znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 465/2010-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   februára   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa o sťažnosti JUDr. L. L., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 11/1996 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. L. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19 C 11/1996 p o r u š e n é   b o l o.

2. JUDr. L. L. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom osemsto eur), ktoré j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. JUDr. L. L.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri   eur   a   osemdesiatosem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   J.   K.,   M.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 465/2010-20 z 10. novembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. L. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 11/1996.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ sa od roku 1995 na okresnom súde domáha rozhodnutia svojho sporu s odporcom C., ktorého predmetom je náhrada škody vzniknutá nesplnením rozsahu a kvality poskytnutej služby. Toto 15 rokov trvajúce konanie   nie je dosiaľ právoplatne ukončené.

Podľa názoru sťažovateľa vo veci konajúci súd zapríčinil prieťahy v konaní:„- keď vo veci sťažovateľa jednotlivé úkony súdu boli nariaďované a o návrhoch sťažovateľa   bolo   rozhodované   s   odstupom   dlhšieho   časového   obdobia   napr.   návrh   na zmenu návrhu bol zo strany sťažovateľa podaný dňa 01.10.2001 a súd o ňom rozhodol uznesením zo dňa 18. 08. 2008 - takmer po 8. rokoch.

- po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom zo dňa 09.12.1998, OS Trnava vytýčil pojednávanie na deň 21.06.2001 t.j. po takmer 2,5 rokoch od rozhodnutia odvolacieho súdu... Sťažovateľ je toho názoru, že konaním OS Trnava bolo porušené okrem čl. 48 ods. 2 Ústavy   SR   aj   jeho   právo   dané   mu   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd....

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   okrem   prikázania   rozhodnúť   vec   sťažovateľa   bez zbytočných   prieťahov   je   na   strane   sťažovateľa   dôvodné   aj   priznanie   finančného zadosťučinenia.   Sťažovateľ   si   v   tomto   konaní   uplatňuje   nárok   na   priznanie   finančného zadosťučinenia v sume 7.000,- € a to z dôvodu dlhotrvajúcej právnej neistoty zapríčinenej OS Trnava a zdĺhavým postupom súdu, vo vzťahu k doterajšej dĺžke konania a tiež z toho dôvodu, že sťažovateľ k doterajšej dĺžke konania nijakým spôsobom neprispel.“

Sťažovateľ navrhol, aby o jeho sťažnosti ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo JUDr. L.   L.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Trnava, v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/11/1996 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/11/1996 o náhradu škody s prísl. konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. L. L. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- €, ktoré je Okresný súd   Trnava   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. JUDr. L. L. priznáva úhradu trov konania v sume 303,31,- €, ktoré je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť na účet ustanoveného právneho zástupcu sťažovateľa - JUDr. J. K., advokáta,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. 1SprV/596/2010 z 10. decembra 2010.

Podpredseda okresného súdu požiadal o vyjadrenie k sťažnosti konajúcu sudkyňu JUDr. M., ktorá vo svojom vyjadrení uviedla:

„Predmetná vec napadla na tunajší súd dňa 24.11.1995. Vec mi bola predložená na základe Opatrenia predsedníčky OS v Trnave č. Spr 343/02 zo dňa 5.3.2002.

Vo   veci   som   určila   termín   pojednávania   na   deň   12.7.2004.   pojednávanie   bolo odročené na neurčilo za účelom rozhodnutia o zmene návrhu a vypočutia navrhovateľa a svedkov prostredníctvom dožiadaného súdu. Následne uznesením č. k. 19C/11/96-170 zo dňa   18.8.2008   bolo   rozhodnuté   o   zmene   návrhu   a   dňa   7.10.2008   bolo   vypracované dožiadanie za účelom výsluchu navrhovateľa a svedkyne (pôvodne navrhovateľky v 2. rade). Dňa 9.2.2009 tunajší súd urgoval Okresný súd Michalovce o vybavenie dožiadania, spis bol z   OS   Michalovce   vrátený   dňa   16.3.2009.   Následne   dňa   19.5.2009   bolo   vypracované dožiadanie -výsluch svedkov, spis bol po vybavení dožiadania vrátený tunajšiemu súdu dňa 20.7.2009.   Dňa   27.7.2009   bolo   vypracované   dožiadanie   za   účelom   výsluchu   ďalších svedkov   Okresným   súdom   v   Trenčíne,   spis   po   vybavení   dožiadania   bol   vrátený   dňa 23.9.2009.

Ďalší   termín   pojednávania   bol   určený   na   deň   9.12.2009,   pojednávanie   bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania správ z cestovných kancelárií.   Správy boli priebežne súdu doručené v období od 11.1.2010 do 29.1.2010. Dňa 11.3.2010 bola v spise vykonaná úprava za účelom doplnenia správy z ďalšej cestovnej kancelárie. Správa bola doručená   dňa   12.4.2010.   Ďalší   termín   pojednávania   bol   určený   na   deň   16.6.2010, pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   vyhlásenia   rozhodnutia   na   7.7.2010.   Na pojednávaní   dňa   7.7.2010   nebol   vyhlásený   rozsudok,   nakoľko   bolo   potrebné   upresniť rozsah nárokov, ktoré navrhovateľ požadoval predmetným návrhom. Na základe výzvy súdu sa navrhovateľ vyjadril podaním doručeným dňa 9.8.2010. Ďalší termín pojednávania bol určený   na   deň   29.9.2010,   na   ktorom   bolo   vo   veci   rozhodnuté.   Rozsudok   bol   doručený navrhovateľovi   dňa   15.10.2010   a   zástupcovi   odporcu   dňa   20.10.2010.   Dňa   2.11.2010 odporca doručil súdu odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré sa v súčasnosti doručuje. Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   vo   veci   sa   v   období   od   marca   2002   do   júla   2004 a následne   od   júla   2004   do   augusta   2008   nekonalo,   dôvodom   bol   vysoký   počet   vecí v oddelení na čo som opakovane písomne upozorňovala vedenie tunajšieho súdu v zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 Zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 C 11/1996:

Dňa   24.   novembra   1995   bola   Okresnému   súdu   Trenčín   doručená   žaloba.   Bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 C 827/95.

Dňa   27.   novembra   1995   Okresný   súd   Trenčín   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie súdneho poplatku 500 Sk v lehote 5 dní.

Dňa   22.   decembra   1995   Okresný   súd   Trenčín   vyzval   Obvodný   úrad   v T. na predloženie živnostenského listu odporcu.

Dňa 8. januára 1996 Obvodný úrad v T. doručil výpis zo živnostenského registra odporcu.

Dňa   17.   januára   1996   Okresný   súd   Trenčín   vyzval   sťažovateľa,   aby   upravil označenie odporcu.

Dňa 25. januára 1996 sťažovateľ doručil doplnenie žaloby. Dňa   6.   februára   1996   Okresný   súd   Trenčín   postúpil   vec   z   dôvodu   miestnej príslušnosti Okresnému súdu Trnava. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 19 C 11/96.Dňa   19.   apríla   1996   sťažovateľ   s   manželkou   požiadali   o   vypočutie   dožiadaným súdom v Michalovciach. Zároveň predložili otázky, na ktoré žiadali vypočuť žalovaného.Dňa 13. mája 1996 sa k žalobe vyjadril odporca.Dňa   24.   mája   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 7. jún 1996.

Dňa 7. júna 1996 sa uskutočnilo pojednávanie. Prítomný bol len právny zástupca odporcu   JUDr.   S.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   prostredníctvom dožiadaného   Okresného   súdu   Michalovce   budú   k   svojmu   i   k   vyjadreniu   žalovaného vypočutí navrhovatelia.

Dňa 28. júna 1996 bol spis doručený Okresnému súdu Michalovce so žiadosťou o vypočutie sťažovateľa i jeho manželky.

Dňa   12.   septembra   1996   Okresný   súd   Trnava   urgoval   dožiadaný   Okresný   súd Michalovce.

Dňa 17. októbra 1996 Okresnému súdu Trnava bol vrátený spis z Okresného súdu Michalovce spolu so zápisnicou spísanou na Okresnom súde Michalovce zo 6. októbra 1996, keď sa bez predvolania dostavil sťažovateľ a vyjadril sa k veci. A tiež so zápisnicou spísanou na Okresnom súde Michalovce 23. septembra 1996, kde sa dostavil sťažovateľ, ktorý sa nevyjadril k meritu veci, ale požiadal o 15-dňovú lehotu na vyjadrenie sa. Dňa   21.   marca   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní. Zástupcovi odporcu nebolo doručenie predvolania vykázané. Pojednávanie bolo odročené na 18. apríl 1997.

Dňa   18.   júla   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní. Zástupcovi odporcu nebolo doručenie predvolania vykázané. Pojednávanie bolo odročené na 30. apríl 1997. Právny zástupca odporcu mal byť predvolaný z adresy v P.

Dňa   30.   apríla   1997   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   nebol   prítomný. Prítomný   bol   právny   zástupca   odporcu.   Bol   vyhlásený   rozsudok.   Okresný   súd   Trnava žalobu zamietol.

Dňa 31. júla 1997 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku č. k. 19 C 11/96-87.Dňa 11. augusta 1997 podala odvolanie žalobkyňa v 2. rade.Dňa 14. augusta 1997 okresný súd uznesením sp. zn. 19 C 11/96 uložil sťažovateľovi a jeho manželke zaplatiť súdny poplatok za odvolanie 980 Sk.

Dňa 9. septembra 1997 sťažovateľ a jeho manželka uhradili súdny poplatok. Dňa 23. októbra 1997 bol spis doručený Krajskému súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) (sp. zn. 6 Co 386/97).

Dňa   18.   marca   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie   na   krajskom   súde.   Sťažovateľ nebol prítomný. Prítomný bol právny zástupca odporcu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa   7.   apríla   1998   bol   spis   doručený   okresnému   súdu   s   tým,   že   bol   predčasne predložený. Okresnému súdu vytkol nedostatky pri doručovaní rozsudku.

Dňa 15. júna 1998 bol spis opäť doručený krajskému súdu. Bol zaevidovaný pod sp. zn. 6 Co 172/98.

Dňa 15. júna 1998 doručili vyjadrenie sťažovateľ a jeho manželka. Dňa 28. októbra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Sťažovateľ nebol prítomný. Bolo odročené na neurčito pre účely doručenia podania „zmeňujúceho žalobu žalovanej“.

Dňa 28. októbra 1998 krajský súd vyzval žalobkyňu v 2. rade, aby oznámila, kde sa zdržiavala v júli 1997.

Dňa 22. januára 1999 krajský súd rozhodol uznesením č. k. 6 Co 172/98-121 tak, že odvolanie žalobkyne v 2. rade odmietol, pripustil zmenu žaloby sťažovateľa a v jeho časti vec zrušil a vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 13. mája 1999 okresný súd vyzval žalobkyňu v 2. rade, aby v lehote 5 dní oznámila, kde sa zdržiavala v priebehu februára – marca 1999.

Dňa 20. januára 2000 okresný súd urgoval žalobkyňu v 2. rade na zodpovedanie dopytu z 13. mája 1999 pod hrozbou poriadkovej pokuty podľa § 530 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa   14.   júna   2001   sťažovateľ   ospravedlnil   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom na 21. jún   2001,   súčasne   požiadal   o   možnosť   nahliadnuť   do   spisu   na   Okresnom   súde Michalovce.

Dňa   21.   júna   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   ani   odporca   neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 9. október 2001.

Dňa   6.   júla   2001   bol   spis   na   žiadosť   sťažovateľa   doručený   Okresnému   súdu Michalovce.

Dňa 19. júla 2001 bol spísaný úradný záznam: „zisťuje sa, že sa na predvolanie nedostavil JUDr. L. L.“.

Dňa 3. septembra 2001 bola na Okresnom súde Michalovce spísaná zápisnica o tom, že si sťažovateľ osobne preštudoval spis a oznámil, že k veci doručí svoje stanovisko. Dňa 8. októbra 2001 sťažovateľ rozšíril svoj návrh.Dňa 9. októbra 2001 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ ani odporca neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ aj odporkyňa budú predvolaní prostredníctvom mestskej polície.

Dňa 26. marca 2002 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či sa vzhľadom na miesto jeho bydliska dostaví na pojednávanie nariadené na 12. júl 2004 alebo či súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Dňa 12. júla 2004 sťažovateľ odpovedal na výzvu Okresného súdu Trnava, k otázke prítomnosti na pojednávaní sa nevyjadril.

Dňa   12.   júla   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   nebol   prítomný. Za odporcu bol prítomný právny zástupca. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely rozhodnutia o zmene návrhu sťažovateľa a vypočutia sťažovateľa a svedkov dožiadaným súdom.

Dňa 18. augusta 2008 okresný súd uznesením č. k. 19 C 11/96-170 pripustil zmenu návrhu.

Dňa   16.   októbra   2008   bol   spis   doručený   Okresnému   súdu   Michalovce   na   účely vypočutia sťažovateľa a jeho manželky (pôvodne žalobkyne v 2. rade, neskôr svedkyne).Dňa   16.   októbra   2008   Okresný   súd   Michalovce   potvrdil   príjem   spisu.   Vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 16 Cd/2/2008.

Dňa   4.   novembra   2008   sa   na   Okresnom   súde   Michalovce   uskutočnil   výsluch sťažovateľa.   Svedkyňa   JUDr.   L.   nebola   prítomná.   Sťažovateľ   na   otázky   neodpovedal s odkazom, „že na nich bude odpovedať s manželkou“.

Dňa   11.   decembra   2008   sa   uskutočnil   výsluch   sťažovateľa   na   Okresnom   súde Michalovce. Sťažovateľ bol prítomný.

Dňa 29. decembra 2008 sa mal uskutočniť výsluch svedkyne JUDr. L. na Okresnom súde Michalovce. Bez ospravedlnenia sa nedostavila.

Dňa   9.   februára   2009   svedkyňa   elektronickým   podaním   ospravedlnila   neúčasť na výsluchu nariadenom na 9. február 2009.

Dňa 11. februára 2009 Okresný súd Michalovce elektronicky odpovedal svedkyni, že na   jej   podanie   nebude   prihliadať   vzhľadom   na   to,   že   neobsahuje   platný   zaručený elektronický podpis, a tým nespĺňa podmienky prijatia elektronického podania.

Dňa 10. marca 2009 bolo doručené elektronické podanie od odosielateľa L. L., M. L. prostredníctvom ktorého podala svedeckú výpoveď M. L.

Dňa 13. februára 2009 Okresný súd Trnava urgoval vybavenie dožiadania Okresný súd Michalovce.

Dňa 10. marca 2009 bol spísaný úradný záznam so svedkyňou M. L. Dňa 16. marca 2009 bol spis vrátený Okresnému súdu Trnava.Dňa 3. júna 2009 bol spis doručený Okresnému súdu Michalovce na účely výsluchu svedkov MUDr. P. a A. P. (20 Cd 1/2009).

Dňa   14.   júla   2009   sa   na   Okresnom   súde   Michalovce   vykonal   výsluch   svedkov MUDr. P. a MUDr. P.

Dňa 20. júla 2009 bol spis vrátený Okresnému súdu Trnava.Dňa   3.   augusta   2009   bol   spis   doručený   Okresnému   súdu   Trenčín   so   žiadosťou o vypočutie svedkov Ing. K. a E. K. (11 Cd/9/2009).

Dňa   13.   augusta   2009   Okresný   súd   Trnava   doposlal   Okresnému   súdu   Trenčín katalóg.

Dňa   17.   septembra   2009   bola   na   Okresnom   súde   Trenčín   spísaná   zápisnica o výsluchu svedkov Ing. K. a RNDr. K.

Dňa 23. septembra 2009 bol spis vrátený Okresnému súdu Trnava.Dňa   9.   decembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie   na   Okresnom   súde   Trnava. Sťažovateľ bol prítomný. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že budú požiadané cestovné   kancelárie   o   poskytnutie   informácie   o   cene   zájazdov   obdobných   miestom a rozsahom poskytovania služieb v danom období.

Dňa 18. decembra 2009 okresný súd vyzval 6 cestovných kancelárií na zodpovedanie dopytu týkajúceho sa ceny zájazdu.

Dňa 11. januára 2010 odpovedala cestovná kancelária K., že zájazdy do Slovinska neorganizuje.

Dňa 14. januára 2010 cestovná kancelária A. oznámila, že Slovinsko nemá v ponuke.Dňa 15.   januára   2010   cestovná   kancelária   H.   oznámila, že neorganizuje zájazdy v uvedenom hotelovom komplexe.

Dňa 18. januára 2010 cestovná kancelária S. oznámila, že v obdobnej oblasti nemala v rozhodnom čase zájazdy v ponuke, preto nevie uviesť cenu.

Dňa 29. januára 2010 cestovná kancelária S. oznámila, že nevie poskytnúť relevantné informácie.

Dňa   16.   marca   2010   okresný   súd   požiadal   o   informáciu   o   obdobnom   zájazde cestovnú kanceláriu G.

Dňa   12.   apríla   2010   cestovná   kancelária   G.   oznámila,   že   v   rozhodnom   čase neposkytovala služby v uvedenej destinácii.

Dňa   16.   júna   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   nebol   prítomný. Pojednávanie bolo odročené na 7. júl 2010.

Dňa   16.   júna   2010   okresný   súd   oznámil   sťažovateľovi,   že   termín   vyhlásenia rozsudku je určený na 7. júl 2010.

Dňa   7.   júla   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   ani   odporca   neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ bude vyzvaný, aby sa vyjadril, či trvá na návrhu v časti, v ktorej sa domáhal predloženia správ o postupe plnenia príkazu a predloženia vyúčtovania.

Dňa 9. augusta 2010 sťažovateľ oznámil, že v časti, v ktorej sa domáhal predloženia správ o postupe plnenia príkazu a predloženia vyúčtovania, berie svoj návrh späť. Dňa 28. septembra 2010 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 29. september 2010.

Dňa 29. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný. Prítomný bol právny zástupca odporcu. Bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 2. novembra 2010 odporca doručil odvolanie proti rozsudku z 29. septembra 2010.Dňa 20. decembra 2010 bol spisy odoslaný Krajskému súdu v Trnave.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je majetkový spor (zľava z ceny zájazdu). Ide o vec, ktorá svojím charakterom patrí do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov, preto doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej ani právnej náročnosti prerokovávanej veci. Zložitosťou veci neargumentovala ani konajúca sudkyňa vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   sa   zo   14   nariadených pojednávaní (vrátane výsluchov uskutočnených na dožiadanom súde) osobne zúčastnil len na   dvoch.   Svojím   podaním   doručeným   okresnému   súdu   19.   apríla   1996   síce   požiadal o vypočutie dožiadaným súdom v Michalovciach, čo konajúci súd akceptoval, ústavný súd však zastáva názor, že sťažovateľov prístup ku konaniu, ktoré sám inicioval, nesvedčí o jeho súčinnostnom   správaní,   dokonca   jeho   správanie   na   vypočutí   pred   dožiadaným   súdom 4. novembra 2008, keď na položené otázky odmietol odpovedať s odôvodnením, že „bude na ne odpovedať s manželkou“, vykazuje znaky obštrukcie. Tieto okolnosti ústavný súd zobral do úvahy a pripísal ich na ťarchu sťažovateľa.

Okresný súd sa musel vysporiadávať aj s návrhmi sťažovateľa na zmenu žalobného návrhu. Túto skutočnosť ústavný súd nekvalifikuje ako takú, ktorá by spôsobila zbytočné prieťahy   v   konaní.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   využitie   možností   daných sťažovateľom   procesnými   predpismi   (napr.   Občianskym   súdnym   poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje, že toto konanie trvalo bez rozhodnutia vo veci samej 15 rokov.

Konanie je poznačené najmä neefektívnym postupom konajúceho súdu. Napríklad zisťovanie potrebných informácií vo vybraných cestovných kanceláriách trvalo okresnému súdu   skoro   pol   roka,   pričom   podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   pri   zvolení   efektívnejšej metódy zisťovania táto doba mohla skrátiť na niekoľko dní. V období od 12. júla 2004 do 18. augusta 2008 (4 roky) bol okresný súd absolútne nečinný. Okrem toho sa počas konania vyskytlo   aj   viac   kratších   ničím   neodôvodnených   období   nečinnosti   (od   13.   mája   1999 do 20. januára 2000 – 8 mesiacov, od 31. marca 2000 do 14. júna 2001 – 15 mesiacov, od 26. marca 2002 do 12. júla 2004 – 27 mesiacov). Spolu bol teda okresný súd nečinný viac ako osem rokov.

Na obranu okresného súdu, podľa ktorého sa „vo veci v období od marca 2002 do júla 2004 a následne od júla 2004 do augusta 2008 nekonalo... bol vysoký počet vecí v oddelení...“, nemožno prihliadnuť. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno systémové nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr.   na   dlhodobo   obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančného zadosťučinenie v sume 7 000 €.

Ústavný súd dospel k názoru, že v tejto veci len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti aj s prihliadnutím na to, že predmetom napadnutého konania je zľava z ceny zájazdu 407,95 € (12 290 Sk), a na negatívny podiel sťažovateľa na prieťahoch považuje za primerané v sume 800 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume dvakrát po 120,23 €, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 240,46 €. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 7,21 €) tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 254,88 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd preto o uplatnených trovách konania sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011