SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 46/04-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. D., bytom B., zastúpeného JUDr. Ľ. V., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nc 23/03, a takto
r o z h o d o l:
Sťažnosť Mgr. M. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e:
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2004 doručená sťažnosť Mgr. M. D., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. V., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nc 23/03.
Napadnuté konanie sa týka rozhodnutia o predbežnom opatrení na základe návrhu sťažovateľa zo 16. septembra 2003, ktorý sťažovateľ 25. novembra 2003 čiastočne vzal späť a čiastočne ho doplnil. Okresný súd však vo veci nekonal a nerozhodol. Sťažovateľ preto v januári 2004 požiadal o poskytnutie informácie o stave predmetného konania a následne predsedovi okresného súdu adresoval sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú dosiaľ nedostal odpoveď.
Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo navrhovateľa podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nc 23/03 porušené..
Okresnému súdu Malacky sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 7 Nc 23/03 konal bez zbytočných prieťahov.
Navrhovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 260.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Malacky je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14.760,- Sk k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“. II.
Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Dôvodom, pre ktorý môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, je jej zjavná neopodstatnenosť.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je absencia vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do základného práva alebo slobody na strane druhej (I. ÚS 91/03) alebo situácia, keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 109/03).
Sťažovateľ spája porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s nedodržaním zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie podporovaným absenciou odpovede na jeho sťažnosť z januára/februára 2004.
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty nie je dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ navyše svoj návrh na predbežné opatrenie počas konania o ňom v novembri 2003 zmenil. Čo sa týka uplatnenia sťažnosti na orgáne štátnej správy súdu a absencie odpovede na jeho sťažnosť, ústavný súd konštatuje, že táto skutočnosť zabezpečuje sťažovateľovi síce splnenie zákonom ustanovených náležitostí pre sťažnosť, o ktorej má ústavný súd konať, ale vzhľadom na dátum jej uplatnenia nie je dostatočným argumentom podporujúcim sťažnosť sťažovateľa na zbytočné prieťahy v označenom konaní v intenzite, ktorá by bola dôvodom na jej prijatie na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03).
Na základe vyššie uvedeného ústavný súd uzavrel, že lehota, ktorá uplynula od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia, počas ktorej došlo k zmene tohto návrhu, nesignalizuje reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavný súd sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2004