znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 467/2010-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. januára 2011 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészarosa prerokoval   sťažnosť   J.   M.   a D.   M.,   B.,   prechodne   U.   F.,   B.,   zastúpených   advokátom JUDr. P. V., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 221/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. a D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 221/2006   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   C   221/2006 p r i k a z u j e   ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   M.   a D.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   každému   v sume   po   3   000   € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. M. a D. M. trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. P. V., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením sp. zn. II. ÚS 467/2010 z 10. novembra 2010 na ďalšie konanie sťažnosť J. M. a D. M. (ďalej len „sťažovatelia“),   v   ktorej   tvrdili,   že   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 221/2006 bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“).

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 26 C 221/2006 v postavení žalobcov. Žalobu „o ochranu osobnosti“ proti I., a. s., B., podali 7. júla 2006.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:«Sťažovatelia   podali   dňa   07.07.2006   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   žalobu o ochranu osobnosti proti I., a.s. B. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. A. K. a vedená pod sp. zn. 26C221/2006...

Obsahom žaloby bolo aj porušenie základných ľudských práv, právo na majetok a následné príčinné súvislosti viedli k nenapraviteľným nevýhodám rodiny s dvomi deťmi, až do bezdomovstva a preto sťažovatelia očakávali, že súd nebude robiť prieťahy v konaní a vo veci bude urýchlene konať.

Po   niekoľkých   výzvach   súdu   (29.10.2008,   3.11.2009,   9.12.2009)   a   následných odpovediach súd ďalej nekonal.

Sťažovatelia sú toho názoru, že od podania žaloby uplynuli už viac ako 4 roky, súd naďalej   nekoná,   a   s   prihliadnutím   na   závažnosť   sporu,   že   príčinné   súvislosti   priviedli sťažovateľom   nenapraviteľné   nevýhody,   ktoré   naďalej   pretrvávajú,   boli   porušené   ich základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia   sa   sťažujú   na   nečinnosť   súdu...   Ku   dnešnému   dňu   je   to   takmer   10 mesiacov prieťahov, ale vzhľadom k podaniu žaloby dňa 07.07.2006 je to viac ako 4 roky, čo   je   pre   nás   neprijateľné   aj   vzhľadom   na   opakujúce   prieťahy   aj   v   iných   súdnych konaniach....

Osobitne   je   potrebné   odôvodniť   návrh   no   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha).   Aj   v   takom   prípade   by   sa   malo   odôvodnenie   a   požadovaný   rozsah   riadiť existujúcou judikatúrou ústavného súdu, prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva. Sťažovatelia sú si vedomí, že podľa zvyklosti a zverejnenej judikatúry ústavný súd priznáva   odškodnenie   za   prieťahy   v   konaní   len   v   takej   výške,   ako   ju   sám   vyhodnotí. Sťažovatelia   si   dovoľujú   upozorniť,   že   v   tomto   konkrétnom   prípade   ide   o   dlhotrvajúce „prenasledovanie“   nezákonnosťou   s   následkom   bezdomovstva   a   ohrozovania   na   živote a zdraví nielen dospelých osôb, ale aj dvoch detí a pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní sa prehlbuje ich utrpenie, a preto žiadajú ústavný súd, aby zhodnotil tieto nenapraviteľné nevýhody aj pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Meritom   sporu   je   ochrana   osobnosti   v   zmysle   Občianskeho   zákonníka   právo   na majetok, bývanie, s príčinnými súvislosťami porušenia iných práv, akými sú napr. právo na dávku   v   nezamestnanosti   a   právo   na   účinnú   sociálnu   pomoc   pre   štvorčlennú   rodinu. Orgány   verejnej   moci   po   vyše   4   ročnom   azylovom   konaní   vo   Švajčiarsku   odmietli navrhovateľom priznať uvedené práva z dôvodov, že navrhovatelia sa za posledné 4 roky nezdržiavali na území Slovenskej republiky.

Len   pre   ilustráciu   súdu   uvádzame   Rozsudok   Okresného   súdu   v   Lučenci   2T247 z 9.2.2010,   ktorým   preukazujeme,   že   bola   na   nás   dlhodobe   páchaná   trestná   činnosť a z tohoto   dôvodu   sme   sa   dostali   do   druhotnej   platobnej   neschopnosti   a   následne   do prepadu do bezdomovstva.

Nezákonnosť v rozhodnutiach a postupe je predmetom súdneho konania aj v tomto prípade, v ktorom sú opäť prieťahy v konaní, spôsobila svojími príčinnými súvislosťami sťažovateľom   neznesiteľné   životné   podmienky,   ktoré   sa   pritvrdili   do   neúnosnej   miery ohrozenia zdravia a života. Preto, z dôvodov vymanenia sa z tohoto neznesiteľného stavu, požadujú sťažovatelia odškodnenie formou finančného zadosťučinenia v takej výške ako uvádzajú a v akej výške sa odškodňuje vo vyspelých demokraciách. Životy a zdravie majú nevyčísliteľnú hodnotu, preto si myslíme, že výška finančného zadosťučinenia je vzhľadom na naše postavenie bezdomovcov primeraná....

Pasivitou štátnej moci sa J. M. spolu s rodinou a jeho dvomi maloletými deťmi dostal nie vlastným pričinením do nenapraviteľných nevýhod, ktoré viedli až k strate obydlia a neznesiteľných životných podmienok a psychického utrpenia.

Po rozhodnutí ústavného súdu o prijateľnosti sťažnosti, sťažovatelia doplnia dôkazy pre preukázanie výšky primeraného zadosťučinenia.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo J. M., D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26C221/2006 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 26C221/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   M.,   D.   M.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   30.000   Eur   (slovom tridsaťtisíc),   ktoré je Okresný súd Bratislava I   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet ich právneho zástupcu JUDr. (meno upresní súd po prijatí sťažností), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Právny   zástupca   sťažovateľov   a   predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   k   sťažnosti   vyjadrila   podaním   doručeným ústavnému súdu 14. decembra 2010. K meritu veci uviedla:

„Dňa 07.07.2006 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: J. M., proti odporcovi: I., a.s. o ochranu osobnosti a ľudských práv. Dňa 07.07.2006   doručená   žiadosť   o   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Dňa 20.09.2006 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 04.10.2006 doručené   doplnenie   návrhu   na   začatie   konania.   Dňa   29.10.2008   výzva   adresovaná navrhovateľovi. Dňa 24.11.2008 doručené podanie navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľa v 2.rade.   Dňa   26.01.2009   súd   uznesením,   č.   k.   26C   221/2006-80   priznal   navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa 02.04.2009 bol predmetný spis pridelený novému zákonnému sudcovi. Dňa 06.10.2010 pokyn zákonného sudcu. Dňa 19.10.2009 súd uznesením, č. k. 26C 221/2006-91 opravil uznesenie zo dňa 26.01.2009 a pripustil vstup účastníkov konania na stranu odporcu, a to Úrad vlády Slovenskej republiky, A., a.s. Dňa 01.12.2009 súd uznesením, č. k. 26C 221/2006-96 vyzval navrhovateľov na odstránenie vád návrhu   na   začatie   konania.   V decembri   2009   doručené   podanie   navrhovateľov.   Dňa 26.10.2010 súd uznesením, č. k. 26C 221/2006-100 pripustil zmenu žalobného petitu. Dňa 15.11.2010   doručené   podanie   právneho   zástupcu   odporcu   -   Úradu   vlády   Slovenskej republiky. Dňa 01.12.2010 výzva adresovaná navrhovateľom.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

Z vyjadrenia zákonného sudcu bolo zistené, že v predmetnom spise sa nenachádzajú urgencie navrhovateľov, ako tvrdia v predmetnej sťažnosti. K určitému sklzu v predmetnom konaní   došlo   z   dôvodu   zmeny   zákonného   sudcu   a   zmeny   vyšších   súdnych   úradníkov v predmetnom oddelení, v súvislosti s odovzdávaním a preberaním agendy.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania   je   rozhodovanie   o   ochrane   osobnosti.   Po   právnej   stránke   ide   o   štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľov   v   preskúmavanej   veci,   ústavný   súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania sa sťažovatelia podieľali tým, že vo svojej žalobe neoznačili správne odporcov, svoje podanie z toho titulu dopĺňali a petit žaloby ustálili až po výzve konajúceho súdu z 1. decembra 2009.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, a to konkrétne od 7. júla 2006   do   29.   októbra   2008   (27   mesiacov),   od   26.   januára   2009   do   19.   októbra   2009 (9 mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas   troch   rokov   súd   nevykonával   vo   veci   žiadne   úkony,   ktoré   mali   smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzajú.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k záveru, že doterajším   postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd preto prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 221/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnili tým, že „... v tomto konkrétnom prípade ide o dlhotrvajúce prenasledovanie nezákonnosťou s následkom bezdomovstva a ohrozovania na živote a zdraví nielen dospelých osôb, ale aj dvoch detí a pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní sa prehlbuje ich utrpenie...“.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď priznáva   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez porušovania základného práva. Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v predmetnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľov.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za dôvodné   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   vzhľadom   na   dlhodobú   bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané každému vo výške po 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2011