znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 459/08-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval   prijatú sťažnosť   V.   B.,   T.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   K.,   T.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 33 P 43/07 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 33 P 43/07 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 459/08-8   zo 16. decembra   2008 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. B., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 P 43/07 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo, že „... Návrh na zvýšenie výživného som podala dňa 06. 02. 2007 na OS Trenčín....

Od podania návrhu sudkyňa vytýčila jediné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. 08. 2007,   avšak   toto   bolo   odročené   na   neurčito,   nakoľko   odporca   nepredložil   súdu žiadne listinné doklady o majetkových pomeroch, potrebné k rozhodnutiu, pričom mi bolo prisľúbené, že po tom ako odporca zašle žiadané listinné doklady súdu, bude vytýčené pojednávanie a to v čase Vianočných sviatkov, keď sa odporca bude nachádzať na území SR,   nakoľko   žije   v   Luxembursku.   Do   konania   bol   pribratý   prekladateľ   na   preloženie listinných dokladov, nakoľko tieto boli v troch svetových jazykoch a to dňa 04. 10. 2007, pričom žiadne ďalšie pojednávanie nebolo vytýčené.

Dňom 01. 01. 2008 došlo k reorganizácii súdov, pracovisko v Novom Meste nad Váhom zrušené, spis sa vrátil na súd do Trenčína a bol pridelený do senátu JUDr. J. Dňa 08. 01. 2008 som písomne žiadala súd o vytýčenie pojednávania a ukončenie veci bez zbytočných prieťahov, dňa 02. 04. 2008 som sa osobne sťažovala na prieťahy v konaní   u   podpredsedu   OS   JUDr.   B.   a   dňa   29.   04.   2008   som   bola   taktiež   osobne u predsedníčky súdu JUDr. J., dňa 29. 05. 2008 som podala písomne urgenciu o vytýčenie pojednávania.

Hoci vysoko oceňujem prístup predsedu i podpredsedu súdu, ktorí sa o moju vec skutočne zaujímali a prisľúbili mi pomoc, postup súdu považujem za neprimerane zdĺhavý, ktorý je v rozpore s platným právom. Som toho názoru, že postupom súdu bolo porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď konanie vo veci maloletých detí majú byť skončené v lehote 3 mesiacov, pričom od podania môjho návrhu uplynulo takmer rok a pol, čo je nezlučiteľné s ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

... som názoru, že v mojom prípade sa nejedná o zložitú vec vychádzajúcu z predmetu skutkovej ako i právnej povahy sporu. Ja ako navrhovateľka sa snažím vystupovať v konaní aktívne, pričom som predložila súdu všetky žiadané doklady a snažila som sa tak prispieť k skorému ukončeniu konania, preto moje správanie nemohlo byť príčinou toho, že konanie nie je ešte skončené. Takouto príčinou je však postup OS v tejto veci, ktorý spôsobuje prieťahy v konaní, čoho dôkazom je skutočnosť, že od podania návrhu dňa 06. 02. 2007 na OS Trenčín do 27. 08. 2007 prebehlo prvé pojednávanie a napriek viacerým urgenciám a sťažnostiam   na   prieťahy   v konaní,   do   dnešného   dňa   neprebehlo   ani   len   druhé pojednávanie, nieto ešte rozhodnutie vo veci.

Prvoradou   povinnosťou   súdu   i   sudcu,   ktorému   vec   bola   pôvodne   pridelená   je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd, so žiadosťou o rozhodnutie....

Žiadam..., aby ÚS SR rozhodol, že OS Trenčín, v konaní č.: 33 P 43/2007 porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zároveň žiadam, aby ÚS SR v zmysle čl. 127 ods. 2 druhá veta po konštatovaní, že k porušeniu môjho práva došlo nečinnosťou súdu, prikázal OS v Trenčíne, aby konal vo veci vedenej pod č.: 33 P 43/2007.

Taktiež žiadam, aby ÚS využil svoje fakultatívne oprávnenie dané mu v čl. 127 ods. 2 Ústavy   SR   a   priznal   mne   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 50.000,- Sk. Tohto nároku sa domáham z toho dôvodu, že skutočne dlhý čas žijem v právnej neistote, ohľadne zvýšenia výživného na môjho syna, ktorý už čochvíľa dovŕši plnoletosť, má stále vyššie a vyššie nároky a potreby, ktoré som sa snažila mu zabezpečiť, keďže boli odôvodnené, čím som sa zadĺžila, dúfajúc, že peniaze vrátim po rozhodnutí súdu. Ceny práve   v   tomto   čase   rastú   tak   závratnou   výškou,   že   niektoré   základné   veci   si   už   vôbec nemôžeme   dovoliť   kupovať,   neustále   sa   uskromňujeme   a   odopierame   si.   Syn   bude maturovať, bude sa rozhodovať o jeho štúdiu na vysokú školu a ja žijem v neistote, či to budem   vedieť   finančne   zvládnuť,   každá   prihláška,   skúška   stojí   peniaze   navyše,   ktoré nemám.   Už   teraz   som   v   štádiu,   keď   to   nezvládam   ani   po   psychickej   stránke,   trpím depresiami, ktoré som nikdy predtým nemala a ktoré negatívne ovplyvňujú môj zdravotný stav.“

1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v danej veci takto rozhodol:

„OS v Trenčíne, v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.: 33 P 43/2007 porušil právo V. B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. OS v Trenčíne, v konaní vedenom pod sp. zn.: 33 P 43/2007 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk, ktoré je OS v Trenčíne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia. OS v Trenčíne ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia V. B., na účet advokáta JUDr. J. K.... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia a to za 2 úkony po 3.176,- Sk + 2 x r. p. po 190,- Sk, teda spolu 6.732,- Sk.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. M. J., listom z 2. februára 2009 sp. zn. Spr 117/09 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 26. februára 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... Po oboznámení sa s obsahom spisu nemôžem konštatovať zvýšenú skutkovú či právnu zložitosť tejto veci.

... Z predmetného súdneho spisu sp. zn. 33P/43/2007 som nezistila žiadne prieťahy, ktoré by spôsobil sťažovateľ a nezistila som ani žiadne prieťahy, ktoré by boli spôsobené súdom. Dĺžka konania bola ovplyvnená tým, že otec dieťaťa žije v zahraničí a bolo potrebné vyhotovovať preklad listinných dôkazov do slovenského jazyka.

...oznamujeme Vám, že netrváme na ústnom pojednávaní.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol:

„Trvám na skutočnostiach, ktoré som uviedla v mojej sťažnosti.... Som   názoru,   že   súd   nepostupoval   v   predmetnej   veci   dieťaťa   dostatočne   rýchlo, pretože odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného dňa 06. 02. 2007, bolo rozsudkom rozhodnuté po roku a 9 mesiacoch, pričom postup súdu v tejto veci považujem za neúmerne zdĺhavý....

Keďže išlo o vec zvýšenia výživného, tieto veci je súd povinný riešiť prednostne, pričom je evidentné, že som osobne 3x žiadala o vytýčenie termínu pojednávania, oznámila súdu, kedy bude odporca prítomný na Slovensku, aby bolo pojednávanie určené v tomto čase, čo sa však nestalo a súd argumentuje, že prieťahy boli spôsobené prekladateľom, ktorý žiadal 2-krát o predĺženie termínu prekladov do slovenčiny.

Prečo   súd   neurgoval   predloženie   preložených   listín   do   slovenčiny,   s   pohrozením krátenia odmeny tlmočníkovi, pričom tomuto vyplatil plnú odmenu ako si uplatnil? Som názoru, že o prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť aj v tomto prípade, keďže súd vôbec nevyužije tie procesné alebo iné prostriedky, účelom ktorých je nielen účinná, ale aj rýchla ochrana práv účastníkov súdneho konania, príp. ak k ich použitiu siahne vtedy, keď je ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu tohto účelu súdneho konania   vylúčený,   príp.   je   značne   minimalizovaný   (nález   ÚS   SR   č.   57/97).   Súd   má zastupovať práva maloletého dieťaťa a chrániť ho.

Postupom súdu bolo v tomto prípade porušené moje právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, keď konania vo vecí maloletých detí, majú byť skončené v lehote 3 mesiacov. V tomto prípade uplynulo 21 mesiacov, pokiaľ som sa dočkala rozsudku. Postupom súdu bolo zamedzené môjmu mal. dieťaťu, po neúmerne dlhú dobu, zdieľať vyššiu životnú úroveň svojho otca, ktorý bol preukázateľne zamestnaný v zahraničí a mal dostatok   finančných   prostriedkov   na   zvýšenie   výživného,   sám   však   nebol   ochotný poukazovať finančné prostriedky na dieťa.

Ja ako navrhovateľka som bola nútená sa zadĺžiť a siahnuť na samé dno svojich psychických síl. Je paradoxné, že ako pracovníčka OS Trenčín, som bola nútená sa obrátiť až na Ústavný súd a až potom, ako vec prišla na vyjadrenie, sa veci pohli a vo veci bolo rozhodnuté dňa 21. 11. 2008...

Po vyhlásení rozsudku sme sa účastníci vzdali práva podať odvolanie, takže aj tu vidím pochybenie súdu, že v priebehu sporu nevyužil možnosť uzavrieť dohodu a neviedol odporcu k tomu, aby mohol schváliť súd buď dohodu o zvýšení výživného alebo zmier. Bol to práve súd, ktorý neúmerne dlhým vedením sporu, umožnil odporcovi našetriť si na nové auto, ako to vyplynulo z výsluchu pred vynesením rozsudku.

Som preto názoru, že moja sťažnosť na Ústavný súd, na prieťahy v konaní a z toho plynúce porušenie základných práv a slobôd zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je dôvodná   a   preto   žiadam,   aby   bolo   rozhodnuté   Ústavným   súdom   tak,   ako   som   uviedla v petite mojej sťažnosti zo dňa 05. 06. 2008, okrem ods. 2 petitu, pretože nebude potrebné prikazovať súdu, aby čo najskôr vo veci rozhodol, keďže už dňa 21. 11. 2008 bol vyhlásený rozsudok, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným.

Žiadam   však   priznať,   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   50.000,-   Sk (1659,70 €), ako som žiadala a náhradu trov právneho zastupovania za 2 úkony po 105,42 € + 2x r.p. po 6,35 € a za 1 úkon (toto vyjadrenie) 115,90 € + r.p. 6,95 €, teda spolu 346,69 € (10.435,35,- Sk).

Zároveň   Vám   oznamujem,   že   netrváme,   aby   sa   v   predmetnej   veci   konalo   ústne pojednávanie.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 33 P 43/07:

Dňa   6.   februára   2007   podala   sťažovateľka   ako   zákonná   zástupkyňa   (matka) maloletého R. B. Okresnému súdu Trenčín návrh o zvýšenie výživného na maloletého proti Ing. P. T. (ďalej len „otec“). Vec bola pridelená zákonnej sudkyni Mgr. S. M.

Dňa   8.   februára   2007   súd   uznesením   č.   k.   33   P   43/07-9   ustanovil   úrad   práce, sociálnych vecí a rodiny za opatrovníka pre maloletého R. B.

Dňa 20. februára 2007 súd vyzval odporcu na uvedenie zahraničnej adresy svojho bydliska, zaslanie potvrdenia o príjme a oznámenie, kedy sa bude nachádzať na území Slovenska. Súd zároveň vyzval sťažovateľku, aby oznámila adresu svojho syna.

Dňa 22. februára 2007 otec e-mailom oznámil súdu svoju zahraničnú adresu. Dňa 27. februára 2007 otec e-mailom oznámil súdu možnosť dostavenia sa na súd na vypočutie na 16. apríl 2007, keďže sa zdržiava v Anglicku.

Dňa 3. apríla 2007 sa otec písomne vyjadril k návrhu na zvýšenie výživného. Dňa 11. mája 2007 otec doplnil svoje vyjadrenie z 3. apríla 2007 a oznámil súdu, že sa zdržuje na Slovensku. Súdu tiež zaslal potvrdenie o svojom príjme.

Dňa 26. júla 2007 súd nariadil termín pojednávania na 27. august 2007. Dňa   30.   júla   2007   súd   vyzval   účastníkov   na uvedenie   rozhodujúcich   skutočností a predloženie dôkazov.

Dňa 27. augusta 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia listinných dôkazov.

Dňa 10. septembra 2007 sa otec písomne vyjadril k predmetnej veci a súdu zaslal listinné dôkazy.

Dňa 4. októbra 2007 súd uznesením č. k. 33 P 43/2007-124 ustanovil Mgr. Š. E. za prekladateľa a zároveň ho požiadal o vykonanie prekladu pripojených listinných dôkazov. Úlohou   prekladateľa   bolo   vykonávať   preklady   z   jazyka   anglického,   francúzskeho   a nemeckého do jazyka slovenského a naopak.

Dňa 4. decembra 2007 boli prekladateľovi zaslané listinné dôkazy na preloženie. Dňa   3.   januára   2008   prekladateľ   požiadal   okresný   súd   o predĺženie   lehoty   na preloženie listín.

Dňa 4. januára 2008 bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. J. J. Dňa 8. januára 2008 sťažovateľka upozornila súd na prieťahy v konaní a požiadala o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa   30.   januára   2008   okresný   súd   predĺžil   lehotu   na   vyhotovenie   prekladov   do 31. marca 2008.

Dňa 2. apríla 2008 prekladateľ zaslal súdu preložené písomnosti.Dňa 2. mája 2008 súd vykonal telefonický dopyt na Okresný súd Poprad na zistenie, či sa neviedlo v minulosti, resp. či sa nevedie konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletej A.   T. (dieťa z prvého manželstva otca). Bolo zistené, že sa   takéto konanie neviedlo a ani sa nevedie.

Dňa 29. mája 2008 sťažovateľka urgovala súd o nariadenie termínu pojednávania a upozornila na prieťahy v konaní. V ten istý deň súd uznesením č. k. 33 P/43/2007-233 priznal prekladateľovi odmenu za prekladateľské úkony.

Dňa 3. júna 2008 súd e-mailom vyzval otca na predloženie relevantných dokladov za obdobie od apríla 2007.

Dňa 9. júna 2008 otec oznámil súdu, že zaobstaranie dôkazov bude trvať určitý čas.Dňa 3. júla 2008 súd opätovne vyzval otca na predloženie dokladov. Dňa 8. júla 2008 otec predložil súdu požadované listinné dôkazy. Dňa   9.   júla   2008   boli   predložené   listinné   dôkazy   zaslané   prekladateľovi   na vykonanie prekladu.

Dňa 25. augusta 2008 súd urgoval prekladateľa, keďže mu bola určená lehota 20 dní. Dňa 3. septembra 2008 sťažovateľka požiadala okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa   24.   septembra   2008   prekladateľ   zaslal   súdu   preložené   listinné   dôkazy s ospravedlnením, že nemohol vyhotoviť preklad v určenej lehote z dôvodu, že sa zúčastnil trojtýždňového jazykového kurzu v zahraničí.

Dňa   26.   septembra   2008   bola   uznesením   č.   k.   33   P   43/07-287   prekladateľovi priznaná odmena za prekladateľský úkon.

Dňa 14. októbra 2008 súd nariadil termín pojednávania na 21. november 2008. Dňa   21.   novembra   2008   sa   vo   veci   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol vyhlásený rozsudok č. k. 33 P 43/07-321, ktorým sa otcovi dieťaťa zvýšila vyživovacia povinnosť za obdobie od 1. septembra 2006 do 31. januára 2008 zo sumy 2 800 Sk na sumu 3 600 Sk a s účinnosťou od 1. februára 2008 na sumu 9 000 Sk mesačne. Po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci vzdali svojho práva na podanie opravného prostriedku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 P 43/07 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o zvýšenie výživného v konaní, v ktorom otec má trvalý pobyt a prácu v zahraničí, môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci so zdĺhavejšou prípravou pojednávaní, najmä zadovažovaním podkladov z cudziny a ich prekladov na účely rozhodnutia. Posudzovanú dĺžku konania aj v danom prípade bolo možné pripísať z tohto pohľadu aj určitej skutkovej zložitosti veci, na ktorú nebolo možné v okolnostiach danej veci neprihliadnuť.  

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní   k zbytočným   prieťahom,   teda   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľky.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom skúmal, či okresný   súd   postupoval   v danej   veci   plynule   a bez   zbytočných   prieťahov.   Z   prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu (z II bodu tohto nálezu), ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že okresný súd konal vo veci v podstate priebežne s výnimkou, keď bola vec u prekladateľa a keď došlo ku krátkodobým prieťahom v danej   veci.   Okrem   tohto   obdobia   však   okresný   súd   vo   veci   sústavne   vykonal   úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Procesné úkony okresného súdu od nápadu veci až do vydania rozhodnutia v podstate plynulo smerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a jej maloletého syna, čo bolo hlavným účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup okresného súdu,   aj   keď   nebol   vždy   bez   prieťahov,   sa   zjavne   nevyznačuje   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd tiež poznamenáva, že v zmysle svojej konštantnej judikatúry nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie   I. ÚS 128/03   z 25. júna   2003   a v ňom   citovanú   predchádzajúcu   judikatúru ústavného súdu). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že právo sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní okresného súdu porušené nebolo.

Vzhľadom   na   uvedený   záver   ústavného   súdu   už   bolo   bezpredmetné   rozhodovať o ďalších   nárokoch   sťažovateľky   uplatnených   v   jej   sťažnosti   (návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009