znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 456/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. P., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 217/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2011 doručená sťažnosť P. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 217/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Podaním   doručeným   okresnému   súdu   18.   10.   2007   sa   navrhovateľ   /ďalej sťažovateľ/ domáhal toho,   aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na dcéru D. P.,... zo sumy 132,77 €.- mesačne na sumu 67.- €. Súdne konanie sa vedie pod sp.zn. 13 C / 217/2007. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 27. 02. 2008, ďalšie bolo určené na 12.5.2008, ktorého sa ale sťažovateľ, ani jeho právna zástupkyňa pre vlastný omyl o termíne súdneho pojednávania nezúčastnili. Súdne pojednávanie určené na 3. 7. 2008, bolo odročené pre dovolenku odporkyne a svedkyne. Nasledujúce súdne pojednávanie sa uskutočnilo 24. 09. 2008. Rozsudkom z 12. 01. 2009 súd žalobný návrh sťažovateľa zamietol. Uznesením sp. zn. 7   COP   133/2009   z   22.   10.2009   Krajský   súd   v   Košiciach   zrušil   rozsudok   a   vrátil   vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdne pojednávanie sa uskutočnilo 08. 03. 2010 a 28. 4. 2010 súd o veci rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť sťažovateľa znížil na sumu 67.- € mesačne od 01. 11. 2007 do budúcna.

Na odvolanie odporkyne odvolací súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu 24. 03. 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdne konanie sa de iure vrátilo na svoj začiatok.

Súdne konanie určené na deň 11. 07. 2011 bolo odročené z dôvodov ospravedlnenia sa svedka a jeho žiadosti o odročenie súdneho konania, pre vopred zaplatenú dovolenku v zahraničí.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   v   liste   z   31.   05.   2011   reagujúc   na   sťažnosť sťažovateľa ju označila za dôvodnú.

Sťažovateľ   má   zato,   okresný   súd   nepostupoval   vo   veci   efektívne   a   tým,   že   jeho rozsudok bol odvolacím súdom opakovane zrušený došlo k zbytočným prieťahom súdneho konania   a   záležitosť ani   po   4   rokoch právoplatne   rozhodnutá   nebude.   Právna neistota sťažovateľa tak naďalej trvá.

Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd postupoval v jeho záležitosti v rozpore s ust. § 6 a aj § 100 O. s, p. a jeho právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   čl.   48.   ods.   1   Ústavy   SR   a   právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný   súd   Košice   I.,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13C/217/2007   porušil základné právo P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

- Okresnému   súdu   Košice   I.   prikazuje   konať   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 13 C/217/2007 bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

- P. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- €, ktoré je mu Okresný súd Košice I. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Okresný   súd   Košice   I.   je   povinný   vyplatiť   P.   P.   260,70   €   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S....“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 217/2007.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu nezistil, že by od podania návrhu na začatie konania o zníženie výživného podaného sťažovateľom dosiaľ okresný súd nekonal plynulo, bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ sám neoznačil časové úseky, v ktorých podľa neho okresný súd nekonal plynulo.

V   tomto   smere   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   judikoval,   že   ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Zo spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zadovážil, zistil, že postup okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   217/2007   sa   zjavne   nevyznačuje   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z obsahu sťažnosti ústavnému súdu a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ krátko pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“)   a   30.   apríla   2011   podal   sťažnosť   na   prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázal, že by si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránil iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ   právo   podľa   citovaného   zákonného   ustanovenia   zákona   o   súdoch,   sa v okolnostiach   posudzovanej   veci   prejavilo   ako   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po   vybavení   sťažnosti   podpredsedníčkou   okresného   súdu   31.   mája   2011,   ktorá   uznala dôvodnosť   sťažnosti,   okresný   súd   v   rýchlom   slede   vykonával   úkony   smerujúce k rozhodnutiu veci a dôvodom, prečo vec nebola skončená do podania sťažnosti ústavnému súdu,   bola   žiadosť   brata   sťažovateľa   Ing.   P.,   ktorý   mal   byť   vypočutý   ako   svedok, o odloženie už nariadeného pojednávania.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení   pre   účely   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v napadnutom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podali sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011