znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 462/08-20

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. J., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných   práv   a slobôd   a   podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 PP 202/07 a vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP 28/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. J.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2008 doručená   a 30.   júna   2008   doplnená   sťažnosť   M.   J.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   PP   202/07   a vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP 28/08.

1.1 Z nejasnej sťažnosti vyplýva predovšetkým to, že sťažovateľ podal 8. októbra 2007 okresnému súdu návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak okresný súd o tomto návrhu „nikdy nerozhodol“. Okresný súd listom z 15. januára 2008 sp. zn. 5 PP 202/07 oznámil sťažovateľovi, že „lehota na podmienečné prepustenie ešte   neuplynula,   preto   o Vašej   žiadosti   súd   rozhodovať   nebude“.   Sťažovateľ   nesúhlasil s právnym názorom predsedu senátu, preto sa obrátil sťažnosťou na predsedu okresného súdu, ktorý však listom z 5. februára 2008 sp. zn. Spr 3012/08 oznámil sťažovateľovi, že jeho sťažnosť považuje za nedôvodnú.

Podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   tým,   že   nerozhodol   o jeho   návrhu   na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z 8. októbra 2007, porušil jeho základné práva zaručené v čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

1.2 Sťažovateľ ďalej uviedol, že 18. februára 2008 podal okresnému súdu nový návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vec bola na okresnom súde vedená pod sp. zn. 5 PP 28/08, pričom sťažovateľ namieta, že v rozpore s § 415 ods. 3 Trestného poriadku tento návrh nebol rozhodnutý do 60 dní, ale iba po uplynutí 71 dní, a to 30. apríla 2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu 24. apríla 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní, a tým využil aj právne prostriedky nápravy. Podľa názoru sťažovateľa predmetná vec nie je natoľko komplikovaná a náročná, aby   mohla   ospravedlniť   prieťahy   v konaní   súdu.   Správanie   sťažovateľa   nezapríčinilo spôsobené prieťahy, ale tieto zapríčinil okresný súd. Z dôvodu, že musel až do rozhodnutia súdu   trpieť   stav   právnej   neistoty,   domáha   sa   aj   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk.  

Uvedeným   postupom   okresného   súdu   podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP 28/08 k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv okresným súdom, prikázal okresnému súdu, aby konal bez prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné   zadosťučinenie   v sume 500 000 Sk,   ako   aj trovy   konania a taktiež navrhol, aby ústavný súd prikázal „prepustiť odsúdeného z výkonu trestu“.  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Z obsahu sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP 202/07 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 PP 28/08.

1.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

V kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie označených práv „nerozhodnutie“ o návrhu sťažovateľa na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody   je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť   dňom,   keď   sa   sťažovateľ   „dozvedel“,   že   okresný   súd   o uvedenom   návrhu „rozhodovať nebude“, teda o „inom zásahu“ okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Keďže okresný súd sťažovateľovi listom z 15. januára 2008 oznámil, že o jeho   návrhu   rozhodovať   nebude,   sťažovateľ   sa   o namietaných   porušeniach   jeho označených práv mohol dozvedieť najneskôr, keď mu bol tento list doručený, teda v januári 2008, najneskôr však v deň, keď podal nový návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda 18. februára 2008. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná osobne na ústavnom súde v čase (23. júna 2008), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť vo vzťahu ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 5 PP 202/07 posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania sťažovateľa vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 5 PP 28/08 bolo skončené 30. apríla 2008. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil   so   svojou   sťažnosťou   až   podaním   23.   júna   2008,   t.   j.   v čase,   keď   porušenie označeného základného práva na okresnom súde,   ktorý   sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť   účel   ochrany,   ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo   vzťahu   k základnému   právu na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   (mutatis mutandis   I.   ÚS   6/03),   pričom   čl.   6   ods.   1   dohovoru   na   napadnuté   konanie   nie   je aplikovateľný.

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, a pretože čl. 6 ods. 1 dohovoru na napadnuté konanie nie je aplikovateľný, do úvahy pripadalo odmietnutie predmetnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008