znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 456/2021-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Jany Laššákovej a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky GRIT STONE, s. r. o., IČO 46 307 273, Bancíkovej 1/A, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Consilior Iuris, s. r. o., Radlinského 51, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Kemka, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob 39/2021 z 25. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. augusta 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a napadnutého uznesenia vyplýva nasledovný stav veci:  

3. Sťažovateľka v procesnom postavení žalovanej v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 42Cb/145/2018 (o zaplatenie pohľadávky z titulu neuhradenia dohodnutej ceny za poskytnutie prepravných služieb zo strany žalobcu, pozn.) sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie konané 15. októbra 2019, čo malo za následok, že okresný súd vydal rozsudok pre zmeškanie č. k. 42Cb/145/2018-871 z 15. októbra 2019. Právny zástupca sa podľa presvedčenia sťažovateľky nedostavil na pojednávanie z ospravedlniteľného objektívneho dôvodu, ktorý nemohol odvrátiť (defekt, nevoľnosť a dopravná zápcha, pozn.), preto podal 29. novembra 2019 návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, ktorý doplnil podaním z 29. januára 2021, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením č. k. 42Cb/145/2018-994 zo 17. februára 2021 tak, že návrh na zrušenie rozsudku zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že krajský súd považuje za správny názor okresného súdu, že sťažovateľka nepreukázala naplnenie tvrdeného ospravedlniteľného dôvodu (fotodokumentácia pri defekte a dopravnej zápche zhotovená mobilným telefónom). Za rozhodujúce však vzal, že sťažovateľka svoju neúčasť pred pojednávaním telefonicky neospravedlnila, zostala pasívna aj po pojednávaní a neúčasť ospravedlnila až po doručení kontumačného rozsudku (po prvýkrát v podanom návrhu na jeho zrušenie, pozn.). Odvolací súd vyslovil nesúhlas s tým, že napadnuté uznesenie okresného súdu sa javí ako formalistické a nespravodlivé, pretože aktivita na strane sťažovateľky v predmetnom spore pozostávala len z účasti na predbežnom prejednaní sporu. Úlohou sťažovateľky ako žalovanej bolo na pojednávanie (15. októbra 2019, pozn.) zabezpečiť účasť ňou navrhnutých svedkov a pred pojednávaním sa písomne vyjadriť s označením dôkazov. Uvedené povinnosti si sťažovateľka nesplnila. I keď sťažovateľka uviedla, že na pojednávaní sa plánovala zúčastniť, nevysvetlila neúčasť svedkov. Krajský súd teda uzavrel, že z jej strany nešlo o riadne uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany.

II.

Sťažnostná argumentácia

5. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej tvrdí, že:

(i) na predmetnom pojednávaní sa jej právny zástupca nezúčastnil iba z objektívnych dôvodov, ktoré nemohol odstrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo očakávať. Poukázala na to, že sa v totožný deň dostavil na neskoršie pojednávanie na totožnom súde. Tvrdí, že právny zástupca nemohol ospravedlniť svoju neúčasť včas (pred pojednávaním), pretože by telefonovaním pri vedení motorového vozidla spáchal priestupok;

(ii) zastáva názor, že v priebehu konania aktívne a včas vykonávala procesné úkony, preto považuje vydanie kontumačného rozsudku aj v nadväznosti na hodnotu sporu za neprimerane tvrdé a nespravodlivé;

(iii) sťažovateľka tiež poukázala na to, že sa konajúce súdy nezaoberali jej doplňujúcim podaním z 29. januára 2021, čo spôsobuje vadu arbitrárnosti napadnutého uznesenia;

(iv) sťažovateľka namieta, že predpokladom vydania kontumačného rozsudku je posúdenie opodstatnenosti žalobcovho návrhu z hľadiska hmotného práva, pri ktorom súd vychádza z dôkazov, ktoré už sú obsiahnuté v spise. Súd je teda podľa jej názoru povinný uviesť toto právne posúdenie skutkového stavu v odôvodnení kontumačného rozsudku.

6. Sťažovateľka k sťažnosti nepripojila žiadne dôkazy o prekážkach jej účasti na pojednávaní, doplnenie jej návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku z 29. januára 2021 ani odvolanie. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie je súdom vyhľadávacím a vychádza z obsahu spisu.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka materiálnej nespravodlivosti rozhodnutia, ktoré nezohľadnilo objektívne dôvody neúčasti sťažovateľkinho právneho zástupcu a jej dovtedajšiu aktivitu v konaní. Sťažovateľka tiež namieta arbitrárnosť napadnutého uznesenia, keďže krajský súd nedal odpovede na jej doplňujúcu argumentáciu ani neuviedol právne posúdenie skutkového stavu v odôvodnení kontumačného rozsudku.

8. Ústavný súd v napadnutom uznesení nezistil taký výklad a aplikáciu procesných noriem rozhodných pre vec samotnú, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so sťažovateľkiným základným právom na spravodlivé súdne konanie. Odôvodnenie napadnutého uznesenia tiež nie je možné považovať za svojvoľné či arbitrárne, pretože je zrozumiteľné a ústavne akceptovateľné.

9. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len,,CSP“) na pojednávaní rozhodne súd o žalobe, ktorá znie na splnenie povinnosti na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

10. (i) K ospravedlniteľnosti dôvodov neúčasti na pojednávaní ústavný súd poznamenáva, že podľa obsahu napadnutého uznesenia dôvody uvádzané sťažovateľkou vyhodnotil krajský súd v zásade ako ospravedlniteľné, avšak ničím nepreukázané. Zároveň za zásadné považovali vo veci konajúce súdy úplnú absenciu pokusu o ospravedlnenie neúčasti až do doručenia kontumačného rozsudku, čo o riadnom plnení procesných povinností nesvedčí. Tvrdenie o nemožnosti včasného telefonického ospravedlnenia z dôvodu vedenia motorového vozidla považuje ústavný súd za úplne neakceptovateľné, ba až nehodné ústavnej argumentácie.

(ii) Pokiaľ ide o nedostatok v procesnej aktivite sťažovateľky, odôvodnenie napadnutého uznesenia ponúka dostatok dôvodov na prijatý záver a ústavný súd nepovažuje za potrebné opakovať skutkové okolnosti procesu.

(iii) Ústavný súd nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom doplňujúceho podania ani z ústavnej sťažnosti nevyplýva, ktoré zásadné argumenty v ňom obsiahnuté ostali bez odpovede zo strany krajského súdu. Z ústavného hľadiska je rozhodujúce, že odôvodnenie napadnutého uznesenia sa venuje všetkým relevantným predpokladom pre prijatie záveru o tom, že neboli dané dôvody na zrušenie kontumačného rozsudku.

(iv) Námietka o arbitrárnosti rozsudku pre zmeškanie (absencia právneho posúdenia skutkového stavu plynúceho z už vykonaného dokazovania) okrem tohto, že nesmeruje proti napadnutému uzneseniu, ktorým je vymedzený predmet prieskumu v konaní o tejto sťažnosti, nemá ani oporu v citovanom § 275 CSP upravujúcom obsahové náležitosti kontumačného rozsudku. Keďže sťažovateľka nepredložila odvolanie, ústavný súd, vychádzajúc z obsahu napadnutého uznesenia, je toho názoru, že ide o námietku po prvýkrát uplatnenú v konaní o ústavnej sťažnosti, čo ju pre nevyčerpanie prípustných riadnych opravných prostriedkov robí aj neprípustnou z hľadiska prieskumu ústavného súdu.

11. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a obsahom označených základných práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2021

Peter Molnár

predseda senátu