SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 467/2023-20
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Nosorožec PUB, s. r. o., Makovického 7, Žilina, IČO 52 453 693, zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Vladárovou, advokátska kancelária, Veľká okružná 17, Žilina, proti písomnostiam Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/3 Gd 70/23/1000-4 z 21. februára 2023 a č. k. VI/2 Gd 110/23/1000-2 z 8. júna 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. augusta 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho ústavne garantovaného práva na právnu ochranu písomnosťou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/3 Gd 70/23/1000-4 z 21. februára 2023, ktorou oznámila späťvzatie protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. Pd 224/22-5511-15 z 2. decembra 2022, ako aj písomnosťou generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 110/23/1000-2 z 8. júna 2023 označenou ako „Oznámenie o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu“. Ďalej požaduje, aby boli obe písomnosti generálnej prokuratúry zrušené a generálna prokuratúra zaviazaná zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 12 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Napokon sa domáha náhrady trov konania na účet právnej zástupkyne.
2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva nasledujúci skutkový stav veci:
3. Mesto Žilina (ďalej len „mesto“) pôvodne regulovalo pravidlá času predaja a služieb všeobecne záväzným nariadením č. 5/2016 (ďalej len „VZN 5/2016“). Toto VZN 5/2016 bolo až do roku 2022 novelizované rôznymi zmenami, ktoré sa však nevzťahovali na vymedzenie času predaja a služieb. Posledná zmena bola obsiahnutá vo všeobecne záväznom nariadení č. 4/2022 (ďalej len „VZN 4/2022“). Mesto vtedy prvýkrát obmedzilo čas predaja obchodu a služieb alokovaných na uliciach Dolný val a Na priekope. Sťažovateľka pred prijatím VZN 4/2022 dala mestu pripomienky namietajúce selektívnu diskrimináciu a porušenie právnych predpisov.
4. Po prijatí VZN 4/2022 sťažovateľka 12. augusta 2022 podala podnet na protest prokurátora.
5. Po podaní podnetu, ale ešte pred rozhodnutím o ňom okresnou prokuratúrou mesto 19. septembra 2022 prijalo nové všeobecne záväzné nariadenie č. 11/2022 (ďalej len „VZN 11/2022“). Ním zrušilo pôvodné kompletné VZN 5/2016 (teda aj nadväzujúce úpravy). Inými slovami, obsahovo došlo k tomu, ako keby mesto schválilo úplné znenie všeobecne záväzného nariadenia.
6. Sťažovateľka v novej situácii bola nútená 30. septembra 2022 podať „inovovaný“ podnet proti VZN 11/2022, pričom požadovala vzhľadom na svoju ústavne garantovanú slobodu podnikania, aby VZN 11/2022 bolo okresnou prokuratúrou napadnuté protestom prokurátora.
7. Okresná prokuratúra si argumenty sťažovateľky v merite veci osvojila a 2. decembra 2022 podala proti čl. 3 bodu 4 písm. a) a e) VZN 11/2022 pod č. k. Pd 224/22/5511-15 protest prokurátora.
8. Mesto do programu zasadnutia mestského zastupiteľstva, ktoré sa malo uskutočniť 21. februára 2023, zaradilo aj bod „Protest prokurátora“. Primátor mesta vo svojej správe k tomuto bodu odporučil poslancom mestského zastupiteľstva protestu prokurátora nevyhovieť s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Usam/1/2017 z 12. decembra 2018. Proti postoju primátora mesta sťažovateľka brojila a argumentovala, že rozhodnutie najvyššieho súdu nie je na vec aplikovateľné.
9. V deň zasadnutia mestského zastupiteľstva (21. februára 2023) primátor prítomným poslancom oznámil, že generálna prokuratúra vzala protest okresnej prokuratúry späť, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu dotknutého bodu rokovania mestského zastupiteľstva. Späťvzatie protestu prokurátora bolo obsiahnuté v listine generálnej prokuratúry č. k. VI/3 Gd 70/23/1000-4 z 21. februára 2023, ktorá bola sťažovateľke doručená s odstupom času (doručená 14. marca 2023, pozn.).
10. Sťažovateľke následne bolo doručené upovedomenie generálnej prokuratúry č. k. VI/1 Gd 110/23/1000-3 zo 14. marca 2023 v ktorom generálna prokuratúra reaguje aj na „pôvodný“ podnet sťažovateľky z 12. augusta 2022.
11. Sťažovateľka 21. apríla 2023 podala opakovaný podnet, v ktorom vyslovila nesúhlas s nekompetentným späťvzatím protestu okresnej prokuratúry vykonaným generálnou prokuratúrou, pričom predostrela rozsiahlu skutkovú a právnu argumentáciu zameranú na porušenie práva na právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), na nezákonné atrahovanie kompetencie generálnou prokuratúrou pri spätvzatí protestu prokurátora podaného okresnou prokuratúrou, na obchádzanie zákona pri schvaľovaní VZN 11/2022, na retroaktivitu a napokon na porušenie základného ústavného práva podnikať podľa čl. 35 až 43 ústavy, ako aj čl. 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).
12. Listom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 110/23/1000-2 z 8. júna 2023 označeným ako „Oznámenie o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu“ a doručeným sťažovateľke 14. júna 2023 generálna prokuratúra vyjadrila názor, že nevidí dôvody na zaujatie iného stanoviska, než aké bolo uvedené v jej liste č. k. VI/1 Gd 110/23/1000-3 zo 14. marca 2023.
II.
Argumentácia sťažovateľky
II.1. K porušeniu základného práva na „právnu ochranu“ podľa čl. 46 ústavy:
13. Podľa názoru sťažovateľky je faktom, že z ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) nevyplýva povinnosť prokurátora vyhovieť podnetu podávateľa domáhajúceho sa podania protestu prokurátora, pričom prokurátor nie je viazaný ani súhlasom podávateľa podnetu so späťvzatím protestu. V danom prípade ale došlo k extrémnemu vybočeniu zo zákonných pravidiel. Interpretácia a aplikácia zákona o prokuratúre zo strany generálnej prokuratúry vykazuje črty svojvôle a je na prvý pohľad v rozpore s § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre. Zákonom stanovená možnosť orgánu verejnej moci rozhodovať voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by totiž bola v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty.
14. List generálnej prokuratúry č. k. VI/3 Gd 70/23/1000-4 z 21. februára 2023 obsahuje frapantné porušenie zákona spočívajúce v atrahovaní nenáležitej kompetencie. Generálna prokuratúra totiž oznamuje, že vzala späť protest okresnej prokuratúry. Takúto právomoc ale generálna prokuratúra nemá. Priamo ju vylučuje § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, podľa ktorého nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby protest prokurátora nepodal. V tejto veci generálna prokuratúra vzala späť protest podaný okresnou prokuratúrou a týmto postupom prekazila skúmanie zákonnosti napádaných článkov VZN 11/2022.
15. Podľa názoru sťažovateľky išlo o účelový, zákonu sa priečiaci krok verejnej moci na jej škodu. V širšom chápaní ide o neprípustné prelomenie „prerekvizít právneho štátu“. Nadriadený prokurátor (pričom vo vzťahu k okresnej prokuratúre pracovník generálnej prokuratúry istotne nadriadeným nie je) nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora, čo znamená, že nemôže ani ním podaný protest „stornovať“.
II.2. K porušeniu základného práva na podnikanie a podnikateľskú slobodu podľa čl. 35 až 43 ústavy, ako aj čl. 16 charty:
16. Označené VZN 11/2022 nezohľadňuje ústavou zaručené právo a slobodu podnikať. Podľa názoru sťažovateľky účelové späťvzatie protestu prokurátora podaného okresnou prokuratúrou cielene smeruje k zámeru, aby zostala nepovšimnutá nezákonnosť VZN 11/2022. Pritom každý orgán územnej samosprávy pri realizácii svojej právomoci musí uplatňovať svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý je v súlade s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 ústavy a musí rešpektovať čl. 35 ods. 1 ústavy (ukladať povinnosti len na základe zákona a v jeho medziach bez zásahu do ústavou garantovaných práv a slobôd, teda aj do základného práva slobodne podnikať). Obce teda síce môžu samostatne regulovať časť zverenej oblasti spoločenských vzťahov formou vydávania všeobecne záväzných nariadení, avšak nesmú zasahovať neústavným spôsobom do základných práv a slobôd, k čomu došlo v danom prípade.
III.
Argumentácia generálnej prokuratúry
17. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania doručil ústavnú sťažnosť generálnej prokuratúre, proti ktorej smeruje, na písomné vyjadrenie.
18. Z vyjadrenia generálnej prokuratúry č. k. 2 GÚp 87/23/1000-5 z 21. septembra 2023 doručeného ústavnému súdu 27. septembra 2023 vyplýva, že pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základného práva na podnikanie a podnikateľskú slobodu podľa čl. 35 až 43 ústavy, ale aj čl. 16 charty, treba uviesť, že uvedené ustanovenia ústavy upravujú celú škálu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, pričom sťažovateľka žiadnym spôsobom nekonkretizuje, v čom má spočívať porušenie týchto jej jednotlivých ústavných práv a už vôbec nie namietaným oznámením o späťvzatí protestu prokurátora z 2. decembra 2022, resp. upovedomením o vybavení opakovaného podnetu. Ústavná sťažnosť teda neobsahuje konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť oznámením o späťvzatí protestu prokurátora a upovedomením o vybavení opakovaného podnetu k porušeniu jej jednotlivých ústavných práv podľa čl. 35 až 43 ústavy, a preto ani nie je možné k takto namietanému porušeniu ústavných práv kvalifikovane sa vyjadriť. Ústavná sťažnosť v tejto časti ani neobsahuje náležitosti upravené v § 123 ods. 1 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
19. V súvislosti s petitom ústavnej sťažnosti generálna prokuratúra poukazuje na to, že sťažovateľka sa ním domáha zrušenia oznámenia o späťvzatí protestu prokurátora z 2. decembra 2022, ako aj zrušenia upovedomenia o vybavení opakovaného podnetu. Z obsahu ústavnej sťažnosti však možno vyvodiť, že sťažovateľka ňou namieta nezákonnosť samotného späťvzatia protestu prokurátora z 2. decembra 2022. V tejto súvislosti treba uviesť, že aj keby ústavný súd teoreticky zrušil sťažovateľkou namietané oznámenie o späťvzatí protestu prokurátora z 2. decembra 2022, ale aj upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu, ich zrušenie by nemalo žiadne právne účinky na samotný úkon späťvzatia protestu prokurátora z 2. decembra 2022, ktorého zrušenia sa sťažovateľka nedomáha a ktoré by tak zostalo platné a účinné.
20. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, podľa ktorej späťvzatie protestu prokurátora z 2. decembra 2022 vykonal nepríslušný prokurátor generálnej prokuratúry, treba uviesť, že dispozičné oprávnenie týkajúce sa protestu prokurátora patrí po celý čas konania o proteste prokurátora výlučne prokurátorovi, ktorý ho podal, prípadne nadriadenému prokurátorovi [§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre]. Z § 2 zákona o prokuratúre vyplýva, že prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom nielen na jednotné uplatňovanie trestnej politiky, ale aj na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v tých oblastiach, ktoré zákonodarca zveril do pôsobnosti prokuratúry. Hierarchické usporiadanie prokuratúry sa považuje za predpoklad na jej riadne fungovanie. V rámci prokuratúry, ktorá je ako celok nezávislou inštitúciou, existuje hierarchická kontrola rozhodnutí a činnosti jednotlivých radových prokurátorov. Pokiaľ ide o generálnu prokuratúru, z § 40 ods. 2 písm. b) a c) zákona o prokuratúre vyplýva, že generálna prokuratúra riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr a dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými prokuratúrami. Aby sa však predišlo nenáležitým pokynom, je vypracovaný zoznam záruk nezasahovania do činnosti prokurátora. Nezasahovať znamená zabezpečiť, že činnosť prokurátora nebude predmetom vonkajšieho nátlaku, ale ani nenáležitého alebo nezákonného nátlaku z prostredia prokuratúry. Takéto záruky sa pritom vzťahujú aj na konkrétne pravidlá riešenia prípadov a rozhodovania prokurátorov.
21. Podľa § 6 ods. 1 zákona o prokuratúre ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený prokurátor je oprávnený a) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, b) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Najvýznamnejšia záruka nezasahovania nadriadeného prokurátora do činnosti radového prokurátora je na úseku netrestnej pôsobnosti prokuratúry upravená v § 6 ods. 7 zákona o prokuratúre, podľa ktorého ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal.
22. Ustanovenie § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre upravuje zákaz vydávania negatívnych pokynov podriadeným prokurátorom vykonávajúcim pôsobnosť prokuratúry v netrestnej oblasti. Negatívny pokyn aj vzhľadom na taxatívny výpočet týchto pokynov možno chápať ako pokyn, aby podriadený prokurátor nejakým spôsobom nekonal, konkrétnejšie nevykonal úkon, na ktorého vykonanie je oprávnený. Cieľom tohto zákazu je posilnenie procesnej nezávislosti prokurátora, teda posilnenie princípu samostatnosti a zodpovednosti prokurátora. Podľa tohto ustanovenia nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa osobitných predpisov, nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora.
23. Výpočet tzv. negatívnych úkonov pri výkone netrestnej pôsobnosti prokuratúry v § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre je taxatívny a jeho súčasťou je aj pokyn, aby prokurátor nepodal protest prokurátora. V posudzovanom prípade však nešlo o vydanie negatívneho pokynu nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi. Konkrétne okresnej prokuratúre nebol vydaný nadriadeným prokurátorom pokyn, aby na základe podnetu sťažovateľky nepodala protest prokurátora. Naopak, okresná prokuratúra transparentne na základe vlastného uváženia a na vlastnú zodpovednosť podala protest prokurátora z 2. decembra 2022.
24. Keďže v posudzovanom prípade nebol podriadenému prokurátorovi daný žiadny z taxatívne vymedzených negatívnych pokynov, späťvzatie protestu prokurátora z 2. decembra 2022 nadriadeným prokurátorom nemožno považovať za realizáciu negatívneho pokynu namiesto podriadeného prokurátora. Protest prokurátora z 2. decembra 2022 bol vzatý späť prokurátorom generálnej prokuratúry v rámci výkonu jeho bežnej kontroly práce na prokuratúre a výkonu dozoru jednotného uplatňovania zákonov podriadenými prokurátormi [§ 40 ods. 2 písm. b) a c) zákona o prokuratúre]. Pojem „nadriadený prokurátor“ je uvedený v § 6 a vymedzený v § 54 ods. 1 zákona o prokuratúre, pričom ak ide o okresného prokurátora, je ním generálny prokurátor a prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor a prokurátor príslušnej krajskej prokuratúry.
IV.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
25. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať predovšetkým na niektoré špecifiká podanej ústavnej sťažnosti:
26. Na titulnej strane ústavnej sťažnosti sa uvádza, že táto smeruje proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 v spojení s čl. 46 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 35 až 43 ústavy, ale aj čl. 16 charty.
27. Časť III ústavnej sťažnosti je označená ako „Porušenie základného práva sťažovateľa na právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR“. Časť IV ústavnej sťažnosti je označená ako „Porušenie základného práva sťažovateľa na podnikanie a podnikateľskú slobodu podľa čl. 35 – 43 Ústavy SR, ale aj čl. 16 Charty základných práv Európskej únie“.
28. Doslovné znenie petitu ústavnej sťažnosti znie:
„1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydaním písomnosti sp. zn. VI/3 Gd 70/23/1000-4 z 21. 02. 2023, v ktorej oznámila späťvzatie protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline č. Pd 224/22/5511-15 zo dňa 02. 12. 2022 a písomnosti sp. zn. VI/2 Gd 110/23/1000-2 zo 8.6.2023, pomenovanej ako Oznámenie o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu, porušila ústavne garantované právo sťažovateľa na právnu ochranu.
2. Písomnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. č. VI/3 Gd 70/23/1000-4 z 21. 02.2023, v ktorej oznámila späťvzatie protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline č. Pd 224/22/5511-15 zo dňa 02. 12. 2022 a písomnosť sp. zn. VI/2 Gd 110/23/1000- 2 zo 8.6.2023, pomenovanú ako Oznámenie o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu, Ústavný súd SR z r u š u j e.
3. Obchodnej spoločnosti Nosorožec PUB, s. r. o., IČO: 52 453 693, so sídlom Makovického 7, 010 01 Žilina, sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.000 € (slovom dvanásťtisíc EUR), ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je poviná uhradiť obchodnej spoločnosti Nosorožec PUB, s. r. o., IČO: 52 453 693, so sídlom Makovického 7, 010 01 Žilina, trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne, advokátky, č. u.: IBAN:, BIC:, vedený vo ČSOB, a.s.“
29. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
30. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatná požiadavka plynúca z § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, a to požiadavka relevantnej ústavnoprávnej argumentácie (konkrétne skutkové a právne dôvody) namietaného porušenia práv, ako aj § 45 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti.
31. Na základe už uvedeného ústavný súd materiálnym prístupom k prieskumu ústavnej sťažnosti sťažovateľky ustálil, že sťažovateľka sa domáha „právnej ochrany“ proti dvom oznámeniam generálnej prokuratúry: 1. oznámenie č. k. VI/3 Gd 70/23/1000-4 z 21. februára 2023 o späťvzatí protestu prokurátora okresnej prokuratúry č. k. Pd 224/22/5511-15 z 2. decembra 2022 (ďalej len „prvé oznámenie“), 2. oznámenie č. k. VI/2 Gd 110/23/1000-2 z 8. júna 2023 o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu (ďalej len „druhé oznámenie“) – bod 1 petitu ústavnej sťažnosti. Domáha sa teda vyslovenia porušenia práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy.
32. Oznámenie (upovedomenie) patrí k procesným úkonom orgánov verejnej moci, ktoré spravidla sú reakciou na žiadosť, návrh, podnet alebo iné podanie subjektu. Zo sémantického hľadiska sa oznámením (upovedomením) rozumie poskytnutie vyrozumenia o procesnom úkone (vykonanom alebo plánovanom) tohto subjektu o (ne)prijatých opatreniach. Pokiaľ ide o náležitosti upovedomenia, právna úprava ich nepredpisuje. Samotný obsah a rozsah oznámenia (upovedomenia) je tak ponechaný na úvahe jeho spracovateľa.
33. K tomu je vo všeobecnosti potrebné uviesť, že protest prokurátora je v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre právnym prostriedkom dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (tzv. netrestný dozor prokuratúry). Prokuratúra pri výkone netrestného dozoru predstavuje iný orgán ochrany práva v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy.
34. Protest prokurátora predstavuje základný a imanentný právny prostriedok netrestného dozoru prokuratúry. Protest prokurátora je totiž jediným predsúdnym prostriedkom netrestného dozoru prokuratúry, na základe aplikácie ktorého môže dôjsť k zrušeniu správneho aktu orgánu verejnej správy (§ 23 ods. 1 zákona o prokuratúre), proti ktorému bol protest podaný.
35. Podanie protestu prokurátora je oprávnením prokurátora, ktoré tento realizuje, ak sa domnieva, že správnym aktom orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis a súčasne boli pre takýto postup splnené podmienky ustanovené zákonom o prokuratúre. Podania protestu prokurátora sa môže fyzická osoba alebo právnická osoba domáhať aj podnetom v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre. Podávateľ takéhoto podnetu má nárok na jeho vybavenie, ako i nárok na vybavenie opakovaného podnetu nadriadeným prokurátorom, ak nesúhlasí s vybavením svojho prvého podnetu, avšak nie aj nárok na podanie ním navrhovaného protestu prokurátora.
36. Dispozičné oprávnenie k protestu prokurátora patrí po celý čas konania o proteste prokurátora výlučne prokurátorovi, ktorý ho podal, prípadne nadriadenému prokurátorovi [§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre]. To znamená, že prokurátor, ktorý protest podal, prípadne nadriadený prokurátor ho môže zobrať aj späť. Zákon o prokuratúre takéto procesné oprávnenie vo všeobecnosti upravuje v § 23 ods. 3 v spojitosti s takýmto oprávnením generálneho prokurátora v § 6 ods. 2 písm. b), § 40 ods. 2 písm. b) a c) a § 54 ods. 1.
37. Späťvzatie protestu prokurátora je teda výlučným dispozičným procesným oprávnením prokurátora, ktorého vykonanie nie je spojené ani so súhlasom orgánu verejnej správy, ktorého správny akt bol protestom napadnutý, resp. súhlasom podávateľa podnetu, ak protest prokurátora bol podaný na základe vybavenia podnetu.
38. Hic et nunc in medias res ústavný súd zisťuje, že prvé oznámenie a druhé oznámenie nie sú spôsobilé zasiahnuť do označeného práva sťažovateľky. V oboch prípadoch ide o vyrozumenie (oznámenie, upovedomenie) sťažovateľky o vykonaní istého procesného úkonu (späťvzatia protestu a o vybavenie opakovaného protestu) generálnou prokuratúrou, ktorých zrušenie by nemalo žiadny vplyv na samotné späťvzatie protestu generálnym prokurátorom z 21. februára 2023, ktoré sťažovateľka nenapadla, ktoré by tak ostalo platné a účinné.
39. Na základe toho ústavný súd vyhodnocuje ústavnú sťažnosť sťažovateľky za zjavne neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
40. Ústavný súd už len ako obiter dictum uvádza, že generálna prokuratúra vykonaním procesného úkonu späťvzatia označeného protestu, využijúc svoje kompetencie, nekonala contra legem.
41. Tvrdenia o porušení iných ustanovení dohovoru, ústavy a charty (čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 35 až 43 ústavy čl. 16 charty), ktoré sťažovateľka uvádza v odôvodnení ústavnej sťažnosti a neboli ani len náznakom pretavené do petitu ústavnej sťažnosti, je potrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2023
Ľuboš Szigeti
predseda senátu