znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 460/2011

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., B., L. K., B., a M. K., B., zastúpených advokátom JUDr. J. V.,   LL.M.,   Advokátska   kancelária V. L., s. r.   o., B., pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava   V v konaní vedenom   pod sp. zn. 0   Tp   371/2006,   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   V   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 1 Pv 287/2003 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-967/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K., L. K. a M. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2011 doručená sťažnosť J. K., B. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), L. K., B. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), a M. K., B. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“) – (spolu ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr. J.   V.,   LL.M.,   Advokátska   kancelária V. L.,   s.   r.   o.,   B.,   pre   namietané porušenie   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl.   2   ods. 2   ústavy   postupom   Okresného   súdu Bratislava   V   (ďalej   aj   „okresný   súd“) v neoznačenom konaní a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej aj „okresná prokuratúra“) a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V (ďalej aj „OR PZ“) v neoznačených konaniach. Sťažnosť sa týkala postupu orgánov verejnej moci v súvislosti s trestným konaním vedeným proti I. K. pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

2. Podaním z 30. júna 2011 sťažovatelia na základe výzvy ústavného súdu doplnili sťažnosť, pričom z obsahu sťažnosti a podania z 30. júna 2011 vyplýva, že sťažovatelia namietajú

- porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 371/2006,

- porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom okresnej   prokuratúry   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 1 Pv   287/2003   a postupom   OR PZ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-967/2003.

K   namietanému   postupu   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 0 Tp 371/2006 sťažovatelia uvádzajú: „Dňa 17. 08. 2006 bolo vydané Uznesenie Okresného   riaditeľstva   policajného   zboru   v   Bratislave,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej polície,   Odboru ekonomickej kriminality,   ČVS:   ORP-967/2003 (doručené navrhovateľke v 1. rade dňa 23. 08. 2006), ktorým bolo prerušené trestné stíhanie proti obvinenému I. K. pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, nakoľko nemožno pre neprítomnosť obvineného vec   náležité   objasniť.   Obvinenému   nebolo   možné   doručiť   uznesenie   o   stíhaní   a   nebolo možné ho ani vo veci vypočuť. Z vyššie uvedeného bol podaný návrh na vydanie príkazu na zatknutie a následne dňa 09. 06. 2006 sudca Okresného súdu Bratislava V pod číslom 0 Tp 371/2006 vydal príkaz na zatknutie obvineného. … Dňa 12. 3. 2007 bola na Okresnom súde   Bratislava   V   vyhotovená   Zápisnica   o   výsluchu   obvineného,   č. k. 0 Tp 371/2006. Obvinený uviedol, že sa vzdáva sťažnosti proti uzneseniu o trestnom stíhaní ORP-47/Psi- 2003-V zo dňa 14. 06. 2003 a OÚJP-967/2003 zo dňa 26. 11. 2003. Od októbra 2006 pracuje v K. N. M. v stavebno-obchodnej firme J., K. N. M. Zatknutý bol na policajnom oddelení kde si bol vybavovať OP. Sľúbil že sa bude dostavovať na každé predvolanie orgánov   činných   v trestom   konaní   alebo   súdu.   Okresná   prokurátorka   JUDr.   E.   N.   S. navrhla   prepustiť   obvineného   na slobodu   s   tým,   že   sa   ešte   v   ten   deň   dostaví   na   Úrad justičnej   a   kriminálnej   polície   B.   vyšetrovateľke   Ing.   M.   a   bolo   vyhlásené   Uznesenie Okresného súdu Bratislava V o prepustení obvineného zo zatknutia na slobodu.“

3.   K namietanému   postupu   okresnej   prokuratúry   a OR   PZ   sťažovatelia   uvádzajú chronológiu ich jednotlivých úkonov.

Sťažovateľka   v 1.   rade   podala   19.   decembra   2002   trestné   oznámenie   vo   veci zanedbania povinnej výživy svojím bývalým manželom I. K. vo vzťahu k svojim maloletým deťom   (sťažovateľom   v   2.   a v   3.   rade).   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovatelia   prejavovali nespokojnosť s postupom vyšetrovateľa, podali viacero sťažností na odstránenie prieťahov v jeho postupe (sťažnosť z 26. februára 2004 adresovaná Obvodnej prokuratúre B., 14. mája 2004 adresovaná Krajskej prokuratúre v B. (ďalej len „krajská prokuratúra“), 28. októbra 2004 adresovaná okresnej prokuratúre, 21. februára 2005 adresovaná krajskej prokuratúre, 13.   mája   2005   sťažnosť   adresovaná   Ministerstvu   vnútra   Slovenskej   republiky   – inšpekčnému   odboru,   sťažnosť   adresovaná   okresnej   prokuratúre   zo   6.   februára   2006, sťažnosť z 28. apríla 2006 adresovaná generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, žiadosť sťažovateľov o preskúmanie postupu policajta z 24. mája 2007 adresovaná okresnej prokuratúre,   list   sťažovateľky   v 2.   rade   adresovaný   verejnému   ochrancovi   práv   zo 6. augusta 2007, sťažnosť sťažovateľky v 2. rade z 11. februára 2008 adresovaná OR PZ, sťažnosť   sťažovateľa   v 3. rade   zo   14.   februára   2008   adresovaná   OR   PZ,   sťažnosť sťažovateľky   v 1.   rade   zo 14. februára   2008   adresovaná   OR PZ,   sťažnosť   adresovaná Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky z 2. apríla 2008…).

Zo sťažnosti, z jej príloh a doplnenia sťažnosti z 30. júna 2011 vyplýva, že konanie vedené na OR PZ pod sp. zn. ČVS: ORP-967/2003 bolo uznesením zo 4. februára 2008 prerušené z dôvodu, že pre neprítomnosť obvineného nebolo možné vec náležite objasniť.

4.   Sťažovatelia   uvádzajú: „Od   roku   2008   odporcovia   vo   veci   nijako   nekonajú. Vec nie je právoplatne skončená a navrhovatelia sa z dôvodu prieťahov vo vyššie uvedenom konaní vedenom Okresným sudom Bratislava V pod č.   k.   0 Tp 371/2006 ani v konaní vedenom Okresnou prokuratúrou Bratislava V pod č. k. 1 Pv 287/2003 a v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, ČVS: ORP-907/2003 nemôžu domôcť svojich práv. Konania trvajú celkovo už skoro 13 rokov.“

5. Zo sťažnosti a z jej doplnenia z 30. júna 2011 vyplýva, že sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol

1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 371/2006 porušil právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo, aby sa ich vec prejednala v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru, čím porušil aj čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy.

2. Okresná prokuratúra Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 287/2003 a Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   Bratislave   V   v konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS: ORP-967/2003   porušili   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo, aby sa ich vec prejednala v primeranej lehote, podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru a základné právo na inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, čím porušili aj čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy.

3.   Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľom   peňažnú   sumu   vo   výške   10   000   €   ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľom trovy konania a právneho zastúpenia.

II.

1.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4.   Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd   každý   návrh   predbežne prerokuje na neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

7.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10.   Podľa   čl.   1   ods.   1   ústavy   Slovenská   republika   je   zvrchovaný,   demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

11. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

III.

1. Podstatou sťažnosti je tvrdenie, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 371/2006 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 287/2003 a postupom OR   PZ   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS: ORP-967/2003   boli   porušené   práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.

A.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a práva   podľa   čl.   6 ods.   1   dohovoru   postupom   okresnej   prokuratúry   v konaní vedenom   pod sp. zn. 1 Pv 287/2003   a postupom   OR   PZ   v konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS: ORP-967/2003

2. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu postupom okresnej   prokuratúry   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 1 Pv   287/2003   a postupom   OR PZ v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-967/2003   sťažovatelia   uvádzajú,   že   trestné stíhanie proti obvinenému bolo prerušené uznesením OR PZ sp. zn. ČVS: ORP-967/2003 zo 4.   februára   2008.   Konkrétnejšia   argumentácia   toho,   v čom   má   spočívať   namietané porušenie   označeného   základného   práva   v súvislosti   s prerušením   trestného   stíhania, v sťažnosti   absentuje.   Sťažnosť   sťažovateľov   však   bola   ústavnému   súdu   doručená   až 31. marca 2011.

3. Sťažnosť bola teda ústavnému súdu doručená po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Z uvedeného   dôvodu   v časti namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresnej   prokuratúry   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 287/2003   a postupom   OR   PZ   v konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS: ORP-967/2003   v súvislosti   s prerušením   trestného   stíhania   ústavný   súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre oneskorenosť.

B.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva   podľa   čl.   6 ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 0 Tp 371/2006,   postupom   okresnej   prokuratúry   v konaní   vedenom pod sp. zn. 1   Pv   287/2003   a   postupom   OR   PZ   v konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS: ORP-967/2003

4. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných   súdov   (m.   m.   IV.   ÚS   236/07).   Zmyslom   a   účelom   tejto   zásady   je   to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených   kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

5. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto   každý,   kto   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť tejto   ochrany   a   predtým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

6. Ústavný súd uvádza, že domáhanie sa ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré je možné   za   určitých   podmienok   považovať   za   konanie   vo   veci   poškodeného,   jeho záležitosti (I. ÚS 18/06).

7. V súvislosti s nárokom na náhradu škody a jeho uplatnením v trestnom konaní je však   potrebné   poznamenať,   že   v   konaní   o   trestnom   čine   zanedbania   povinnej   výživy nezaplatené výživné nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale nesplnením povinnosti   vyplývajúcej   zo   zákona   č.   36/2005   Z.   z.   o   rodine   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej porušenie je samo osebe trestným činom. Z toho vyplýva, že osoba, vo vzťahu ku ktorej bolo treba výživné plniť, nemá v trestnom konaní postavenie poškodeného (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tz 105/92, R 18/1993). Dlžné výživné nemožno uplatniť v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku (podobne komentár Ivor I. a kol.: Trestné právo hmotné. Bratislava: Iura edition 2010, s. 127; Samaš O. a kol.: Trestný zákon, stručný komentár. Bratislava: Iura edition 2006, s. 431).

8.   Trestné   stíhanie   nie   je   základným   spôsobom   vymáhania   dlžného   výživného (III. ÚS 334/04). Týmto je v okolnostiach prípadu exekučné konanie na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Preto ani z tohto dôvodu nemožno konanie označených orgánov posudzovať podľa sprísnených kritérií uplatňovaných na konania, v ktorých ide o zabezpečenie výživy maloletých. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia majú k dispozícii účinný prostriedok nápravy, ktorým je v predmetnom prípade návrh na vykonanie exekúcie, pričom v rámci exekučného   konania   ochranu   sťažovateľmi   označených   základných   práv   poskytujú všeobecné súdy podľa ustanovení Exekučného poriadku v spojení s Občianskym súdnym poriadkom.

9. Ústavný súd vzhľadom na uvedené považuje sťažnosť sťažovateľov za predčasne podanú, o ktorej nie je príslušný konať v zmysle zásad vyjadrených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde,   preto   sťažnosť odmietol   podľa   §   25 ods.   2 zákona o   ústavnom   súde z dôvodu nedostatku právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011