znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 46/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., D., zastúpeného Advokátskou kanceláriou..., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. V. B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru D. sp.   zn.   ČVS:   ORP-725/OEK-DS-2012   z   15.   novembra   2012   a   uznesením   prokurátora Okresnej prokuratúry D. č. k. 2 Pv 531/12-8 z 15. novembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M.   o d m i e t a.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2012   doručená   sťažnosť   P.   M.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného   zboru   D.   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   sp.   zn.   ČVS:   ORP-725/OEK-DS-2012 z 15. novembra   2012   a uznesením   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   D.   (ďalej   len „prokurátor“ alebo „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 531/12-8 z 15. novembra 2012.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-725/OEK-DS-2012 z 15. novembra 2012 bolo proti nemu vznesené obvinenie za   trestný   čin   falšovania,   pozmeňovania   a   nedovolenej   výroby   kolkových   známok, poštových   cenín, nálepiek   a poštových   pečiatok podľa   § 274 ods.   1 a ods.   2 písm.   a) Trestného   zákona,   a   to   na   skutkovom   základe   uvedenom   vo   výrokovej   časti   uznesenia vyšetrovateľa.

Proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   podal   sťažovateľ   15.   novembra   2012   ústne   do zápisnice   o výsluchu   obvineného   sťažnosť,   pričom   uviedol,   že   túto   sťažnosť   následne odôvodní jeho obhajca.

Uznesením   prokurátora č.   k. 2 Pv 531/12-8 z 15. novembra 2012 bola sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietnutá ako nedôvodná.

Podľa sťažovateľa uznesením vyšetrovateľa a uznesením prokurátora bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože vyšetrovateľ a ani prokurátor sa neriadili ustanoveniami § 206 ods. 1 a ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorých uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, proti   ktorej   sa   vznáša   obvinenie,   opis skutku   s   uvedením   miesta,   času,   prípadne   iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného   ustanovenia   Trestného   zákona   a   skutočností,   ktoré   odôvodňujú   vznesenie obvinenia.

V ďalšom uviedol, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho   rozhodnutia,   ktoré   jasne   a   zrozumiteľne   dáva   odpovede   na   všetky   právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany.

Uznesenie vyšetrovateľa je pritom založené v zásade len na tom, že v sledovanom období sťažovateľ predložil na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu v D. dokumenty na zaevidovanie   motorových   vozidiel,   na ktorých   boli falošné kolkové   známky v celkovej hodnote 5 170 €,   pričom   z výpovedí   svedkov   vyplýva, že mu žiadne kolkové známky nedali.

Sťažovateľ tvrdí, že v prípade uznesenia vyšetrovateľa ako obvinený nemá možnosť „svojvoľné, nepreskúmateľné závery vyšetrovateľa PZ“ posúdiť a v dôsledku toho sa proti dôvodom vznesenia obvinenia nemohol ani účinne brániť.

Uznesenie vyšetrovateľa podľa sťažovateľa neobsahuje preskúmateľné dôvody, na ktorých je založené, a preto ho treba považovať za arbitrárne.

Keďže ani prokurátor rozhodujúci o jeho sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa sa adekvátne   a   preskúmateľne   nevysporiadal   s   jeho   argumentáciou,   porušil   jeho   základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, „ktorým vysloví, že moje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   bolo   uznesením   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   D.,   odboru   kriminálnej   polície,   o vznesení obvinenia pod ČVS: ORP-725/OEK-DS-2012 zo dňa 15.11.2012 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry D. pod č.k. 2Pv 531/12-8 zo dňa 15.11.2012 porušené,

uznesenie   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Slovenskej republiky D., odboru kriminálnej polície o vznesení obvinenia pod ČVS: ORP-725/OEK- DS-2012 zo dňa 15.11.2012 a uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry D. pod č. k. 2Pv 531/12-8 zo dňa 15.11.2012 zruší a

vec   vráti   vyšetrovateľovi   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Slovenskej republiky D., odboru kriminálnej polície, na ďalšie konanie a napokon

zaviaže Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky D. a Okresnú prokuratúru D. spoločne a nerozdielne uhradiť mi na účet môjho právneho zástupcu, K... - advokáti, s.r.o., trovy konania v sume 323,50 eur s DPH, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu“.II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetnou   ústavnou   sťažnosťou   sťažovateľ   napadol jednak   uznesenie   vyšetrovateľa   sp.   zn.   ČVS:   ORP-725/OEK-DS-2012   z   15.   novembra 2012, ktorým bolo proti nemu vznesené obvinenie za trestný čin falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ako aj uznesenie prokurátora č. k. 2 Pv 531/12-8 z 15. novembra 2012 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, a tým malo dôjsť k porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy.

1.   Sťažovateľ   proti   rozhodnutiu   vyšetrovateľa   podal   riadne   a   včas   opravný prostriedok, o ktorom rozhodol nadriadený orgán, teda okresná prokuratúra. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc   preskúmavať   uznesenie   vyšetrovateľa,   pretože   jeho   postup   a   rozhodnutie preskúmala okresná prokuratúra, ktorá rozhodla o sťažnosti sťažovateľa proti uvedenému uzneseniu.   Z   tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   v   tejto   časti   (teda   vo   vzťahu k rozhodnutiu vyšetrovateľa) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona   o   prokuratúre   poskytujú   sťažovateľovi   účinnú   ochranu   jeho   práv   a   právom chránených záujmov (mutatis mutandis IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03). Podnet (opakovaný podnet)   zakladá   povinnosť   prokurátora   aj   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05). Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podal podnet podľa § 31 ods. 1 zákona   o   prokuratúre   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   okresnej   prokuratúry   pri vybavovaní   sťažnosti   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa.   Okrem   toho   sťažovateľ,   ktorý   je zastúpený advokátom, neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jej práv poskytuje.   Sťažovateľ   nie   je   oprávnený   vyberať   si   orgán   verejnej   moci,   ktorý   mu   má poskytnúť ochranu označených porušení základných práv. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že označené orgány činné v trestnom konaní porušili jeho základné právo, nevyužil právne prostriedky, ktoré zákon účinne poskytuje na ochranu práv proti   rozhodnutiam   ním   označených   orgánov   činných   v   trestnom   konaní.   Až   po   ich vyčerpaní by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady,   právomoc   ústavného   súdu   (princíp   subsidiarity).   Vychádzajúc   z   týchto právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd aj vo vzťahu k rozhodnutiu prokurátora odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013