SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 46/06-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., bytom Z., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci porušenia jeho ústavných práv zakotvených v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a zrušenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5 To 351/05 z 20. septembra 2005 a naň nadväzujúcich rozhodnutí, ústavných práv zakotvených v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a zrušenia uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. Tp 19/99 z 12. marca 1999 o vzatí sťažovateľa do vyšetrovacej väzby, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť D. P. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. novembra 2005 doručené podanie D. P., bytom Z., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci porušenia jeho ústavných práv zakotvených v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a zrušenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 To 351/05 z 20. septembra 2005 a naň nadväzujúcich rozhodnutí, ústavných práv zakotvených v čl. 17 ods. 5 ústavy a zrušenia uznesenia Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Tp 19/99 z 12. marca 1999 o vzatí sťažovateľa do vyšetrovacej väzby.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tz 5/2005 z 1. júna 2005 bol zrušený rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 To 56/03 zo 6. októbra 2004 a zároveň boli zrušené rozhodnutia obsahovo naň nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili „podklad“. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie na 20. september 2005. Sťažovateľ pre chorobu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, avšak súd napriek tejto skutočnosti pojednával v jeho neprítomnosti a pôvodné rozhodnutie vo veci týkajúce sa určenej výšky trestu zmenil v jeho neprospech rozsudkom sp. zn. 5 To 351/05 z 30. septembra 2005. Sťažovateľ argumentuje viacnásobným porušením základných ľudských práv garantovaných ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo svojej sťažnosti uvádza, že už z výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia je nepochybné, že skutky (neoprávnené podnikanie, vydieranie, znásilnenie) nenapĺňajú znaky skutkových podstát trestných činov, čím bola podľa sťažovateľa porušená ústava, čl. 17 ods. 2.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„Ústavné práva sťažovateľa zakotvené v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky boli porušené zrušuje sa v celom rozsahu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5 To 351/05 zo dňa 20. 9. 2005 ako aj naň nadväzujúce rozhodnutia, z dôvodu, že skutky nenapĺňajú skutkové podstaty trestných činov, nebolo preukázané spáchanie žalovaných skutkov.
Ústavné práva sťažovateľa zakotvené v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky boli porušené, Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že väzba v prípravnom konaní bola nezákonná a v celom rozsahu ruší uznesenie Okresného súdu vo Zvolene č. k. Tp 19/99 o vzatí sťažovateľa do vyšetrovacej väzby ako nedôvodné.
Sťažovateľovi sa priznáva primeraná nemajetková ujma, ako spravodlivé zadosťučinenie vo výške 42.000.000,-Sk a trovy právneho zastúpenia.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, a uplatňuje ho v spojení s čl. 49 ústavy. Pretože podanie sťažovateľa neobsahovalo taký petit, ktorý by spĺňal predpísané náležitosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a o ktorom by ústavný súd mohol konať, hoci bol v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátkou, bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Namietanie porušenia základného práva podľa čl. 49 ústavy v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je zjavne neopodstatnené pre absenciu úpravy základných práv a slobôd v označenom článku ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2006