znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 46/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. J. D., L., zastúpeného advokátkou JUDr. R. E., L., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec č. k. 1 Pv 604/09-103 z 18. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. arch. J. D. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   arch.   J.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   zaručeného   v čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 604/09-103 z 18. novembra 2010.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že je spolu s E. M. trestne stíhaný pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Ďalej uviedol:«Voči mojej osobe a E. M. bolo uznesením Krajského riaditeľstva PZ, úrad justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica zo dňa 06. 07. 2010 pod sp. zn. ČVS ORP-922/OEK- LC-2009   začaté   trestné   stíhanie   a   bolo   nám   vznesené   obvinenie   zo   spáchania   vyššie uvedeného prečinu a to na tom skutkovom základe, že E. M. ako konateľka spoločnosti G., s. r. o.... a Ing. arch. J. D., ako poradca v odborných a finančných veciach spoločnosti, teda osoby ktoré riadili chod spoločnosti a zodpovedali za platenie miezd zamestnancom J. B., ako zamestnancovi nevyplatili jeho mzdu za mesiac august 2008 vo výške 488.61 Eur, splatnú ku dňu 30. 09. 2008, napriek tomu že bolo zistené, že spoločnosť disponovala v deň splatnosti   tejto   mzdy   dostatočnými   finančnými   prostriedkami   na   jej   výplatu,   čím   mu spôsobili škodu v tejto výške a Ing. O. G., ako zamestnancovi nevyplatili za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 08. 2008 pomernú časť jeho mzdy vo výške 891,42 Eur, a jeho mzdu za mesiac august 2008, spolu vo výške 1099,15 Eur, splatnú ku dňu 30. 09. 2008, napriek tomu že   bolo   zistené,   že   spoločnosť   disponovala   v   deň   splatnosti   tejto   mzdy   dostatočnými finančnými prostriedkami na jej výplatu, čím mu spôsobili škodu v celkovej výške 1990,57 Eur. Následne bola vyššie uvedená trestná vec uznesením KR PZ SR, úrad justičnej a kriminálnej polície, Banská Bystrica, zo dňa 26. 05. 2010, ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010, spojená s ďalšími trestnými vecami obvinených - Ing. arch. J. D., E. M., S. A., Ing. O. G., Ing. M. L. a Ing. P. H., ktoré sú v súčasnosti vedené pod spoločným konaním Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, Banská Bystrica pod ČVS:KRP- 4/OEK-BB-2010 .

Proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 06. 07. 2010 som ja podal v zákonom stanovenej lehote písomnú sťažnosť, v ktorej som na piatich stranách textu podrobne uviedol a rozpísal všetky dôvody, pre ktoré som považoval napadnuté uznesenie za nezákonné a nesprávne. V uvedenej sťažnosti som namietal právnu kvalifikáciu skutku a tvrdil som, že predmetné uznesenie je v rozpore so zákonom.

O uvedenej sťažnosti rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením sp. zn. 1 Pv 604/09-25 zo dňa 20. 08. 2010 a to tak, že túto zamietol. Písomné uznesenie o zamietnutí   sťažnosti   je   vypracované   na   necelých   dvoch   stranách,   pričom   samotné zdôvodnenie   tohto   rozhodnutia   je   zhrnuté   v   jednom   odseku,   kde   prokurátor   reaguje v skutočnosti len na jeden z mojich sťažnostných dôvodov a zameral sa na zdôvodnenie toho, prečo som vo veci aj ja spoluobvinený, keď som v danom čase nebol konateľom spoločnosti a nemal som dispozičné právo s účtami spoločnosti. Zdôvodnenie prokurátora s poukazom na výpoveď spoluobvinenej E. M. a svedkyne M. S., ktorá mala vypovedať, že „keď boli problémy s peniazmi Ing. D. rozhodoval o tom, kde sa finančná čiastka uhradí a v akej sume“ nemôže byť postačujúce pre vznesenie obvinenia, pretože obrana obvinenej M. v tomto smere môže byť účelová a výpoveď svedkyne S. nijako nesvedčí o tom, že by ja som mal rozhodovať o takých základných a elementárnych veciach ako je výplata bežnej mzdy zamestnancom spoločnosti. Žiadnymi ďalšími sťažnostnými dôvodmi sa prokurátor nezaoberal, napriek tomu však moju sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom k obsahu uvedeného uznesenia Okresnej prokuratúry Lučenec som ja podal dňa 14. 09. 2010 žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora. Uvedeným podaním som ja namietal, že rozhodnutie Okresnej   prokuratúry   Lučenec   je   svojvoľné,   nepodložené,   a   nepreskúmateľné,   lebo prokurátor sa ním nevysporiadal na základe racionálneho zákonného základu ani s jedným z dôvodov uvádzaných v mojej sťažnosti, čím hrubo porušil nielen ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. poriadku, ale aj moje ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Moje podanie zo dňa 14. 09. 2010 bolo posúdené ako návrh na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Tr. poriadku, o ktorom je príslušný rozhodnúť generálny prokurátor.

Uznesením Generálnej prokuratúry SR IV Pz 106/10-5 zo dňa 22. 10. 2010 bolo rozhodnuté, že uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec zo dňa 20. 08. 2010 sp. zn. 1Pv 604/09-25 bol porušený zákon v ustanoveniach § 176 ods. 2 Tr. poriadku v môj neprospech, ako aj v neprospech E. M. a preto sa tieto uznesenia zrušujú. Okresnému prokurátorovi   Okresnej prokuratúry Lučenec bolo prikázané aby   o   veci   znovu konal   a rozhodol.

Po   doručení   tohto   uznesenia   Generálnej   prokuratúry   SR   som   ja   ešte   písomným podaním zo dňa 04. 11. 2010 znovu doplnil svoju sťažnosť.

Po   zrušení   napadnutých   uznesení   Okresnej   prokuratúry   Lučenec   Generálnou prokuratúrou SR a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, rozhodol opäť prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením sp. zn. 1 Pv 604/09-103 zo dňa 18. 11. 2010 o mojej sťažnosti a písomných podaniach, ktorými som ju následne doplnil tak, že túto sťažnosť znovu zamietol ako nedôvodnú.

Toto   rozhodnutie   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Lučenec   opäť   považujem   za svojvoľné, nepodložené, a nepreskúmateľné, lebo prokurátor sa ním znovu nevysporiadal na základe   racionálneho   zákonného   základu   takmer   ani   s   jedným   z   dôvodov   uvádzaných v mojej sťažnosti a následných jej písomných doplneniach, nereagoval na moje sťažnostné dôvody   a   poriadne   sa   nimi   nezaoberal.   Odôvodnenie   tohto   rozhodnutia   prokurátora Okresnej   prokuratúry   Lučenec   je   takmer   identické   s   odôvodnením   už   raz   napadnutého rozhodnutia   OP   Lučenec,   následne   zrušeného   rozhodnutím   Generálnej   prokuratúry   SR. Mám za to, že týmto konaním prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec opätovne porušil nielen ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. poriadku, ale aj moje ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky....

Pokiaľ prokurátor v odôvodnení svojho uznesenia vôbec nereagoval na podstatnú časť   mojich   námietok   a   neuviedol   z   akých   dôvodov   považoval   moju   argumentáciu   za skutkovo   i   právne   nepodstatnú,   postupoval   svojvoľne   a   arbitrárne,   čím   porušil   moje základné právo na inú právnu ochranu a spravodlivý proces. Opätovne mám za to, že moja sťažnosť nebola vybavená zákonným spôsobom, prokurátor ani zďaleka nepreskúmal všetky mnou   uvádzané   sťažnostné   dôvody,   tieto   správne   nevyhodnotil   a   vykonané   dôkazy posudzoval jednostranne v môj neprospech. Mám za to, že takýmto postupom prokurátora došlo k porušeniu mojich základných, ústavou garantovaných práv a preto som sa rozhodol podať túto sťažnosť....

Sťažnosť na Ústavný súd SR podávam priamo proti druhému uzneseniu Okresnej prokuratúry v Lučenci, pretože vo veci už predtým rozhodovala Generálna prokuratúra SR. Aby však nemohlo dôjsť z procesného hľadiska o jej zamietnutie osobitne poukazujem na možnosť podania ústavnej sťažnosti priamo proti uzneseniu Okresnej prokuratúry v Lučenci s poukazom na Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 2/09 zo 17. 03. 2009, v prípade ktorého bolo   Ústavným   súdom   SR   rozhodované   tiež   hneď   po   vydaní   uznesenia   Okresnej prokuratúry, t. j. jedná sa o obdobný prípad...»

Sťažovateľ   navrhol,   aby ústavný   súd   po   prijatí   jeho sťažnosti   na   ďalšie   konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. arch. J. D. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresnej   prokuratúry   v   Lučenci   sp. zn. 1 Pv 604/09-103 zo dňa 18. 11. 2010 porušené bolo.

2.   Uznesenie   Okresnej   prokuratúry   v   Lučenci   sp.   zn.   1   Pv   604/09-103   zo   dňa 18. 11. 2010 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3. Okresná prokuratúra v Lučenci je povinná uhradiť Ing. arch. J. D. trovy právneho zastúpenia v sume 254.88 €... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. E....“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo odmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzil vo výroku.

Predmetom   sťažnosti   je tvrdenie   sťažovateľa, že uznesením   okresnej   prokuratúry č. k.   1   Pv   604/09-103   z   18.   novembra   2010   došlo   k   porušeniu   jeho   základného   práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavnému súdu prislúcha zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).

Zo   skutkového   stavu   vyplýva,   že   uznesením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky č. k. IV Pz 106/10-5 z 22. októbra 2010 bolo rozhodnuté, že uznesením okresnej prokuratúry   č.   k.   1   Pv   694/09-50   z   26.   júla   2010   a uznesením   č.   k.   1   Pv   604/09-25 z 20. augusta 2010 bol porušený zákon v neprospech sťažovateľa. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky postupovala podľa ustanovení § 363 nasl. Trestného poriadku.

Trestný poriadok v ustanovení § 364 ods. 1 písm. a) výslovne ustanovuje, že návrh na   zrušenie   právoplatného   rozhodnutia   prokuratúry   môže   podať   aj   obvinený   vo   svoj prospech.

V konkrétnostiach daného prípadu – namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu – považuje ústavný súd návrh na zrušenie označeného rozhodnutia okresnej prokuratúry za právny prostriedok, ktorý sťažovateľovi zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený.

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal svojich práv bez toho, aby využil možnosti nápravy dané mu Trestným poriadkom, preto ústavný súd jeho sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   napadnuté   rozhodnutie prokurátora je rozhodnutím procesným, pričom nemá povahu konečného rozhodnutia, ktoré by   s konečnou   platnosťou   zasahovalo   do   jeho   práv   a povinností.   Otázka   dôvodnosti vznesenia   obvinenia   je   predmetom   celého   trestného   konania   a ústavnému   súdu   v tejto súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až po jeho ukončení,   s výnimkou   mimoriadnych   situácií,   napríklad   ak   je   súčasne   dotknutá   osobná sloboda   jednotlivca,   teda   po   vyčerpaní   všetkých   procesných   prostriedkov,   ktoré obvinenému poskytuje Trestný poriadok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011