znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 457/08-10

Ústavný   súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16.   decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť E. V., P., zastúpeného advokátom JUDr. I. N., T., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 325/04 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 422/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. V.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2008 doručená sťažnosť E. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp. zn.   16   C   325/04   a postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 422/07.

Zo   sťažnosti   vyplynulo   najmä,   že: «… Dňa   7.   9.   2004   bola   na   Okresný   súd Bratislava   I   podaná   žaloba   proti   Slovenskej   republike   zastúpenej   Ministerstvom spravodlivosti   Slovenskej   republiky   o   náhradu   škody   a   nemajetkovej   ujmy   vo   výške 13,200.000,- Sk s príslušenstvom. Konanie prebiehalo pod sp. zn. 16 C 325/2004.

Žalovaná   strana sa   na   pojednávania nedostavovala   napriek   tom,   že   bola   riadne predvolaná.

Dňa 17. 05. 2007 súd vyniesol rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Proti rozsudku súdu 1. stupňa sa žalobca dňa 10. 07. 2007 odvolal, avšak Okresný súd i Krajský súd boli dlhú dobu nečinní.

Žalobca sa preto rozhodol napísať dňa 11. 02. 2008 predsedovi Krajského súdu v Bratislave žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní.

Listom   zo   dňa   06.   03.   2008   na   žalobcovu   žiadosť   odpovedala   predsedníčka Krajského súdu, ktorá vo svojej odpovedi uviedla, že sťažnosť žalobcu je dôvodná. Zároveň uviedla, že bol vytýčený termín pojednávania až na deň 07. 10. 2008, čo pokladám naďalej za prieťahy v konaní....

Porušenie môjho základného práva spočíva v tom, že v konaní sa riadne nepokračuje a došlo k zbytočným prieťahom...

Domáham   sa   odstránenia   právnej   neistoty   a   existencie   dlhotrvajúcich   prieťahov v konaní a tým priznania môjho základného práva.

Táto skutočnosť je zvýraznená aj tým, že mojou žalobou sa domáham náhrady škody nemajetkovej ujmy....

Navrhujem,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   mi   priznal   finančné zadosťučinenie vo výške 3,000 000,- Sk. Návrh odôvodňujem nasledovne:

Dňa   13.   5.   1998   o   15,30   hod   som   bol   na   základe   uznesenia   Okresného   súdu v Trenčíne zo dňa 15. 05. 1998 protiprávne vzatý do väzby pre obvinenie z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, ktorého som sa mal dopustiť dňa 8. 6. 1997. Vyšetrovanie a súdne konanie na Krajskom súde v Trenčíne a na Najvyššom súde SR prebiehalo až do 26. 9. 2002.

Vo vyšetrovacej väzbe som bol od 13. 5. 1998 do 23. 8. 2001. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19. 3. 2002 som bol spod obžaloby krajského prokurátora oslobodený v celom rozsahu, avšak na základe odvolania krajského prokurátora až Najvyšší súd SR s konečnou platnosťou dňa 26. 9. 2002 vec ukončil, keď vydaným uznesením zamietol odvolanie krajského prokurátora v Trenčíne....

Moja psychika je... vážne narušená a spočíva v psychických depresiách a psycho- neurózach, ktoré síce v niektorých obdobiach ustupujú, avšak sú obdobia, kedy nemôžem pracovať ani spať....

Od môjho vzatia do väzby až do súčasnej doby uplynulo už 10 rokov, súdne konanie prebieha od roku 2004 čiže už takmer 4 roky a ja žijem v neistote, v psychických depresiách a obavách, či moje uplatnené právo na súde dospeje do víťazného konca....

Toto ťažké, neľudské a bolestivé obdobie ma okradlo o moje ideály, predstavy a moju existenciu a moje ľudskú dôstojnosť.

Počas väzby som musel žiť s vrahmi a inými protispoločenským živlami, ktorých správame sa mi priečilo a veľmi ťažko som znášal útrapy a život medzi týmito ľuďmi. Moja ľudská dôstojnosť bola absolútne ponížená. Bol som odlúčený od mojej matky, sestry a mojich priateľov.... Chcel som študovať a táto túžba po štúdiu mi naďalej ostala aj po návrate z väzenia, avšak moja psychická trauma, najmä časté zobúdzanie sa zo snami aj v súčasnej dobe nedovoľujú pokračovať v súčasnej dobe vo vzdelávaní.

Veľmi ťažko nadväzujem nové známosti a nemôžem si nájsť ani priateľku.... Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyniesol tento nález: Súd   vyhlasuje,   že   Okresný   súd   Bratislave   I   a   Krajský   súd   v   Bratislave   svojou nečinnosťou spôsobil prieťahy v súdnom konaní.

Ukladá sa Krajskému súdu Bratislava, aby vo veci bez zbytočného odkladu konal a nariadil pojednávanie v lehote 3 mesiacov a nie až na jeseň 2008.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3,000.000,- Sk a náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Bratislava povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. I. N.... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 325/04 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co   422/07   dochádza   k porušovaniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania   sťažovateľa   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   na   okresnom   súde skončené 17. mája 2007 rozsudkom č. k. 16 C 325/04-612. Sťažovateľ uvedené rozhodnutie prevzal 26. júna 2007, napriek tomu sa na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním zo 14. apríla 2008, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti podanej ústavnému súdu aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 422/07. Toto odvolacie konanie sa na krajskom súde začalo v jeseni 2007 a bolo ukončené 7. októbra 2008.

Z   prehľadu   procesných   úkonov,   ktoré   vyplývajú   z obsahu   sťažnosti,   ako   aj z informácie krajského súdu vyplýva, že po nápade veci na krajský súd predseda senátu JUDr. J. P. nariadil vo veci odvolacie konanie na 7. október 2008, pričom v uvedenom termíne bola vec po približne jednom roku aj prerokovaná a ukončená.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu,   že   namietaný   postup   krajského   súdu,   aj   keď   nebol   bez   prieťahov,   nemožno považovať   za   porušenie   práva   garantovaného   v citovanom   článku   ústavy   a   dohovoru. Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade   bolo, alebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať namietaný postup krajského súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle cit. článku ústavy a dohovoru, preto bolo potrebné sťažnosť aj vo vzťahu ku krajskému súdu odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008