znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 460/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012 predbežne prerokoval   sťažnosti   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej doc.   JUDr.   B. F., PhD., F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 4569/2012 až sp. zn. Rvp 4573/2012, sp. zn. Rvp 4575/2012, sp. zn. Rvp 4576/2012, sp. zn. Rvp 4579/2012, sp. zn. Rvp 4580/2012 a sp. zn. Rvp 4582/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v konaniach   vedených   pod spisovými značkami: 25 Er 975/2010, 25 Er 974/2010, 25 Er 718/2010, 25 Er 447/2010, 25 Er   224/2010,   25   Er   228/2010,   25   Er   223/2010,   25 Er   978/2010,   28   Er   497/2010 a 21 Er 785/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4569/2012 až sp. zn. Rvp 4573/2012, sp. zn. Rvp 4575/2012, sp. zn. Rvp 4576/2012, sp. zn. Rvp 4579/2012, sp. zn. Rvp 4580/2012 a sp. zn. Rvp 4582/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4569/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 osobne doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v bližšie nekonkretizovaných konaniach (u   súdneho   exekútora   boli   veci   vedené   pod   spisovými   značkami: EX   140082010, EX 135402010,   EX   105332010,   EX   46022010,   EX 30012010,   EX   19042010, EX 21942010,   EX   141322010,   EX   61662010   a EX 124632011,   pozn.).   Podaniami doručenými ústavnému súdu 30. júla 2012 sťažovateľka sťažnosti doplnila a v ich petite konkretizovala namietané konania uvedením spisovej značky, pod ktorou sú tieto konania okresným súdom vedené.

Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc podľa zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií. Okresný súd tieto žiadosti prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že veci nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu   s účastníkmi konania,   ktorá   by   mohla   podstatne   ovplyvniť   jeho   posúdenie,   resp.   rozhodnutie v označených veciach.

Vzhľadom   na   neodôvodnenú   nečinnosť   a neefektívny   postup   okresného   súdu sťažovateľka   opakovane   urgovala   rozhodnutia   o udelení   poverenia,   okresnému   súdu adresovala   viaceré   žiadosti   o informáciu   o stave   namietaných   konaní   a 25.   mája   2011 podala   v zmysle   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného   súdu   sťažnosti   na   prieťahy   v ňou   iniciovaných   exekučných   konaniach. Sťažovateľka sa z dôvodu pretrvávajúceho stavu porušovania jej označených práv obrátila na ústavný súd.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažností navrhuje, aby ústavný súd vyslovil,   že postupom   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami: 25 Er   975/2010,   25   Er   974/2010,   25   Er   718/2010,   25   Er   447/2010,   25 Er 224/2010, 25 Er 228/2010, 25 Er 223/2010, 25 Er 978/2010, 28 Er 497/2010 a 21 Er 785/2011 boli porušené   ňou   označené   práva,   aby   okresnému   súdu   prikázal   konať   bez   zbytočných prieťahov   a aby   sťažovateľke   priznal   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   náhradu   trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 4569/2012 až sp. zn. Rvp 4573/2012, sp. zn. Rvp 4575/2012, sp. zn. Rvp 4576/2012, sp.   zn.   Rvp   4579/2012,   sp.   zn.   Rvp   4580/2012   a sp.   zn.   Rvp   4582/2012   a z neho vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť,   ako   aj   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované   právne   normy   o spojení   týchto   sťažností   na   spoločné   konanie,   tak   ako   to   je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   rozhodnutia   I. ÚS 66/98,   I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).

Sťažovateľka argumentuje skutočnosťou, že do   času podania ústavných sťažností nebolo okresným súdom v namietaných konaniach rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o   udelenie   poverenia   (o   udelení   poverenia,   resp.   o   zamietnutí   žiadosti)   na   vykonanie exekúcie.   Podľa   sťažovateľky „V   tomto   prípade   vec   stagnuje,   resp.   vo   veci   je   súd neefektívny a nesústredený vo svojej činnosti po dobu 8... 25 mesiacov“. Dôsledkom tohto postupu okresného súdu v namietaných konaniach je/má byť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej   záležitosti   v   primeranej lehote   podľa   čl. 6   ods.   1 dohovoru,   pričom   od porušenia týchto práv odvodzuje porušenie ďalších ňou označených práv.  

V rozpore s argumentáciou sťažovateľky sú však zistenia ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že v namietaných konaniach bolo ku dňu podania ústavných sťažností rozhodnuté o žiadostiach   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia.   V súčinnosti   s okresným   súdom ústavný súd zistil, že v konaniach vedených pod spisovými značkami: 25 Er 975/2010, 25 Er 974/2010,   25   Er   718/2010,   25   Er   447/2010,   25   Er   224/2010,   25   Er   228/2010, 25 Er 223/2010,   25   Er   978/2010   okresný   súd   uzneseniami   z 20.   marca   2012   zamietol žiadosti sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií. Obdobne okresný súd postupoval aj v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 28 Er 497/2010, v ktorom uznesením z 2. mája 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie   poverenia,   ako   aj   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   21   Er   785/2011,   v ktorom rozhodol   o zamietnutí   žiadosti   o udelenie   poverenia   uznesením   z 25.   apríla   2012. Sťažovateľka   sa   napriek   tomu   na   ústavný   súd   obrátila   so svojimi   sťažnosťami   osobne podanými   2. mája   2012,   t.   j.   v čase,   keď   porušenie   označeného   základného   práva   na všeobecnom   súde,   ktorý   označila   za účastníka   konania,   už   netrvalo   a konanie   o   jej sťažnostiach pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1 dohovoru v čase, keď v označených exekučných konaniach vedených na okresnom súde namietané porušenie jej práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už netrvalo,   a   teda   bola   odstránená   jej   právna   neistota,   pripadalo   do   úvahy   odmietnutie predmetných sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti. Keďže porušenie svojich ďalších označených práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie zákazu diskriminácie sťažovateľka stavia do príčinnej súvislosti s porušením jej základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktorých   porušenie   zistené   nebolo, nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto ďalších sťažovateľkou označených práv.

Z dôvodu odmietnutia sťažností sťažovateľky ako celku podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   z dôvodu   ich   zjavnej neopodstatnenosti   ústavný súd sa   už nezaoberal rozhodovaním   o ďalších   ňou   uplatnených   procesných   návrhoch,   pretože   rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012