SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 467/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskoukanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, prostredníctvom ktorej konájej konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn.Rvp 11026/2014, sp. zn. Rvp 11027/2014, sp. zn. Rvp 11028/2014, sp. zn. Rvp 11451/2014,sp. zn. Rvp 11452/2014, sp. zn. Rvp 11453/2014, sp. zn. Rvp 11454/2014 a sp. zn.Rvp 12734/2014 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenompod sp. zn. 6 Co 80/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 483/2014 a jehorozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 329/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014,sp. zn. 6 Co 30/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 118/2014 a jehorozsudkom zo 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 452/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014,sp. zn. 5 Co 170/2013 a jeho rozsudkom z 25. júna 2014 a sp. zn. 5 Co 173/2014 a jehorozsudkom z 2. júla 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 11026/2014, sp. zn. Rvp 11027/2014, sp. zn. Rvp 11028/2014, sp. zn. Rvp 11451/2014,sp. zn. Rvp 11452/2014, sp. zn. Rvp 11453/2014, sp. zn. Rvp 11454/2014 a sp. zn.Rvp 12734/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.Rvp 11026/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli28. augusta 2014, 8. a 25. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojhozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 6 Co 80/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn.6 Co 483/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 329/2014 a jeho rozsudkomz 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 30/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn.6 Co 118/2014 a jeho rozsudkom zo 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 452/2014 a jehorozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 5 Co 170/2013 a jeho rozsudkom z 25. júna 2014a sp. zn. 5 Co 173/2014 (spolu ďalej len „napadnuté konania“) a jeho rozsudkom z 2. júla2014 (spolu ďalej len „napadnuté rozsudky“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnompostavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Bánovce nad Bebravoua Okresným súdom Trenčín (ďalej spolu len „okresné súdy“), predmetom ktorých bolorozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnýmrozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré sú súčasnesúdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.
Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, ktorými žaloby v celom rozsahuzamietli a zároveň zamietli i návrhy sťažovateľky na prerušenie konaní. Proti rozsudkomsúdov prvého stupňa podala sťažovateľka odvolania. Krajský súd svojimi napadnutýmirozsudkami potvrdil rozhodnutia okresných súdov.
Podľa názoru sťažovateľky krajský súd „spôsobili porušenie základných práv sťažovateľa, osobitne:
- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:
1. „Rozhodoval vylúčený sudca. Všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...
2. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým... Popiera doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
3. Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa sťažovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech..., čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti.
4. ... konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...“
5. Odvolací súd neprerokoval prípustné odvolanie voči výroku o prerušení súdnehokonania.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiachrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom krajského súdu v napadnutých konaniacha jeho napadnutými rozsudkami bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavya právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté rozsudky krajského súdu zruší, veci vrátikrajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako ajúhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia) Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločnékonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 11026/2014, sp. zn. Rvp 11027/2014, sp. zn. Rvp 11028/2014, sp. zn. Rvp 11451/2014,sp. zn. Rvp 11452/2014, sp. zn. Rvp 11453/2014, sp. zn. Rvp 11454/2014 a sp. zn.Rvp 12734/2014, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiežna totožnosť v osobe sťažovateľky a charakter rozhodnutí krajského súdu, proti ktorému tietosťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojenís § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu (bod 2 výroku tohto uznesenia)
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu,ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil rozsudky súdov prvého stupňa o zamietnutížaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, zamietnutí návrhu na prerušeniekonania a náhrade trov konania, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že sťažovateľka sa na neho opakovaneobracia so skutkovo a právne takmer identickými sťažnosťami, ktorými atakuje právnezávery všeobecných súdov rozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s oneskoreným postupomvšeobecných súdov pri postupe podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov, o ktorých už viackrát rozhodol, pričom formulovalk nim jednoznačné právne závery (pozri m. m. sp. zn. I. ÚS 369/2014 z 2. júla 2014,sp. zn. I. ÚS 373/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014 z 30. júla 2014,sp. zn. IV. ÚS 363/2014 z 1. júla 2014 a sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014).Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť právny názor ústavného súdu prezentovanýv súvislosti s argumentáciou týkajúcou sa potvrdenia rozhodnutí prvostupňového súduo zamietnutí žalôb o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a o zamietnutí návrhovna prerušenie konania o náhradu škody odvolacím súdom dostatočne známy. Vzhľadomna tieto skutočnosti vyvstáva otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľkuopakované podávanie sťažností ústavnému súdu v skutkovo a právne takmer identickýchveciach, keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgánvyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa tento javí z materiálnehohľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.
V naznačenom kontexte ústavný súd poukazuje na judikatúru ESĽP k čl. 13dohovoru, z ktorej možno identifikovať požiadavky kladené na vlastnosti vnútroštátnychprostriedkov nápravy, ku ktorým patrí požiadavka ich prístupnosti, adekvátnosti a praktickejúčinnosti (k tomu pozri KMEC, J. et al. Evropská úmluva o lidských právech. VelkéKomentáře. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 198). Povinnosť vyčerpať prostriedok nápravyi v prípade pochybnosti o jeho účinnosti vyplýva taktiež z ustálenej judikatúry ESĽP(Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok zo 6. 11. 1980, č. 7654/76, bod 37), táto sa všakuplatní v prípadoch, keď pochybnosti sťažovateľa o účinnosti prostriedku nápravy nie súpodložené dostatočnými argumentmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že takýtoprostriedok nápravy ponúka primerané vyhliadky na úspech, napr. s ohľadom naustálenú vnútroštátnu judikatúru (Radio France a ďalší proti Francúzsku, rozhodnutie ESĽPz 23. 9. 2003, č. 53984/00, bod 34).
Z takmer identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnostiach, ktoré súpredmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že postup krajského súduv napadnutých konaniach a odôvodnenie napadnutých rozsudkov krajského súduobsahovalo, čo sa týka skutkových zistení a právneho posúdenia vecí krajským súdom,obdobné závery, ako v iných jej veciach, ktoré už ústavným súdom boli preskúmanéa rozhodnuté.
S poukazom na uvedené skutočnosti a prihliadajúc na zásadu efektivity a procesnejhospodárnosti konania sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania týchto sťažnostíplne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach(napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 369/2014 z 2. júla 2014, sp. zn.I. ÚS 373/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014 z 30. júla 2014, sp. zn.IV. ÚS 363/2014 z 1. júla 2014 a sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014) týkajúcich satotožných sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnejneopodstatnenosti vzhľadom na ústavnú udržateľnosť záverov všeobecných súdov.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostisťažovateľky bez nevyhnutnosti podrobnejšieho odôvodňovania svojich právnych záverovodmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2015