decembra 2009 okresný súd dožiadaním zisťoval prípadný výmaz žalovaného z obchodného registra.

Dňa 9. februára 2010 sťažovateľ podal návrh na vstup účastníka do konania na strane žalovaného.

Dňa 15. marca 2010 okresný súd uznesením rozhodol o pristúpení ďalšieho účastníka na   strane   odporcu   do   konania   a o zmene   návrhu   na   začatie   konania   a vyzval   nových účastníkov na vyjadrenie k návrhu.

Dňa 27. októbra 2010 okresný súd stanovil termín pojednávania na 6. december 2010.Dňa 6. decembra 2010 okresný súd odročil termín pojednávania na neurčito pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 24. januára 2011 okresný súd stanovil termín pojednávania na 21. február 2011.Dňa 21. februára 2011 právny zástupca sťažovateľa navrhol pripustiť do konania ďalšieho   účastníka   na   strane   žalovaného,   z tohto   dôvodu   požiadal   aj   o odročenie pojednávania. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 13. apríla 2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na doplnenie ním označených dôkazných prostriedkov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   143/99   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní môže   predstavovať určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s opakovanou zmenou účastníkov konania, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázal   na   skutkovú   alebo   právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ   neprispel   svojím správaním   k zbytočným   prieťahom   v konaní,   hoci   využil možnosti   podľa   Občianskeho súdneho   poriadku   (opravné   prostriedky,   návrh   na   zmenu   účastníkov),   avšak   využitie možností   daných   účastníkom   konania   procesnými   predpismi   na   uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a predovšetkým poukazuje na to, že prerušenie napadnutého konania v dôsledku konkurzu odporcu nepripočítal na ťarchu okresného súdu. Ústavný súd však konštatuje, že okresný súd bol v danej veci aj opakovane nečinný, konkrétne od 7. mája 1996 do 1. októbra 1996 (päť mesiacov), od 15. apríla 1999 do 10. januára 2000 (deväť mesiacov), od 17. marca 2008 do 5. novembra 2009 (devätnásť mesiacov) a od 15. marca 2010 do 27. októbra 2010 (sedem mesiacov). Uvedený postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože počas   najmenej   troch   rokov   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   v predmetnej   veci   počas   súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   ústavný   súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu   súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   navrhol   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   6   500   €, pretože iba „prikázanie súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov nie je účinným odstránením porušenia môjho práva“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie nečinnosti súdu, považuje za primerané v sume 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát 123,50 €, teda 247 € a dvakrát režijný paušál v sume 7,41 €, teda 14,82 €, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa   predstavujú   sumu   261,82   €   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume v danom prípade bolo treba pripočítať 20 % DPH, ktorú si právny zástupca sťažovateľa uplatnil v sume 52,36 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 314,18 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011