znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 46/06-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., bytom Z., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci porušenia jeho ústavných práv zakotvených v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a zrušenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5 To 351/05 z 20. septembra 2005 a naň nadväzujúcich rozhodnutí, ústavných práv zakotvených v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej   republiky   a zrušenia   uznesenia   Okresného   súdu   Zvolen   sp.   zn.   Tp   19/99 z 12. marca 1999 o vzatí sťažovateľa do vyšetrovacej väzby, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. novembra 2005 doručené podanie D. P., bytom Z., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.   D.   Š.,   B.,   vo veci   porušenia   jeho   ústavných   práv   zakotvených   v čl.   49   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a zrušenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   5   To   351/05   z 20.   septembra   2005   a naň nadväzujúcich rozhodnutí, ústavných práv zakotvených v čl. 17 ods. 5 ústavy a zrušenia uznesenia Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Tp 19/99 z 12. marca 1999 o vzatí sťažovateľa do vyšetrovacej väzby.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tz 5/2005 z 1. júna 2005 bol zrušený rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 To 56/03 zo 6. októbra 2004 a zároveň boli zrušené rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili „podklad“. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie na 20. september 2005. Sťažovateľ pre chorobu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, avšak súd napriek tejto skutočnosti pojednával v jeho neprítomnosti a pôvodné rozhodnutie vo veci týkajúce sa určenej výšky trestu zmenil v jeho   neprospech   rozsudkom   sp.   zn.   5   To   351/05   z 30.   septembra   2005.   Sťažovateľ argumentuje viacnásobným porušením základných ľudských práv garantovaných ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo svojej sťažnosti uvádza, že už z výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia je nepochybné, že skutky (neoprávnené podnikanie, vydieranie, znásilnenie) nenapĺňajú znaky skutkových podstát trestných činov, čím bola podľa sťažovateľa porušená ústava, čl. 17 ods. 2.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„Ústavné   práva   sťažovateľa   zakotvené   v čl.   49   Ústavy   Slovenskej   republiky   boli porušené   zrušuje   sa   v celom   rozsahu   rozsudok   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   č.   k. 5 To 351/05 zo dňa 20. 9. 2005 ako aj naň nadväzujúce rozhodnutia, z dôvodu, že skutky nenapĺňajú skutkové podstaty trestných činov, nebolo preukázané spáchanie žalovaných skutkov.

Ústavné práva sťažovateľa zakotvené v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky boli porušené, Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že väzba v prípravnom konaní bola nezákonná a v celom rozsahu ruší uznesenie Okresného súdu vo Zvolene č. k. Tp 19/99 o vzatí sťažovateľa do vyšetrovacej väzby ako nedôvodné.

Sťažovateľovi   sa   priznáva   primeraná   nemajetková   ujma,   ako   spravodlivé zadosťučinenie vo výške 42.000.000,-Sk a trovy právneho zastúpenia.“.

II.

Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   o sťažnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   jeho   základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, a uplatňuje ho v spojení s čl. 49 ústavy. Pretože podanie sťažovateľa neobsahovalo taký petit, ktorý by spĺňal predpísané náležitosti sťažnosti podľa čl. 127 ods.   1 ústavy a o ktorom   by ústavný súd mohol   konať,   hoci bol   v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátkou, bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia zákonom   predpísaných   náležitostí. Namietanie porušenia základného práva podľa čl. 49 ústavy v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   je   zjavne   neopodstatnené   pre   absenciu   úpravy   základných   práv   a slobôd v označenom článku ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2006