znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 461/08-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti V., spol. s r. o., M., právne zastúpenej advokátom JUDr. J. V., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 682/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 682/01 p o r u š i l základné právo spoločnosti V., spol. s r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Spoločnosti   V.,   spol.   s r.   o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   2   000 €   (slovom   dvetisíc   eur),   ktoré   j e   Krajský   súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti V., spol. s r. o.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktoré   j e   Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. J. V., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 461/08-9   zo 16. decembra   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti V., spol. s r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 682/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo   najmä,   že: „(...) Na   Krajskom   súde   v   Košiciach prebieha pod č. 5 K 58/01 konkurzné konanie proti spoločnosti L. spoločnosť s ručením obmedzeným K. (...)

V konkurznom konaní sme si ako veriteľ uplatnili pohľadávku viac ako 4 milióny Sk, z   ktorej   konkurzný   dlžník   a   správca   konkurznej   podstaty   uznali   Sk   637.139,-   a   Sk 3,399.478,63   neuznali,   preto   sme   sa   uznania   tejto   pohľadávky   domáhali   cestou   súdu a právoplatným   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Košiciach   č.   17   Cb   716/01-42   zo   dňa 10. 12. 2003... bola naša pohľadávka uznaná vo výške Sk 3,371.068,63.

V   konkurznom   konaní   došlo   zo   strany   konateľa   úpadcu   E.   L.   k nezákonným praktikám,   keď   počas   výkonu   funkcie   konateľa   úpadcu   vykonával   funkciu   konateľa   aj v spoločnosti L., s. r. o., K. - dôkaz č. 4 výpis z obchodného registra a v konkurze si uplatnil pohľadávku Sk 14,890.227,15 z titulu údajne odkúpených pohľadávok od ďalších veriteľov, aby mohol ovládať a manipulovať konkurzné konanie, spor je vedený na Krajskom súde v Košiciach pod č. 15 Cb/682/2001.

Na   prieskumnom   pojednávaní   sťažovateľ   a   ďalší   veritelia   popreli   pravosť pohľadávky spoločnosti L., s. r. o., K. a preto táto spoločnosť dňa 16. 07. 2001 podala návrh na začatie konania o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky.

Medzičasom bol aj na spoločnosť L. podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak ešte   pred   tým   spoločnosť   previedla   svoju   údajnú   pohľadávku   14,890.227,15   Sk   na spoločnosť A., a. s., V., ktorá vstúpila do práv navrhovateľa v spore o určenie pravosti pohľadávky. (...)

Spoločnosť L., s. r. o., K. bola dňom 02. 06. 2003 vymazaná z obchodného registra, lebo konkurz na jej majetok bol zamietnutý pre nedostatok majetku.

(...) Napriek podľa nášho názoru jasnému skutkovému stavu Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. 15 Cb/682/2001-198 zo dňa 12. 10. 2005, pričom súd rozhodol po viac ako štyroch rokoch.

Proti   rozsudku   sme   dňa   19.   12.   2005   podali   odvolanie(...)   a   rozsudok   bol v napadnutej   časti   zrušený   uznesením   Najvyššieho   súdu   SR   č.   3   Obo   92/2006   zo   dňa 10. 05. 2007   -   dôkaz   č.   10   a   vec   bola   vrátená   na   ďalšie   konanie   Krajskému   súdu v Košiciach.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo Krajskému súdu v Košiciach doručené dňa 06. 07. 2007 a hoci ide o spor z roku 2001, Krajský súd v Košiciach v tejto veci nekoná napriek našim urgenciám zo dňa 06. 08., 20. 12. 2007, 03. 04., 05. 05., 06. 06. 2008. (...) Je   nesporné,   že   Krajský   súd   v   Košiciach   v   spore   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Cb 682/2001 nepostupuje v súlade s § 6 a § 100 ods. 1 O. s. p., keď do dnešného dňa nie je vo veci právoplatne rozhodnuté a do konca nie je rozhodnuté ani prvostupňovým súdom. Táto nečinnosť súdu má za následok to, že nemôže riadne pokračovať konkurzné konanie   vedené   na   Krajskom   súde   v   Košiciach   pod   sp.   zn.   5   K   58/01,   v   ktorom   má sťažovateľ uplatnenú pohľadávku Sk 4,008.207,63, pričom ide o vysokú sumu, ktorá mu chýba dlhodobo pri podnikateľskej činnosti.

Primeraného finančného zadosťučinenia sa domáhame z dôvodu prieťahov v konaní vo výške Sk 1,000.000,- v dôsledku nečinnosti Krajského súdu v Košiciach nemôže riadne pokračovať konkurzné konanie vedené na Krajskom súdu v Košiciach pod č. 5 K 58/01, v ktorom máme uplatnenú a priznanú pohľadávku vo výške Sk 4,008.207,63, ktorá z tohto dôvodu nemôže byť uspokojená.

V konaní si uplatňujem náhradu trov konania za zastúpenie advokátom JUDr. J. V. v celovej sume Sk 29.680,- a to podľa § 10 ods. 1 a § 3 6 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vo veci boli vykonané 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť a pri výpočte   trov   vychádzame   zo   sumy   Sk   1,000.000,-,   ktorú   si   uplatňujeme   ako   primerané finančné   zadosťučinenie   a   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   SR, ktorá bola v 1. polroku 2007 vo výške 19.056,-, 1/100 výpočtového základu je Sk 190,-. Povinnosť nahradiť trovy konania navrhujem uložiť Krajskému súdu v Košiciach s poukazom na jeho nečinnosť a ním zavinené prieťahy v konaní.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo spoločnosti V., spol. s r. o., M. (...) na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 15 Cb 682/2001 porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje vo veci 15 Cb 682/2001 ďalej konať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľovi V. spol. s r. o. M. sumu Sk 1,000.000,-(...)   z titulu   primeraného   finančného   zadosťučinenia a nahradiť   mu trovy právneho zastúpenia v sume Sk 29.680,-(...) k rukám advokáta JUDr. J. V... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   krajský   súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. I. V., listom sp. zn. 1 SprV/111/2009 z 11. februára 2009, v ktorom uviedol:

„(…) Žaloba   spoločnosti   L.,   s.   r.   o.,   K.   bola   doručená nášmu súdu 18. 7. 2001. Jedným z účastníkov (žalovaný v 4. rade) bola aj spoločnosť zo Španielska, kde išlo o vec s cudzím   prvkom,   ktorá   je   vždy   časovo   náročnejšia   (je   potrebné   vykonať   preklady, termínovanie je možné len s dlhším časovým horizontom).

Vo veci bolo rozhodnuté 12. 10. 2005 a keďže žalovaní v 2. až 5. rade odvolanie nepodali, rozsudok vo vzťahu k týmto účastníkom nadobudol právoplatnosť 3. 3. 2006. Najvyšší súd SR rozsudok vo vzťahu k sťažovateľovi 10. 5. 2007 zrušil, súd prvého stupňa opätovne dňa 20. 8. 2008 žalobe vyhovel, rozsudok nebol účastníkmi napadnutý odvolaním, a preto dňa 15. 10. 2008 nadobudol právoplatnosť.

Navrhujeme sťažnosť zamietnuť a oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní. (...)“

3.   Sťažovateľka   k vyjadreniu   krajského   súdu   nezaujala   stanovisko,   jej   právny zástupca však v samotnej ústavnej sťažnosti z 9. júna 2008 navrhol, aby ústavný súd v danej veci rozhodol „bez nariadenia pojednávania“.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 Cb 682/01 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Dňa 18. júla 2001 podal L., s. r. o. (ďalej aj „prvý navrhovateľ“) na krajskom súde žalobný návrh proti sťažovateľke, T., s. r. o. (ďalej len „odporca v 2. rade“), T., spol. s r. o. (ďalej len „odporca v 3. rade“), A. (ďalej len „odporca vo 4. rade“) a S. spol. s r. o. (ďalej len   „odporca   v 5.   rade“,   spolu   ďalej   aj   „odporcovia“)   na   určenie   pravosti   prihlásenej pohľadávky vo výške 14 890 227,15 Sk.

Dňa   8.   októbra   2001   právny   zástupca   sťažovateľa   požiadal   súd   o nariadenie pojednávania a o predloženie originálov zmlúv o postúpení pohľadávok.

Dňa 12. októbra 2001 súd vyzval prvého navrhovateľa, aby zaplatil súdny poplatok.Dňa 19. decembra 2001 prvý navrhovateľ uhradil súdny poplatok.Dňa 8. februára 2002 súd vyzval odporcov, aby sa písomne vyjadrili k predmetnej veci.Dňa 19. februára 2002 sťažovateľka požiadala súd, aby nariadil termín pojednávania.Dňa 28. februára 2002 sa odporca v 5. rade písomne vyjadril k predmetnej veci.Dňa 15. marca 2002 sťažovateľka sa vyjadrila k predmetnej veci a požiadala súd o vyhotovenie a doručenie kópií súvisiacich zmlúv.

Dňa 29. mája 2003 sťažovateľka požiadala súd o nariadenie termínu pojednávania.Dňa   23.   septembra   2004   a 5.   novembra   2004   súd   zisťoval   súvisiace   skutočnosti a pripojil k spisu relevantné písomnosti.

Dňa 20. decembra 2004 A., a. s., V. (ďalej len „druhý navrhovateľ“), podal súdu návrh na jeho pripustenie do konania namiesto pôvodného prvého navrhovateľa (L., s. r. o).Dňa 25. januára 2005 súd vyzval advokáta JUDr. Š. D., aby oznámil, či zastupuje odporcu vo 4. rade v predmetnej veci. Ďalej súd vyzval druhého navrhovateľa, aby predložil zmluvu o postúpení pohľadávky.

Dňa 25. februára 2005 JUDr. Š. D. oznámil súdu, že odporcu vo 4. rade v predmetnej veci nezastupuje.

Dňa 15. marca 2005 súd opätovne vyzval druhého navrhovateľa, aby predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky.

Dňa 11. apríla 2005 súd nariadil termín pojednávania na 12. október 2005.Dňa   13.   apríla   2005   súd   vyzval   odporcu   vo 4.   rade,   aby   sa   písomne   vyjadril k predmetnej veci.

Dňa   14.   apríla   2005   súd   uznesením   č.   k.   15   Cb   682/01-100   pribral   do   konania prekladateľa Ing. O. G. I., CSc.

Dňa   3.   mája   2005   prekladateľ   oznámil   súdu,   že   sa   niekoľko   mesiacov   zdržiava v zahraničí, preto súd uznesením č. k. 15 Cb 682/01-111 pribral do konania prekladateľku G. V. namiesto prekladateľa Ing. O. G. I., CSc.

Dňa 11. mája 2005 druhý navrhovateľ zaslal súdu požadované dokumenty.Dňa 26. mája 2005 prekladateľka G. V. predložila súdu preklad požadovaných listín.Dňa 20. júna 2005 súd zaslal odporcovi vo 4. rade do Španielska preložené listiny.Dňa   28.   júla   2005   bolo   súdu   doručené   oznámenie   o prijatí   preložených   listín odporcom vo 4. rade v Španielsku.

Dňa 12. októbra 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok   č.   k.   15   Cb   682/01-198,   podľa   ktorého   predmetná   pohľadávka   je   oprávnená a konanie proti odporcovi v 5. rade sa zastavuje.

Dňa 29. novembra 2005 súd vyzval prekladateľku, aby preložila predmetný rozsudok do španielskeho jazyka.

Dňa 22. decembra 2005 sťažovateľ podal proti rozsudku č. k. 15 Cb 682/01-198 odvolanie.

Dňa   23.   decembra   2005   prekladateľka   predložila   súdu   preklad   predmetného rozsudku.

Dňa   2.   januára   2006   súd   zaslal   odporcovi   vo 4.   rade   do   Španielska   preložený rozsudok.

Dňa 7. februára 2006 bolo súdu doručené oznámenie o prijatí rozsudku odporcom vo 4. rade v Španielsku.

Dňa 23. marca 2006 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 10. mája 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Obo 92/06 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 6. júla 2007 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 22. júla 2008 súd nariadil termín pojednávania na 20. august 2008.Dňa 20. augusta 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. 15 Cb 682/01-300, podľa ktorého predmetná pohľadávka je oprávnená.Dňa 15. októbra 2008 uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 682/01 došlo k porušovaniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   právnej   zložitosti   veci.   Ústavný   súd   však nepopiera,   že   rozhodovanie „s   cudzím   prvkom,   ktorá   je   vždy   časovo   náročnejšia“, a v okolnostiach danej veci tiež predstavovalo určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä s tým, že bolo „potrebné vykonať preklady“, a preto „terminovanie“ bolo skutočne možné „len s dlhším časovým horizontom“. Zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemohol pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci, ale aj opakovanej nečinnosti súdu, tak ako to vyplýva z vyhodnotenia postupu okresného súdu v III. časti bode 3 tohto nálezu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   súdu   v napadnutom   konaní a konštatuje, že krajský súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov opakovane nečinný, konkrétne od 15. marca 2002 do 23. septembra 2004 (2 a pol roka) a od 6. júla 2007 do 22. júla 2008 (1 rok). Krajský súd teda 3,5 roka nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúci k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   počas   napadnutého   súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri   napr.   I. ÚS 41/02).   Uvedené   dlhodobé   obdobie   nečinnosti   krajského   súdu   bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho   aspektu   neospravedlniteľné   a netolerovateľné,   pretože   k týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 15. októbra 2008 nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu č. k. 15 Cb 682/01-300, ktorým bolo napadnuté konanie skončené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 1 000 000 Sk, teda 33 193,92 € „z dôvodu prieťahov v konaní(...), v dôsledku nečinnosti Krajského   súdu   v   Košiciach   nemôže   riadne   pokračovať   konkurzné   konanie   vedené   na Krajskom   súdu   v   Košiciach   pod   č.   5   K   58/01,   v ktorom   máme   uplatnenú   a   priznanú pohľadávku vo výške Sk 4,008.207,63, ktorá z tohto dôvodu nemôže byť uspokojená“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ale   aj   na   skutočnosť,   že   medzičasom   bolo   napadnuté   konanie   právoplatne   ukončené, považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 20. mája 2008, spísanie sťažnosti z 9. júna 2008).   Za   dva   úkony   vykonané v roku   2008   patrí   odmena   v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov),   preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 223,46 €.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2009