znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 457/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., T., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. P., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom   a   uznesením   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   M.   sp.   zn. ČVS: ORP-1078/MI-TV-2011   z   12.   novembra   2011,   postupom   a uznesením   Okresnej prokuratúry   T.   sp.   zn.   1   Pn   407/2011   z 1. decembra   2011   a postupom   a   rozhodnutím Krajskej prokuratúry v K. sp. zn. 1 Kn 147/2012 zo 7. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2012 doručená sťažnosť M. S., T. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   a rozhodnutiami   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   M. (ďalej   len   „obvodné   oddelenie“)   sp.   zn.   ČVS:   ORP-1078/MI-TV-2011   z   12. novembra 2011, Okresnej prokuratúry T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 1 Pn 407/2011 z 1. decembra   2011   a   Krajskej   prokuratúry   v K.   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“) sp. zn. 1 Kn 147/2012 zo 7. mája 2011.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   13.   októbra   2011   na   obvodnom   oddelení podala trestné oznámenie z dôvodu, že jej manžel nehospodárne zaobchádzal so spoločne nadobudnutým   majetkom   a   finančnými   prostriedkami,   zadlžoval   a   zaťažoval   spoločné nehnuteľnosti.   Obvodné   oddelenie   uznesením   z   12.   novembra   2011   odmietlo   trestné oznámenie   podľa   §   197   ods.   2   Trestného   poriadku   s   odôvodnením,   že   nie   je   dôvod na začatie   trestného   stíhania.   Toto   rozhodnutie   napadla   sťažovateľka   sťažnosťou   na okresnej prokuratúre, ktorá sťažnosť odmietla uznesením z 1. decembra 2011. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky postúpila jej podnet v uvedenej veci na vybavenie krajskej prokuratúre, ktorá odložila jej podanie uznesením zo 7. mája 2012 s odôvodním, že nie je opodstatnené. Uviedla, že uvedené orgány porušili jej základné práva, pretože ak vychádzali zo znaleckého posudku vypracovaného na jej osobu, tak ten nemohol byť použitý v konaní, posudok bol starý viac ako dva roky, preto nemohol byť aktuálny na daný stav. Okrem toho sa však tieto orgány skutkovo v celom rozsahu nezaoberali tým, že skutočne dochádzalo zo strany   manžela   k   nehospodárnemu   plytvaniu   s   ich   spoločným   majetkom.   Dôsledné zistenie skutkového stavu by zrejme objasnilo dôvodnosť jej podnetu na trestné stíhanie. Navyše,   odôvodnenia   rozhodnutia   uvedených   orgánom   neboli   dostatočné,   sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky,   na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   bolo   postupom   a   uznesením   Obvodného oddelenia M. ČVS: ORP-1078/MI-TV-2011 zo dňa 12.11.2011 porušené.

2.   Základné   právo   sťažovateľky,   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   bolo   postupom   a   uznesením   Okresnej prokuratúry v T. 1 Pn 407/11 zo dňa 01.12.2011 porušené.

3.   Základné   právo   sťažovateľky,   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   bolo   postupom   a   rozhodnutím   Krajskej prokuratúry K. 1 Kn 147/12 zo dňa 07.05.2012 porušené.

4.   Uznesenie   Obvodného   oddelenia   M.   ČVS:   ORP-1078/MI-TV-2011   zo dňa 12.11.2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

5. Uznesenie Okresnej prokuratúry v T. 1 Pn 407/11 zo dňa 01.12.2011 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

6. Uznesenie Krajskej prokuratúry K. 1 Kn 147/12 zo dňa 07.05.2012 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

7. Porušovatelia sú povinní sťažovateľke nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, a o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, ako aj návrhy podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Podstatou   sťažnosti   bolo   tvrdenie   sťažovateľky,   že   orgán   Policajného   zboru a okresnej prokuratúry nevzniesli trestné obvinenie proti ňou označenej osobe a aj krajská prokuratúra tento názor akceptovala, čím tieto orgány porušili jej základné práva v rozsahu, ako ich označila v sťažnosti.

Ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že právo fyzickej alebo právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00). Tieto závery je možné v danom prípade vzťahovať aj na oznamovateľa v trestnom konaní, teda na sťažovateľku.

Ani   z   čl.   6   dohovoru   (pokiaľ   je   jeho   aplikovateľnosť   založená   na   „trestnom obvinení“   inej   osoby)   poškodenému   nevyplýva   v trestnom   konaní   právo   na   začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu (mutatis mutandis rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko rozsudok pléna z 29. októbra 1991 sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A ods. 29, v prípade Perezova v. Francúzsko rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004 sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 2004-I).

Z týchto dôvodov rozhodnutím a postupom Policajného zboru a orgánmi prokuratúry nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   v rozsahu,   ako   to   označila   sťažovateľka, a preto ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Nad rámec ústavný súd uvádza, že sťažovateľka nevyužila ani možnosť podať opakovaný podnet na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších   predpisov,   a   preto   aj   z   toho   dôvodu   by   sťažnosť   nemohla   byť   predmetom preskúmania ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012