SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 463/2015-51
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohutaa Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o návrhu ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, Kuzmányho 29, Košice,na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Markušovce z 2. júna 2015vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmupri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto
r o z h o d o l :
1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Markušovce z 2. júna 2015 vydanév konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkonefunkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. v časti, v ktorejbola ⬛⬛⬛⬛ uložená pokuta nad sumu 81,76 €, z r u š u j e.
2. Vo zvyšnej časti rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Markušovce z 2. júna2015 vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejnéhozáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005Z. z. p o t v r d z u j e.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 296,44 € (slovomdvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e obec Markušovce p o v i n n ázaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Matúša Lemeša, Kuzmányho 29, Košice, dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 19. júna 2015osobne doručený návrh ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, Kuzmányho 29,Košice, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Markušovce (ďalej aj„obecné zastupiteľstvo“) z 2. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) vydanéhov konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkonefunkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len„ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“).
Navrhovateľ ako starosta obce Markušovce svoj návrh na preskúmanie rozhodnutiaobecného zastupiteľstva z 2. júna 2015, ktorým mu za porušenie povinnosti vyplývajúcejz čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bola uložená pokuta podľa čl. 9ods. 10 písm. a) ústavného zákona v sume 1 789 €, odôvodňuje týmito námietkami:
- uložená finančná sankcia (pokuta) bola nesprávne vypočítaná,
- uložená finančná sankcia (pokuta) je zjavne neprimeraná,
- obecné zastupiteľstvo mu odňalo možnosť vyjadriť sa k veci.
K námietke nesprávne vypočítanej finančnej sankcie (výšky pokuty) navrhovateľuvádza, že v súlade s čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu samesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmuza predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie, pričom on začal vykonávaťverejnú funkciu až 15. decembra 2014, keď sa ujal funkcie starostu obce Markušovce. Jehoročný príjem za rok 2014 tak predstavoval len sumu 981,06 €, keďže verejnú funkciuvykonával v roku 2014 len 17 dní. Navrhovateľ je preto toho názoru, že správnevypočítanou sumou sankcie za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu je suma 81,76 €, t. j. jedna dvanástina z jeho reálnehoročného príjmu (981,06 €).
V súvislosti s námietkou, že finančná sankcia (výška uloženej pokuty) je zjavneneprimeraná, navrhovateľ argumentuje, že napadnutým uznesením obecného zastupiteľstvabol porušený princíp právneho štátu,„keď sankcia vo výške mesačného platu 1789 Eur za deň omeškania so splnením zákonnej povinnosti, ktorej omeškanie nemalo žiadne následky na ochranu verejného záujmu, je na prvý pohľad zjavne neprimeraná“.
Navrhovateľ vo svojom návrhu nepopiera, že„až dňa 15. 1. 2015 odoslal na poštovú prepravu písomné oznámenie vyžadované čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu... Napriek tomu navrhovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné, nepreskúmateľné a vydané v rozpore s účelom a cieľom zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Navrhovateľ je presvedčený, že povinnosti vyplývajúce mu z ústavného zákona... si vždy riadne plnil a dôvody, pre ktoré mu bola uložená pokuta, nie sú porušením zákona, ani nie sú spôsobilé akýmkoľvek spôsobom sa dotknúť ochrany verejného záujmu a už vôbec nemôžu byť považované za poškodzovanie verejného záujmu.
... Je zrejmé, že účelom tohto zákona nebolo trestať navrhovateľa za to, že písomné oznámenie podal na poštovú prepravu o jeden deň neskôr, ale dosiahnuť to, aby verejní funkcionári pravidelne predkladali písomné oznámenia... V tejto veci nebola konštatovaná nesprávnosť predmetného písomného oznámenia, teda jediným porušením navrhovateľa malo byť to, že takéto oznámenie podal o deň neskôr. Navyše podľa nášho názoru takýto výklad zákona je neprimerane tvrdý v tom, že ako je zrejmé v tejto veci, navrhovateľ sa ujal funkcie dňa 15. 12. 2015 (správne má byť 15. 12. 2014, pozn.), pričom dňa 15. 1. 2015 odoslal predmetné oznámenie. V tejto veci zákon uvádza 30-dňovú lehotu, teda u navrhovateľa došlo k omylu, keď 15. 1. 2015 považoval za posledný deň lehoty.“.Navrhovateľ tiež namieta, že obecné zastupiteľstvo mu neumožnilo vyjadriť sa k veciv zmysle čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, pričom podľa jehonázoru označené ustanovenie ústavného zákona je potrebné vykladať tak,„že aj v prípade, ak bolo začaté z vlastnej iniciatívy (teda z vlastného podnetu) orgánu, je potrebné, aby bol verejný funkcionár vyzvaný na to, aby sa k veci vyjadril“. Postup obecného zastupiteľstva,počas ktorého nebol vyzvaný na vyjadrenie k veci, je preto podľa navrhovateľa„nutné považovať za porušenie základného práva uvedeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky“.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodoltakto:„Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Markušovce zo dňa 2. 6. 2015 vydané podľa čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorým bola ⬛⬛⬛⬛... ako starostovi obce Markušovce uložená pokuta vo výške 1789 Eur... zrušuje.
Obec Markušovce je povinná nahradiť ⬛⬛⬛⬛... trovy konania v sume 296,44 Eur do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu a to na účet jeho právneho zástupcu.“
II.
Ďalší priebeh konania
Ústavný súd návrh navrhovateľapredbežneprerokoval auznesenímč. k. II. ÚS 463/2015-11 z 29. júla 2015 ho prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal stanovisko obecnéhozastupiteľstva k návrhu, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 25. septembra 2015. Obecnézastupiteľstvo sa vo svojom stanovisku vyjadruje k jeho námietkam o neprimeranostia nesprávne vypočítanej výške pokuty takto:
„Sankcia je vypočítaná podľa platu schváleného Obecným zastupiteľstvom Uznesením č. 4/2014. Sankcia je určená podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, kde nám neprináleží komentovať primeranosť jej výšky. Zákon jednoznačne uvádza v článku 9, že pokuta sa ukladá, kde obecné zastupiteľstvo nemá možnosť pokutu neuložiť alebo ju znížiť či zvýšiť. Navrhovateľ... sám v odôvodnení priznal, že oznámenie zaslal po lehote.“
K námietke navrhovateľa, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k veci predvydaním napadnutého rozhodnutia, obecné zastupiteľstvo vo svojom stanovisku uvádza, žepredložený audiozáznam z rokovaní obecného zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnili 21. apríla2015 a 6. mája 2015 (audiozáznam tvorí prílohu stanoviska), dokazujú že„Vyjadrenie navrhovateľa v zaslanom návrhu o tom, že obecné zastupiteľstvo navrhovateľovi odňalo možnosť vyjadriť sa k veci je zavádzajúce a nepravdivé.“.
Obecné zastupiteľstvo vyslovuje vo svojom stanovisku tiež nesúhlas s trovamikonania, ktorých úhradu navrhovateľ požaduje priznať, keďže„v danom prípade ide o predmet sporu, ktorým je sankcia vo výške 1.789 €. Z tohto dôvodu mal advokát počítať odmenu z uvedenej sumy, čo neurobil.“.
Ústavný súd stanovisko obecného zastupiteľstva zaslal na vedomie a prípadnévyjadrenie právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ sa podaním doručenýmústavnému súdu 12. novembra 2015 vyjadril k jednotlivým argumentom obecnéhozastupiteľstva. Vo vzťahu k argumentácii obecného zastupiteľstva týkajúcej sa jehonámietky o neprimeranosti a nesprávne určenej sankcii vo svojom vyjadrení uvádza, že„... je na prvý pohľad zjavné, že jedna dvanástina ročných príjmov z verejnej funkcie nemôže predstavovať sumu 1789 Eur, ak navrhovateľ začal vykonávať funkciu 15. 12. 2014. Suma 1789 Eur totiž aj podľa vyjadrenia obecného zastupiteľstva predstavovala mesačný plat a nie jednu dvanástinu skutočných ročných príjmov z verejnej funkcie. Preto je potrebné, aby ústavný súd o návrhu rozhodol tak, že mu vyhovie. Obecné zastupiteľstvo ďalej uviedlo, že mu nepatrí komentovať neprimeranosť výšky sankcie vyplývajúcej zo zákona. V tejto časti plne zotrvávame na návrhu, v ktorom sme poukázali na to, že princíp primeranosti sankcie za protiprávne konanie vychádza z Ústavy SR... rozhodnutie obecného zastupiteľstva porušilo princíp právneho štátu, v ktorom je obsiahnutý aj princíp primeranosti sankcie za protiprávne konanie. Sankcia vo výške mesačného platu (1 789 Eur) za deň omeškania so splnením zákonnej povinnosti, ktorej omeškanie nemalo žiadne následky na ochranu verejného záujmu, je na prvý pohľad zjavne neprimeraná.“.
Na obranu svojho tvrdenia o odňatí možnosti vyjadriť sa k veci navrhovateľpoukazuje na skutočnosť, že„Pri formulácii tohto návrhu bolo vychádzané z obsahu zápisníc, v ktorých skutočnosť, či vo veci bol navrhovateľ vyzvaný alebo nie, nie je zaznamenaná.“.
K námietke obecného zastupiteľstva o nesprávnom výpočte trov konania, ktorýchúhradu navrhovateľ požaduje uhradiť, odkazuje na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.IV. ÚS 125/07 zo 4. októbra 2007, v ktorom sa posudzovala podobná otázka a úhrada trovkonania bola priznaná spôsobom výpočtu, ktorý vychádza zo skutočnosti, že predmetkonania pred ústavným súdom je nevyjadriteľný v peniazoch. Navrhovateľ si zároveňuplatnil úhradu trov konania za podané stanovisko, takže celková suma úhrady trov konania,ktorých zaplatenia sa domáha, predstavuje 444,66 €.
Po doručení vyjadrení účastníkov konania bolo uznesením ústavného súduč. k. II. ÚS 463/2015-28 z 2. decembra 2015 konanie o návrhu navrhovateľa prerušené,pričom označeným uznesením bola zároveň sudcovi spravodajcovi uložená povinnosťvypracovať a predložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnychnázorov podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), keďžev súvislosti s otázkou právomoci ústavného súdu preskúmavať v rámci konaniao preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporuzáujmov aj správnosť výšky uloženej verejnému funkcionárovi dospel k právnym názorom,ktoré sú odchylné od právnych názorov, na ktorých sú založené niektoré doterajšieporovnateľné rozhodnutia iných senátov ústavného súdu.
Plénum ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 3. februára 2016 na základe návrhuII. senátu ústavného súdu uznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 v súlade s § 6 zákonao ústavnom súde prijalo k predloženej otázke toto stanovisko:
„Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veciochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výškypokuty uloženej verejnému funkcionárovi.“
Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd uznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2016z 3. februára 2016 prijal stanovisko k právnemu problému, ktorý tvorí podstatuargumentácie navrhovateľa v zmysle § 111 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojenís § 31a zákona o ústavnom súde, odpadla prekážka, pre ktorú ústavný súd konanie vedenépod sp. zn. II. ÚS 463/2015 prerušil, a preto v ňom aj bez návrhu pokračoval.
III.
Skutkové východiská relevantné pre rozhodovanie ústavného súdu
Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, ako aj z obsahu predložených listína audiozáznamu zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Markušovce, ktoré sa uskutočnili21. apríla 2015 a 6. mája 2015, týkajúcich sa konania obecného zastupiteľstva vo veciochrany verejného záujmu proti navrhovateľovi ústavný súd zistil tento skutkový stavrelevantný pre svoje rozhodnutie:
1. Navrhovateľ sa ujal funkcie starostu obce Markušovce zložením sľubu nazasadnutí obecného zastupiteľstva 15. decembra 2014. Uznesením obecného zastupiteľstvač. 4/2014 z 15. decembra 2014 mu bol zároveň určený v súlade s § 3 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platovýchpomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono platových pomeroch starostov obcí“ alebo „zákon č. 253/1994 Z. z.“) plat v sume 1 789 €mesačne s účinnosťou od 15. decembra 2014.
2. Zo zápisnice z 3. zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Markušovce, ktoré sakonalo 21. apríla 2015, vyplýva, že obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. 33/2015,ktorým
- zobralo na vedomie správu zo zasadnutia komisie na ochranu verejného záujmu privýkone funkcií verejných funkcionárov, ktoré sa konalo 19. marca 2015,
- konštatovalo porušenie povinnosti navrhovateľa vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,
- schválilo začatie konania podľa čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a
- uloženie pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu vo výške 1 789 €, teda v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejnéhofunkcionára (starostu obce).
3. Navrhovateľ ako starosta obce výkon uznesenia obecného zastupiteľstvač. 33/2015 pozastavil podľa § 13 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Obecné zastupiteľstvo následneuznesenie č. 33/2015 potvrdilo na rokovaní obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 6. mája2015.
4. Z audiozáznamu rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 21. apríla2015, vyplýva, že k návrhu uznesenia obecného zastupiteľstva č. 33/2015 sa uskutočnilarozprava, v rámci ktorej vystúpil so svojou obranou aj navrhovateľ tvrdiac, že si je vedomýnedodržania povinností, ktoré pre neho ako verejného funkcionára vyplývajú z ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, keďže oznámenie funkcií, zamestnaní, činnostía majetkových pomerov (ďalej len „písomné oznámenie“) podal až 15. januára 2015,zároveň však obecné zastupiteľstvo požiadal o zváženie možnosti pokutu neudeliťs prihliadnutím na to, že svoje povinnosti neporušil úmyselne. Z príslušnej častiaudiozáznamu z rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo 6. mája 2015,vyplýva, že navrhovateľ dostal možnosť opätovne sa vyjadriť ku skutočnostiam týkajúcimsa nedodržania povinností vyplývajúcich z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochraneverejného záujmu, ktorú využil, keď obecné zastupiteľstvo oboznámil s tvrdením, že lehotana splnenie povinností bola podľa jeho názoru dodržaná.
5. Napadnutým rozhodnutím obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že navrhovateľ porušilpovinnosť predložiť písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochraneverejného záujmu v lehote 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a zaporušenie tejto povinnosti mu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochraneverejného záujmu uložilo pokutu vo výške 1 789 €.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva vyplýva, žeporušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sanavrhovateľ mal dopustiť tým, že hoci sa výkonu verejnej funkcie starostu obce ujal15. decembra 2014, lehotu 30 dní odo dňa prevzatia funkcii starostu na podanie písomnéhooznámenia nedodržal, keďže písomné oznámenie podal prostredníctvom Pošty v Trnave až15. januára 2015.
IV.
Ústavnoprávne východiská pre rozhodovanie ústavného súdu
Základné ústavnoprávne východiská pre rozhodovanie o návrhu navrhovateľa tvoriapopri relevantnej ústavnej a zákonnej úprave právne závery vyslovené v uznesení plénaústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. februára 2016, ako aj právne názory vyslovenév doterajšej judikatúre ústavného súdu, ktoré sú aplikovateľné na vec navrhovateľa.
Pokiaľ ide o platnú právnu úpravu, na vec navrhovateľa sú v prvom radeaplikovateľné príslušné ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu [najmäčl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 7 ods. 1, čl. 7 ods. 5 písm. a), čl. 9 ods. 1písm. b), čl. 9 ods. 2 písm. a), čl. 9 ods. 6, čl. 9 ods. 10 písm. a), čl. 9 ods. 15 a čl. 10 ods. 3],ako aj príslušné ustanovenia zákona o ústavnom súde (§ 73a a § 73b), ktoré musí ústavnýsúd interpretovať a aplikovať ústavne konformným spôsobom. Relevantným podkladom prerozhodovanie ústavného súdu sú tiež príslušné ustanovenia zákona č. 253/1994 Z. z., a tonajmä § 2 ods. 1, 3 a 4, ako aj § 3 ods. 2.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tentoústavný zákon sa vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.
Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárje na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionárje povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždydo 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie
a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionáras výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,
b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahualebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkonefunkcie verejného funkcionára,
c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánochprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnickýchosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,
d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcieverejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorýchvykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejnéhofunkcionára,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorís ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresatrvalého pobytu.
Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnejfunkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúcikalendárny rok, v ktorom uvedie, aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere,obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskúčinnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára.
Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmuverejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie,a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúcikalendárny rok, v ktorom uvedie... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisiiobecného zastupiteľstva.
Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanieo návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonávaobecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o)a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.
Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jehozistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedolneúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušilpovinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konanípreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenieustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebočl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sauvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmtoústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta saukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušeniepovinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.
Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona ochrane verejného záujmu na účely tohtoústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástinaz jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie...
Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiuorgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní oddoručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorýmbola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskejrepubliky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republikyrozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhorozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona.Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľačl. 12 ods. 2.
Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmuzakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanienapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtejvety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákono ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.
Podľa § 73a ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejnéhofunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veciochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákonao ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. O podaní návrhuplatí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.
Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľa orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporuzáujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejnýchfunkcionárov.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanieverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojímuznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdunálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. funkcia starostu je verejná funkcia,ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciamipodľa osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca obce.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. starosta sa počas výkonu funkcie na účelytvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania nastravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z. z. obec vo vzťahu k starostovi na účelyuvedené v odseku 3 vystupuje ako zamestnávateľ.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. plat podľa odseku 1 patrí starostovi ododňa zloženia predpísaného sľubu.
Podľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacoučinnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného užv rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenieodchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylnýchprávnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavnéhosúdu.
Z citovaného § 6 zákona o ústavnom súde vyplýva, že právne záväznýmvýchodiskom pre rozhodovanie ústavného súdu o návrhu navrhovateľa sú aj právne názoryvyslovené v uznesení pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. februára 2016, a tonielen právny záver vyslovený v jeho výroku („Ústavný súd Slovenskej republiky v konanío preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporuzáujmov preskúmava aj správnosť sumy pokuty uloženej verejnému funkcionárovi“), ale ajprávne názory vyslovené v jeho odôvodnení.
Z výroku i odôvodnenia uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2016z 3. februára 2016 v prvom rade vyplýva, že predmetom konania o preskúmanierozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov nie je lenposúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnýmiustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ako by mohlo vyplývaťz doslovného výkladu § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde. V kontexte s dikciou čl. 10ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu („môže podať... návrh na preskúmanierozhodnutia...“) a právnymi závermi, ku ktorým dospelo plénum ústavného súdu v konanívedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2016, je predmetom tohto konania komplexné preskúmanienapadnutého rozhodnutia vrátane preskúmania správnosti výšky pokuty uloženejdotknutému verejnému funkcionárovi v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec označenéhouznesenia pléna ústavného súdu považuje senát ústavného súdu rozhodujúci o návrhunavrhovateľa za vhodné na tomto mieste uviesť, že vzhľadom na požiadavku komplexnéhoposudzovania rozhodnutí príslušných orgánov verejnej moci podľa čl. 9 ústavného zákonao ochrane verejného záujmu môže v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci byťz hľadiska posúdenia ústavnej udržateľnosti napadnutého rozhodnutia relevantné ajposúdenie postupu príslušného orgánu verejnej moci, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
V súlade s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení uznesenia pléna ústavnéhosúdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. februára 2016 ústavný súd v konaní o návrhu navrhovateľapovažuje za potrebné zvýrazniť, že požiadavka komplexného preskúmavania napadnutýchrozhodnutí korešponduje materiálnemu prístupu k ochrane ústavnosti, ktorý štandardneuplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti. Nevyhnutnosť zahrnúť do predmetupreskúmavania ústavného súdu aj otázku správnosti výšky uloženej pokuty v konaní podľaústavného zákona o ochrane verejného záujmu navyše vyplýva aj z toho, že toto konanie jejednoinštančné, t. j. také, v ktorom je vylúčené podávanie ďalších (vnútroštátnych)opravných prostriedkov, pričom rozhodnutie ústavného súdu je v týchto veciach konečné.Táto skutočnosť vyžaduje od ústavného súdu zvlášť citlivý prístup pri hodnotenívytýkaných nedostatkov napadnutého rozhodnutia s tým, že odmietnutie návrhu v častitýkajúcej sa vytýkanej nesprávnosti rozhodnutia výboru pre nedostatok právomociústavného súdu by mohlo znamenať zásah do sféry regulovanej a chránenej predpisminajvyššej právnej sily, čím by mohlo dôjsť k spôsobeniu zásahu takej intenzity, ktorý byzakladal ich porušenie (porovnaj IV. ÚS 1/07, m. m. I. ÚS 57/07).
Už zvýraznený materiálny prístup ústavného súdu k ochrane ústavnosti vychádzaz jeho stabilizovanej judikatúry, v ktorej uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu,založené na interpretácii a aplikácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a tiežtoho, že pri riešení konkrétnych prípadov nemožno opomínať požiadavku, aby prijatérozhodnutie (riešenie) bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanejspravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 95/08). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje,že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textuzákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, alepredovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (m. m. IV. ÚS 71/2013). Zmysel a účelústavného zákona o ochrane verejného záujmu spočíva predovšetkým v potrebe zabezpečiťprávny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, ktorý mázamedziť vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejným záujmomv súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadnepostavenia s ňou spojeného, na osobný prospech (m. m. I. ÚS 82/07).
Pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov sú všetky orgány verejnej mocipovinné uplatňovať ich ústavne konformný výklad. Ide o požiadavku, ktorú možnominimálne nepriamo vyvodiť aj z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatnýchvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Ustanovenie čl. 152ods. 4 ústavy má v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu v štruktúre ústavnýchnoriem charakter generálneho princípu výkladu a uplatňovania práva (porovnaj napr.PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 21/08 alebo II. ÚS 148/06), pričom z jeho textu vyplýva, že savzťahuje aj na výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, t. j. aj príslušné ustanoveniaústavného zákona o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ichvýklad a aplikácia boli v súlade s ústavou.
Zásadu ústavne konformného výkladu a aplikácie práva uplatnil ústavný súd najprvv konaní o súlade právnych predpisov, keď vyslovil tento právny názor: „Keď právnunormu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s ústavoua medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 ústavy (teraz čl. 7) a druhý výklad je s nimiv nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgánymajú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou“(PL. ÚS 15/98). Zásadu prednosti ústavne konformného výkladu ústavný súd uplatňuje ajv konaniach o návrhoch fyzických osôb a právnických osôb, pričom zdôrazňuje, že z tejtozásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metódvýkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, boluprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciuústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetkyorgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospechrealizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práva slobôd“ (II. ÚS 148/06, m. m. IV. ÚS 96/07).
Ústavný súd konštatuje, že požiadavka materiálneho prístupu k ochrane právnavrhovateľa, ako aj požiadavka ústavne konformného výkladu relevantných právnychnoriem je nepochybne prítomná aj pri preskúmavaní ústavnej udržateľnosti napadnutéhorozhodnutia obecného zastupiteľstva.
V.
Preskúmanie námietok navrhovateľa a právne závery ústavného súdu
V nadväznosti na uvedené skutkové a ústavnoprávne východiská je úlohou ústavnéhosúdu v konaní o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmaťnámietky navrhovateľa a posúdiť, či sú spôsobilé na to, aby na ich základe zrušil napadnutérozhodnutie obecného zastupiteľstva z dôvodu, že
- konanie navrhovateľa nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejnéhozáujmu,
- postup obecného zastupiteľstva predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutiabol v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, alebo z dôvodu, že
- výška pokuty uloženej navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi nebolavypočítaná správne.
Vychádzajúc z časti I tohto nálezu možno sumarizovať námietky navrhovateľa protinapadnutému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva takto:
a) obecné zastupiteľstvo navrhovateľovi odňalo možnosť vyjadriť sa k veci, a tedapostupovalo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu (ďalej len „prvánámietka“),
b) výška pokuty uloženej navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím obecnéhozastupiteľstva je nesprávne vypočítaná (ďalej len „druhá námietka“),
c) výška pokuty uloženej navrhovateľovi v napadnutom rozhodnutí je zjavneneprimeraná (ďalej len „tretia námietka“).
Z argumentácie obsiahnutej v návrhu (pozri časť I tohto nálezu) možno vyvodiť, ženavrhovateľ v zásade nenamieta, že povinnosť predložiť písomné oznámenie do 30 dní ododňa, keď sa ujal funkcie starostu obce, si nesplnil včas. Na základe uvedeného ústavný súdkonštatuje, že z hľadiska záveru obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ konal v rozpores ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, keďže si nesplnil včas povinnosťvyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, je napadnuté rozhodnutie z ústavného hľadiskaakceptovateľné a udržateľné, t. j. z tohto pohľadu neexistuje dôvod na jeho zrušenie.Vo vzťahu k prvej námietke, podľa ktorej obecné zastupiteľstvo navrhovateľoviodňalo možnosť vyjadriť sa k veci, ústavný súd konštatuje, že možnosť navrhovateľavyjadriť sa k veci mu garantuje čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,pričom ide o také právo, ktoré nepochybne požíva ústavnú ochranu, keďže ho vo svojejpodstate možno považovať za špecifický prejav základného práva na súdnu a inú právnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, konkrétne práva na spravodlivý proces v konanío ochrane verejného záujmu, ktoré je upravené ústavným zákonom o ochrane verejnéhozáujmu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoje zistenia vyplývajúcez predloženého audiozáznamu z rokovaní obecného zastupiteľstva, podľa ktorých možnokonštatovať, že obecné zastupiteľstvo navrhovateľovi poskytlo primeraný priestor naprezentovanie svojej obrany vo vzťahu k tvrdeniam o porušení povinnosti podať písomnéoznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote 30 dníodo dňa ujatia sa funkcie starostu. Ústavný súd aj s prihliadnutím na stanoviskoprezentované samotným navrhovateľom, v ktorom túto skutočnosť nepriamo potvrdil(vyjadrenie doručené ústavnému súdu 12. novembra 2015), dospel k záveru, ženavrhovateľovi nebola obecným zastupiteľstvom odňatá možnosť vyjadriť sa k veci, a pretovyhodnotil prvú námietku navrhovateľa ako nedôvodnú.
V rámci svojej druhej námietky navrhovateľ tvrdí, že výška pokuta, ktorá mu bolauložená napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva, bola vypočítaná nesprávne.Navrhovateľ argumentuje s poukazom na čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochraneverejného záujmu, podľa ktorého sa mesačným platom verejného funkcionára rozumiejedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnejfunkcie, pričom on začal vykonávať verejnú funkciu až 15. decembra 2014, keď sa ujalfunkcie starostu obce Markušovce. Navrhovateľ tvrdí, že z dôvodu, že verejnú funkciuv roku 2014 vykonával len 17 dní, jeho ročný príjem za rok 2014 predstavuje sumu981,06 €, a preto jeho mesačným platom v zmysle označeného ustanovenia ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu je jedna dvanástina zo sumy 981,06 € (teda zo sumypredstavujúcej reálny ročný príjem), t. j. 81,76 €. Navrhovateľ preto zastáva názor, žeobecné zastupiteľstvo nepostupovalo v súlade s ústavným zákonom o ochrane verejnéhozáujmu, keď mu uložilo pokutu vo výške 1 789 €.
Ešte pred preskúmaním druhej námietky navrhovateľa ústavný súd v zhodeso závermi vyjadrenými v uznesení pléna sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. februára 2016pripomína, že sa už vo svojej doterajšej judikatúre zaoberal nesprávnym postupompríslušného orgánu verejnej moci konajúceho vo veci ochrany verejného záujmu priurčovaní základu pre určenie pokuty, ktorý nezodpovedal príjmu verejného funkcionára zavýkon verejnej funkcie za predchádzajúci kalendárny rok (pozri napr. I. ÚS 82/07). Podstataproblému, ktorý nastolil navrhovateľ svojou námietkou o nesprávne vypočítanej výškepokuty uloženej mu napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva, spočíva v hľadaníodpovede na otázku, aký je ústavne konformný výklad textu „Na účely tohto ústavnéhozákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jehoročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie...“, ktorý jeobsiahnutý v čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ústavný súdv tejto súvislosti konštatuje, že ústavne konformný výklad citovanej časti čl. 9 ods. 15ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tvorí ústavnoprávny základ pre správny,a teda ústavne akceptovateľný výpočet výšky pokuty uloženej dotknutému verejnémufunkcionárovi v rozhodnutí vydanom podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona.
Pri výklade citovanej časti čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu možno očividne dospieť k dvom odlišným interpretačným záverom. Podľa prvéhoz nich sa na účely výpočtu výšky uloženej pokuty bude mesačný plat verejného funkcionáraza predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie vypočítavať z ideálnehoročného príjmu verejného funkcionára, t. j. takého ročného príjmu, ktorý by dotknutýverejný funkcionár dosiahol, ak by vykonával príslušnú verejnú funkciu celý rok a poberalby plat, ktorého výška bola ustanovená v súlade s dotknutými právnymi normami. Nazáklade citovaného textu ale možno dospieť aj k záveru, že za základ pre určenie výškyuloženej pokuty verejnému funkcionárovi sa nebude považovať ideálny ročný príjemdotknutého verejného funkcionára, ale len jeho reálny ročný príjem za výkon verejnejfunkcie za predchádzajúci kalendárny rok, čo v prípade navrhovateľa predstavuje sumu981,06 €.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd zastáva názor, že pri uplatnení požiadavkymateriálneho prístupu k ohrane ústavnosti a tiež požiadavky ústavne konformného výkladuprávnych noriem a v konečnom dôsledku aj potreby zohľadňovať zmysel a účel právnychvzťahoch regulovaných ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu nemožno citovanúčasť čl. 9 ods. 15 tohto ústavného zákona vykladať v prípade, že verejný funkcionárnevykonával verejnú funkciu počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka(v okolnostiach posudzovaného prípadu len 17 dní) tak extenzívne, že by sa za mesačný platverejného funkcionára na účely tohto ústavného zákona považovala jedna dvanástina z jehoideálneho ročného príjmu, teda ročného príjmu, ktorý by dosiahol, ak by funkciu vykonávalpo celý rok.
V súvislosti s uvedeným právnym záverom ústavný súd nespochybňuje úmyselústavodarcu obligatórne spojiť s nesplnením alebo porušením povinnosti alebo obmedzeníustanovených ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu právny následok spočívajúcivo forme sankcie – pokuty. Naopak, ústavný súd rešpektuje právne východisko, ktoré užvyslovil vo svojej doterajšej judikatúre, podľa ktorého ústavný zákon o ochrane verejnéhozáujmu ukladá povinnosti alebo obmedzenia adresované špecifickému okruhu osôb(verejným funkcionárom), pričom sankcie, ktoré možno v zmysle ústavného zákona uložiť(čl. 9 ods. 6, 8 a 10 ústavného zákona), plnia preventívno-represívny účel. Ich preventívno-represívny účel spočíva na jednej strane v tom, aby odradil verejného funkcionára odneplnenia alebo porušovania povinností alebo obmedzení ustanovených ústavným zákonomalebo zákonom (t. j. pôsobiť preventívne), ale zároveň aj sankcionovať, resp. potrestať (t. j.pôsobiť represívne) verejného funkcionára za dokonané nesplnenie alebo porušeniepovinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom (m. m.II. ÚS 878/2014). Vychádzajúc však z prezumpcie racionálnosti ústavodarcu, ktoréhosúčasťou je pri materiálnom prístupe k právnemu štátu aj rešpektovanie zásady primeranostiuplatňovania sankčných ustanovení právnych predpisov, ktorá vo svojich dôsledkochgarantuje aj všeobecnú akceptovateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci akospravodlivých, ústavný súd zastáva názor, že v posudzovanom prípade by uprednostnenietoho z dvoch do úvahy prichádzajúcich výkladov citovanej časti čl. 9 ods. 15 ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, ktorý je v neprospech navrhovateľa, vyvolalo zjavneneprimeranéa v konečnomdôsledku(ajz pohľaduargumentácienavrhovateľa)nespravodlivé následky.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že výklad čl. 9 ods. 15 ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, ktorý vo veci navrhovateľa uplatnilo obecnézastupiteľstvo, neprimerane preferuje represívny účel sankcie za porušenie povinnostívyplývajúcich z tohto ústavného zákona, a preto ho považuje z ústavného hľadiska zaneudržateľný. Ústavný súd, majúc na zreteli svoju nezastupiteľnú funkciu orgánu verejnejmoci, ktorý s konečnou platnosťou rozhoduje v opravnom konaní o správnosti, a tým ajústavnej akceptovateľnosti rozhodnutí vydaných podľa ústavného zákona ochrane verejnéhozáujmu, konštatuje, že v posudzovanom prípade malo obecné zastupiteľstvo pri ukladanípokuty uplatniť ústavne konformný výklad čl. 9 ods. 15 tohto ústavného zákona, ktorýspočíva v tom, že za základ pre výpočet výšky pokuty sa bude považovať reálny príjemnavrhovateľa za výkon funkcie starostu v predchádzajúcom kalendárnom roku, t. j.981,06 €. Za týchto okolností jedna dvanástina (reálneho) ročného príjmu navrhovateľa zavýkon funkcie starostu predstavuje sumu 81,76 €, čo je zároveň aj suma, v ktorej mu malabyť uložená pokuta za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z čl. 7 ods. 1 ústavného zákonao ochrane verejného záujmu.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že druhá námietka navrhovateľa jeopodstatnená, pričom tento právny záver zakladá aj dôvod na zrušenie tej časti napadnutéhorozhodnutia, v ktorej je v nesúlade s požiadavkou ústavne konformného výkladupríslušných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
V rámci tretej námietky navrhovateľ vyslovuje názor, že sankcia uložená obecnýmzastupiteľstvom je zjavne neprimeraná, keďže splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z čl. 7ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu omeškal len o jeden deň.
Ústavný súd v nadväznosti na argumentáciu navrhovateľa poukazuje na textústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorý neumožňuje orgánu, ktorý rozhodujeo uložení sankcie (v prípade navrhovateľa obecnému zastupiteľstvu), a ani orgánu, ktorýrozhoduje o opravnom prostriedku navrhovateľa (ústavný súd), zohľadniť pri svojomrozhodovaní konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu a primerane znížiť výšku pokutyvymedzenú v čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmuz dôvodu, že uloženú povinnosť si dodatočne splnil (hoci aj hneď v deň, ktorýbezprostredne nasleduje po uplynutí dňa, v ktorý sa táto povinnosť mala splniť). V tejtosúvislosti ústavný súd poukazuje aj na právny záver, ktorý už vyslovil vo svojej doterajšejjudikatúre, podľa ktorého je ústavný súd taktiež viazaný ústavou (čl. 2 ods. 2 ústavy), a tedanemá vo vzťahu k uloženej sankcii moderačné oprávnenie, a preto rovnako ako obecnézastupiteľstvo nemôže právne relevantným spôsobom rozlišovať medzi závažným a menejzávažným porušením povinností vyplývajúcich pre verejného funkcionára z ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, a v nadväznosti na to prípadne znížiť pokutu, ktorá sajaví ako neprimerane vysoká. Rovnako tak ústavný súd nemôže pripísať na ťarchu obecnéhozastupiteľstva, že príslušné ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmuinterpretoval a aplikoval doslovne „pokuta sa ukladá“ (čl. 9 ods. 10 ústavného zákonao ochrane verejného záujmu), a niecontra legem„pokutu možno uložiť“ (k tomu pozrim. m. IV. ÚS 69/2012). Z uvedených dôvodov ústavný súd tretiu námietku navrhovateľavyhodnocuje ako nedôvodnú, zároveň však ale podotýka, že akceptácia jeho druhejnámietky a predovšetkým jej právne dôsledky (bod 1 výroku tohto nálezu) do značnej mieryzohľadňujú aj jeho argumentáciu o zjavne neprimeranej výške uloženej pokuty.
Sumarizujúc dosiaľ uvedené závery, ústavný súd v súlade s právomocouvyplývajúcou mu z čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a § 73bods. 3 zákona o ústavnom súde napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva v časti,v ktorej bola navrhovateľovi uložená pokuta nad sumu 81,76 €, zrušil (bod 1 výroku tohtonálezu) a vo zvyšnej časti ho potvrdil (bod 2 výroku tohto nálezu).
Napokon ústavný súd rozhodol v súlade s § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako ajsvojou doterajšou judikatúrou aj o tej časti návrhu navrhovateľa, ktorou sa domáhal úhradytrov konania v sume 444,66 € ako odmeny za tri úkony právnej služby.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839 €. Z toho 1/6 výpočtového základu za jeden úkon právnej služby pri zastupovanípred ústavným súdom v roku 2015 predstavuje sumu 139,83 € [§ 11 ods. 3 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“)].
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpeniaa podanie návrhu) v súlade s § 1 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky v sume279,64 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavujecelkovú sumu 296,44 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
Za podanie navrhovateľa doručené 12. novembra 2015 vzhľadom na jeho obsah, akoaj vzhľadom skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní pred ústavný súdom len čiastočneúspešný, pričom navyše v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže,ale nemusí úhradu trov konania priznať, a to úplne alebo sčasti, ústavný súd úhradunepriznal.
Pokiaľ obecné zastupiteľstvo argumentovalo nesprávnosťou výpočtu úhrady trovkonania tak, ako ju predložil právny zástupca navrhovateľa v návrhu, ústavný súdpoznamenáva, že tá je správna. Pri výpočte základnej sadzby za jeden úkon právnej službyvykonaný advokátom pri zastupovaní pred ústavným súdom platí, že základná sadzbatarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základuvo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniťpeniazmi; v ostatných prípadoch sa základná sadzba tarifnej odmeny určí podľa § 10 (§ 11ods. 3 vyhlášky). V danej veci bolo predmetom konania pred ústavným súdom rozhodnutieorgánu samosprávy o uložení sankcie. Nešlo teda o konanie, predmetom ktorého by bolavýška peňažného plnenia alebo cena práva (hodnota pohľadávky, hodnota záväzku anihodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa viedol spor alebo ktorej vydanie by bolo predmetomsporu), ktorých sa právna služba týka.
Pretože obecné zastupiteľstvo ako účastník tohto konania je zastupiteľským orgánomobce, bola ústavným súdom uložená povinnosť nahradiť trovy navrhovateľa obci, ktorádisponuje právnou subjektivitou. Obec je priznanú úhradu trov konania povinná zaplatiť naúčet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2016