znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 457/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa)   a   sudcu   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa   a   advokáta   doc. JUDr.   Branislava   Fridricha,   PhD.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 2127/2014, sp. zn. Rvp 2128/2014, sp. zn. Rvp 2129/2014, sp. zn. Rvp 2130/2014, sp. zn.   Rvp   2131/2014,   sp. zn.   Rvp   2132/2014,   sp.   zn.   Rvp   2133/2014,   sp.   zn. Rvp 2134/2014, sp. zn. Rvp 2135/2014, sp. zn. Rvp 2136/2014, sp. zn. Rvp 2137/2014, sp. zn.   Rvp   2138/2014,   sp. zn.   Rvp   2139/2014,   sp.   zn.   Rvp   2140/2014,   sp.   zn. Rvp 2141/2014, sp. zn. Rvp 2142/2014, sp. zn. Rvp 2143/2014, sp. zn. Rvp 2144/2014, sp. zn.   Rvp   2145/2014,   sp. zn.   Rvp   2146/2014,   sp.   zn.   Rvp   2147/2014,   sp.   zn. Rvp 2148/2014, sp. zn. Rvp 2149/2014, sp. zn. Rvp 2150/2014, sp. zn. Rvp 2151/2014, sp. zn.   Rvp   2152/2014,   sp. zn.   Rvp   2153/2014,   sp.   zn.   Rvp   2154/2014   a   sp.   zn. Rvp 2155/2014, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd,   ako   aj   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 122/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 5 Co 122/2013 z 31. júla 2013, sp.   zn.   14   Co   121/2013   z   31.   júla   2013,   sp.   zn.   8   Co   128/2013   z   27.   augusta   2013, sp. zn. 2 Co   102/2013   z   28.   februára   2013,   sp.   zn.   5   Co   148/2013   z   31.   júla   2013, sp. zn. 14 Co 124/2013   z   20.   augusta   2013,   sp.   zn.   5 Co   118/2013   z   31.   júla   2013, sp. zn. 8 Co 118/2013   z   27.   augusta   2013,   sp.   zn.   14 Co 123/2013   z   31.   júla   2013, sp. zn. 6 Co 581/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 608/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 609/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 610/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 611/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 612/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 613/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 614/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 14 Co 452/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 450/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn.   6 Co   563/2013   z   29.   októbra   2013,   sp. zn.   6 Co   564/2013   z   29.   októbra   2013, sp. zn. 6 Co 565/2013   z   29.   októbra   2013,   sp. zn. 6 Co 566/2013   z   29.   októbra   2013, sp. zn. 6 Co 567/2013   z   29.   októbra   2013,   sp. zn. 6 Co 568/2013   z   29.   októbra   2013, sp. zn. 6 Co 569/2013   z   29.   októbra   2013,   sp. zn. 4 Co 416/2013   z   29.   novembra   2013 a sp. zn. 14 Co 451/2013 z 25. novembra 2013, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 2127/2014, sp. zn. Rvp 2128/2014, sp. zn. Rvp 2129/2014, sp. zn. Rvp 2130/2014, sp. zn.   Rvp   2131/2014,   sp.   zn.   Rvp   2132/2014,   sp.   zn.   Rvp   2133/2014,   sp.   zn. Rvp 2134/2014, sp. zn. Rvp 2135/2014, sp. zn. Rvp 2136/2014, sp. zn. Rvp 2137/2014, sp. zn.   Rvp   2138/2014,   sp.   zn.   Rvp   2139/2014,   sp.   zn.   Rvp   2140/2014,   sp.   zn. Rvp 2141/2014, sp. zn. Rvp 2142/2014, sp. zn. Rvp 2143/2014, sp. zn. Rvp 2144/2014, sp. zn.   Rvp   2145/2014,   sp.   zn.   Rvp   2146/2014,   sp.   zn.   Rvp   2147/2014,   sp.   zn. Rvp 2148/2014, sp. zn. Rvp 2149/2014, sp. zn. Rvp 2150/2014, sp. zn. Rvp 2151/2014, sp. zn.   Rvp   2152/2014,   sp.   zn.   Rvp   2153/2014,   sp.   zn.   Rvp   2154/2014   a   sp.   zn. Rvp 2155/2014 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 2127/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. marca 2014 doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 122/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 5 Co 122/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 14 Co 121/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 8 Co 128/2013 z 27. augusta 2013, sp. zn. 2 Co 102/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 Co 148/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 14 Co   124/2013   z   20.   augusta   2013,   sp.   zn.   5   Co   118/2013   z   31.   júla   2013,   sp.   zn. 8 Co 118/2013   z   27.   augusta   2013,   sp.   zn.   14   Co   123/2013   z   31.   júla   2013,   sp.   zn. 6 Co 581/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 608/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 609/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 610/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 611/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 612/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 613/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 614/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 14 Co 452/2013 z 25. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 450/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 563/2013 z 29. októbra 2013, sp.   zn. 6 Co 564/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. 6 Co 565/2013   z   29.   októbra   2013,   sp.   zn.   6 Co 566/2013   z   29.   októbra   2013,   sp.   zn. 6 Co 567/2013   z   29.   októbra   2013,   sp.   zn.   6 Co 568/2013   z   29.   októbra   2013,   sp.   zn. 6 Co 569/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. 4 Co 416/2013 z 29. novembra 2013 a sp. zn. 14 Co 451/2013 z 25. novembra 2013 (spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym   úradným   postupom   okresného   súdu,   ktorý   je   teda   súčasne   súdom,   ktorý sťažovateľke   uvedenú   škodu   a   nemajetkovú   ujmu   spôsobil.   Na   základe   uvedeného sťažovateľka   očakávala,   že   dôjde   k   vylúčeniu   okresného   súdu   a   spory   budú   prikázané inému vecne príslušnému súdu v obvode krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresný súd svojimi uzneseniami zaviazal sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo jej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.

Sťažovateľka argumentuje tým, že napadnutými uzneseniami krajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR...“

Podľa   sťažovateľky   krajský   súd   napadnuté   uznesenia   založil   na   nesprávnom právnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).   Napriek   uvedenému   okresný   súd   aj   krajský   súd   prejavy   vôle   sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   tiež   poukázala   na   rozhodnutia   iných   všeobecných súdov,   ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa.

Rovnako   tak   sťažovateľka   nesúhlasí   s   tým,   ako   krajský   súd   v   napadnutých uzneseniach vymedzil rozsah vecného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu odôvodňuje sťažovateľka tým, že okresný súd jej uložil povinnosť poskytnúť   finančné   plnenie   štátu   bez   práva   štátu   na   takéto   plnenie,   čím   došlo k nedôvodnému zníženiu jej majetku, pričom krajský súd toto pochybenie nenapravil.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu, veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o „odklade vykonateľnosti“ napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí   na   spoločné konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 2127/2014, sp. zn. Rvp 2128/2014, sp. zn. Rvp 2129/2014, sp. zn. Rvp 2130/2014, sp. zn.   Rvp   2131/2014,   sp.   zn.   Rvp   2132/2014,   sp.   zn.   Rvp   2133/2014,   sp.   zn. Rvp 2134/2014, sp. zn. Rvp 2135/2014, sp. zn. Rvp 2136/2014, sp. zn. Rvp 2137/2014, sp. zn.   Rvp   2138/2014,   sp.   zn.   Rvp   2139/2014,   sp.   zn.   Rvp   2140/2014,   sp.   zn. Rvp 2141/2014, sp. zn. Rvp 2142/2014, sp. zn. Rvp 2143/2014, sp. zn. Rvp 2144/2014, sp. zn.   Rvp   2145/2014,   sp.   zn.   Rvp   2146/2014,   sp.   zn.   Rvp   2147/2014,   sp.   zn. Rvp 2148/2014, sp. zn. Rvp 2149/2014, sp. zn. Rvp 2150/2014, sp. zn. Rvp 2151/2014, sp. zn.   Rvp   2152/2014,   sp.   zn.   Rvp   2153/2014,   sp.   zn.   Rvp   2154/2014   a   sp.   zn. Rvp 2155/2014, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   rozhodnutia   krajského   súdu,   proti   ktorým   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon   neustanovuje   inak.   V   splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

V   rozpore   so   svojou   povinnosťou   podľa   §   50   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde sťažovateľka k sťažnostiam   nepripojila kópie   právoplatných   rozhodnutí krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu označených práv podľa ústavy a dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti v predloženej podobe nespĺňajú   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom ustanovené v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto spojitosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosti   sťažovateľky   už   pri   ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014