znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 467/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohutaa Ladislava Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskoukanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, prostredníctvom ktorej konájej   konateľ   a   advokát   doc. JUDr. Branislav   Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp.   zn.Rvp 11026/2014, sp. zn. Rvp 11027/2014, sp. zn. Rvp 11028/2014, sp. zn. Rvp 11451/2014,sp.   zn.   Rvp   11452/2014,   sp.   zn.   Rvp   11453/2014,   sp.   zn.   Rvp   11454/2014   a   sp.   zn.Rvp 12734/2014 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v   konaní   vedenompod sp. zn. 6 Co 80/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 483/2014 a jehorozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 329/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014,sp. zn. 6 Co 30/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 118/2014 a jehorozsudkom zo 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 452/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014,sp. zn. 5 Co 170/2013 a jeho rozsudkom z 25. júna 2014 a sp. zn. 5 Co 173/2014 a jehorozsudkom z 2. júla 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 11026/2014, sp. zn. Rvp 11027/2014, sp. zn. Rvp 11028/2014, sp. zn. Rvp 11451/2014,sp.   zn.   Rvp   11452/2014,   sp.   zn.   Rvp   11453/2014,   sp.   zn.   Rvp   11454/2014   a   sp.   zn.Rvp 12734/2014 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn.Rvp 11026/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli28. augusta 2014,   8.   a   25.   septembra   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorými   namieta   porušenie   svojhozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konanívedenom   pod   sp.   zn.   6   Co   80/2014   a   jeho   rozsudkom   z   27.   mája   2014,   sp.   zn.6 Co 483/2014 a jeho rozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 6 Co 329/2014 a jeho rozsudkomz   27.   mája   2014,   sp.   zn.   6   Co   30/2014   a   jeho   rozsudkom   z   27.   mája   2014,   sp.   zn.6 Co 118/2014   a   jeho   rozsudkom   zo   27.   mája   2014,   sp.   zn.   6   Co   452/2014   a   jehorozsudkom z 27. mája 2014, sp. zn. 5 Co 170/2013 a jeho rozsudkom z 25. júna 2014a sp. zn. 5 Co 173/2014 (spolu ďalej len „napadnuté konania“) a jeho rozsudkom z 2. júla2014 (spolu ďalej len „napadnuté rozsudky“).

Zo   sťažností   a   z   ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupovala   v   procesnompostavení   žalobkyne   v   konaniach   vedených   Okresným   súdom   Bánovce   nad   Bebravoua Okresným súdom Trenčín (ďalej spolu len „okresné súdy“), predmetom ktorých bolorozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnýmrozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom   okresných   súdov,   ktoré   sú   súčasnesúdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.

Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, ktorými žaloby v celom rozsahuzamietli a zároveň zamietli i návrhy sťažovateľky na prerušenie konaní. Proti rozsudkomsúdov   prvého   stupňa   podala   sťažovateľka   odvolania.   Krajský   súd   svojimi   napadnutýmirozsudkami potvrdil rozhodnutia okresných súdov.

Podľa   názoru   sťažovateľky   krajský   súd „spôsobili   porušenie   základných   práv sťažovateľa, osobitne:

- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:

1. „Rozhodoval   vylúčený   sudca.   Všetky   úkony,   ktoré   boli   zo   strany   konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...

2. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým... Popiera doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

3.   Súdy   oboch   stupňov   založili   svoje   rozhodnutia   na   skutočnostiach   a   právnych argumentoch,   ku   ktorým   sa   sťažovateľ   nemohol   vyjadriť   s   cieľom   ovplyvniť   súdne rozhodnutie vo svoj prospech..., čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti.

4.  ...   konanie   pred   odvolacím   súdom   ako   aj   rozhodnutie   odvolacieho   súdu v predmetnej   veci   porušuje   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   súdny   proces,   keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...“

5. Odvolací súd neprerokoval prípustné odvolanie voči výroku o prerušení súdnehokonania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiachrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom krajského súdu v napadnutých konaniacha jeho napadnutými rozsudkami bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavya právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté rozsudky krajského súdu zruší, veci vrátikrajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako ajúhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia) Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí   na   spoločnékonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 11026/2014, sp. zn. Rvp 11027/2014, sp. zn. Rvp 11028/2014, sp. zn. Rvp 11451/2014,sp.   zn.   Rvp   11452/2014,   sp.   zn.   Rvp   11453/2014,   sp.   zn.   Rvp   11454/2014   a   sp.   zn.Rvp 12734/2014, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiežna totožnosť v osobe sťažovateľky a charakter rozhodnutí krajského súdu, proti ktorému tietosťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojenís § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu (bod 2 výroku tohto uznesenia)

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu,ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil rozsudky súdov prvého stupňa o zamietnutížaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, zamietnutí návrhu na prerušeniekonania a náhrade trov konania, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že sťažovateľka sa na neho opakovaneobracia   so   skutkovo   a   právne   takmer identickými   sťažnosťami,   ktorými   atakuje   právnezávery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o   jej   žalobných   nárokoch   podľa   zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s oneskoreným postupomvšeobecných súdov pri postupe podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov, o ktorých už viackrát rozhodol, pričom formulovalk nim jednoznačné právne závery (pozri m. m. sp. zn. I. ÚS 369/2014 z 2. júla 2014,sp. zn. I.   ÚS   373/2014   z   2.   júla   2014,   sp.   zn.   II.   ÚS   458/2014   z   30.   júla   2014,sp. zn. IV. ÚS 363/2014 z 1. júla 2014 a sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014).Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť právny názor ústavného súdu prezentovanýv   súvislosti   s   argumentáciou   týkajúcou   sa   potvrdenia   rozhodnutí   prvostupňového   súduo zamietnutí žalôb o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a o zamietnutí návrhovna prerušenie konania o náhradu škody odvolacím súdom dostatočne známy. Vzhľadomna tieto   skutočnosti   vyvstáva   otázka,   aký   význam   a   efektivitu   má   pre   sťažovateľkuopakované podávanie sťažností ústavnému súdu v skutkovo a právne takmer identickýchveciach, keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgánvyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa tento javí z materiálnehohľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.

V   naznačenom   kontexte   ústavný   súd   poukazuje   na   judikatúru   ESĽP   k   čl.   13dohovoru, z ktorej možno identifikovať požiadavky kladené na vlastnosti vnútroštátnychprostriedkov nápravy, ku ktorým patrí požiadavka ich prístupnosti, adekvátnosti a praktickejúčinnosti   (k   tomu   pozri   KMEC,   J.   et   al.   Evropská   úmluva   o   lidských   právech.   VelkéKomentáře. Praha:   C. H. Beck, 2012, s. 198). Povinnosť vyčerpať prostriedok nápravyi v prípade   pochybnosti   o   jeho   účinnosti   vyplýva   taktiež   z   ustálenej   judikatúry   ESĽP(Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok zo 6. 11. 1980, č. 7654/76, bod 37), táto sa všakuplatní v prípadoch, keď pochybnosti sťažovateľa o účinnosti prostriedku nápravy nie súpodložené   dostatočnými   argumentmi,   z   ktorých   by   bolo   možné   vyvodiť,   že   takýtoprostriedok   nápravy   ponúka   primerané   vyhliadky   na   úspech,   napr.   s   ohľadom   naustálenú vnútroštátnu judikatúru (Radio France a ďalší proti Francúzsku, rozhodnutie ESĽPz 23. 9. 2003, č. 53984/00, bod 34).

Z takmer identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnostiach, ktoré súpredmetom   predbežného   prerokovania,   možno   vyvodiť,   že   postup   krajského   súduv napadnutých   konaniach   a   odôvodnenie   napadnutých   rozsudkov   krajského   súduobsahovalo, čo sa týka skutkových zistení a právneho posúdenia vecí krajským súdom,obdobné   závery,   ako   v   iných   jej   veciach,   ktoré   už   ústavným   súdom   boli   preskúmanéa rozhodnuté.

S poukazom na uvedené skutočnosti a prihliadajúc na zásadu efektivity a procesnejhospodárnosti konania sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania týchto sťažnostíplne   stotožňuje   s   dôvodmi   uvedenými   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach(napr. uznesenia   ústavného   súdu   sp.   zn.   I.   ÚS   369/2014   z   2.   júla   2014,   sp.   zn.I. ÚS 373/2014   z   2.   júla   2014,   sp.   zn.   II.   ÚS   458/2014   z   30.   júla   2014,   sp.   zn.IV. ÚS 363/2014 z 1. júla 2014 a sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014) týkajúcich satotožných sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnejneopodstatnenosti vzhľadom na ústavnú udržateľnosť záverov všeobecných súdov.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnostisťažovateľky bez nevyhnutnosti podrobnejšieho odôvodňovania svojich právnych záverovodmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   už   o   ďalších   návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015