znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 466/08-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. L., Z., zastúpeného advokátkou JUDr. R. M., Z., vo veci porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17 Co 250/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. L.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2008   doručená   sťažnosť   J.   L.,   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)   pod   sp.   zn.   17 Co   250/2007.   Sťažnosť   bola   odovzdaná   na   poštovú   prepravu 24. novembra 2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   na   základe   rozhodnutia   SOUŽ   Z.   z 12.   novembra   1981 v spojení so zápisnicou o odovzdaní a prevzatí bytu z 2. novembra 1981 sa sťažovateľ stal nájomcom   bytu   č.   1   v dome   súp.   č.   815   v   Z.   Ž.   (ďalej   len   „žalovaný“)   v roku   1994 informovali sťažovateľa o možnosti odkúpenia tohto bytu do vlastníctva. Na základe tejto informácie   sťažovateľ   listom   z 19.   júla   1994   požiadal   žalovaného   o odkúpenie   bytu. Sťažovateľ spĺňal   všetky predpísané   zákonné   podmienky.   Napriek tomu takmer dvanásť rokov   žalovaný   odmietal   uzavrieť   so   sťažovateľom   zmluvu   o prevode   vlastníctva   bytu. Vzhľadom na to sťažovateľ 12. apríla 2006 podal žalobu Okresnému súdu Zvolen (ďalej len „okresný   súd“),   ktorou   sa   domáhal   nahradenia   vyhlásenia   vôle   žalovaného   o tom,   že uzatvára   so   sťažovateľom   zmluvu   o prevode   vlastníckeho   práva   k bytu.   Rozsudkom okresného   súdu   č. k.   9   C   63/2006-105   zo   16.   augusta   2007   bola   žaloba   sťažovateľa zamietnutá.   Na   základe   odvolania   sťažovateľa   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn. 17 Co 250/2007 z 28. novembra 2007 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré však bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 165/2008 z 9. septembra 2008   odmietnuté   ako   neprípustné.   Toto   uznesenie   bolo   sťažovateľovi   doručené 26. septembra 2008.

Podľa názoru sťažovateľa právoplatný rozsudok krajského súdu treba považovať za porušenie označeného základného práva z viacerých dôvodov.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy   v konaní   vedenom   krajským   súdom   pod   sp.   zn.   17   Co   250/2007   s tým,   aby   bol rozsudok z 28. novembra 2007 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   rozsudok   okresného   súdu   v spojení   s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 19. decembra 2007.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť je podaná oneskorene.

Sťažovateľ namieta porušenie označeného základného práva rozsudkom krajského súdu   sp.   zn.   17   Co   250/2007   z 28.   novembra   2007,   ktorý   sa   stal   právoplatným   ešte 19. decembra 2007. Keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. novembra 2008, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť by bola včas podaná vtedy, keby smerovala nie proti rozsudku krajského súdu, ale proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 165/2008 z 9. septembra 2008.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008

-