znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 456/2010-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. E. S., B., zastúpenej advokátkou JUDr. I. B., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 140/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. E. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára 2010 doručená sťažnosť Mgr. E. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 140/2001.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Navrhovateľka podala návrh zo dňa 20.03.2001, na Okresný súd Bratislava, ktorým žiadala   o   vyporiadanie   BSM   po   rozvode   manželstva   Prvé   pojednávanie   bolo   vytýčené 07.02.2002. ďalšie dve pojednávania sa uskutočnili v tomto roku až koncom roka a to 22.10.2002 a 26.11.2002. V roku 2003 sa uskutočnili dve pojednávania, kde po výsluchu účastníkov na pojednávaní a zistení zostatkov na účtoch účastníkov bolo nariadené znalecké dokazovanie   na   určenie   všeobecnej   hodnoty   bytu,   ktorý   je   predmetom   vyporiadania. Znalecké dokazovanie bolo nariadené uznesením zo dňa 19.03.2004 a ďalšie pojednávanie bolo vytýčené až na deň 21.05.2005....

V roku 2005 bolo vytýčené pojednávanie na deň 21.6.2005. Opäť súd nepojednával, lebo na pojednávaní oznámil, že odporcov zástupca sa ospravedlnil a pojednávanie bolo opäť odročené. V roku 2006 podala navrhovateľka opätovne sťažnosť na prieťahy v konaní, lebo už uplynulo vyše 5 rokov od podania návrhu na súd a súd vo veci nekonal tak ako mal konať   a   to,   že   po   príprave   pojednávanie   sa   má   rozhodnúť   vo   veci   a   odročiť,   len   v prípadoch, keď je to nutné.

Súd opäť konal vo veci i keď konanie, ktoré vykonával v rokoch 2007 - 2008 mohlo byť vykonané už v rokoch 2002, keď začal súd vo veci konať a vypočul účastníkov konania. Následne   mal   prebrať   konkrétne   celú   masu   BSM   v   zmysle   podaného   návrhu,   vykonať dokazovanie, nariadiť znalecké dokazovanie a rozhodnúť vo veci...

Prvostupňový rozsudok bol vo veci vynesený až 29.4.2008. Bolo to prvé rozhodnutie o veci. Následne bola vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý sa taktiež pričinil o prieťahy v konám, lebo taktiež začal vo veci konať až 23.06.2009, kedy bolo vytýčené pojednávanie o odvolaní....

Máme   za   to,   že   vzhľadom   na   dĺžku   konania   síce   v   právne   náročnej   veci,   sa prejavovali v konaní prvostupňového súdu ničím neodôvodnené zbytočné prieťahy, v konaní spočívajúce v málo plynulej, pomalej nedostatočnej a neefektívnej činnosti okresného súdu. Myslíme   si,   že   prieťahy   nie   je   možné   ospravedlniť   nepripravenosťou   sudcu   na pojednávanie, lebo každý sudca má dodržiavať a rešpektovať kritériá primeranej lehoty na rozhodnutie o veci a to bez zbytočných prieťahov v konám....“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1) Základné právo Mgr. E. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2Ústavy SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12C 140/2001 porušené bolo.

2.)   Okresnému   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4C   143/1997 a Krajskému súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co 191/08 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.) Sťažovateľke Mgr. E. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu..

4.) Mgr. E. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. 655/2004 Z. z. z   priznanej   sumy   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľky,   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava V povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom...

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 140/200 došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľka   namieta   porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 140/2001, je zjavne neopodstatnená.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   77/02,   II.   ÚS   55/02) ochrana základného práva vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušenie   základného   práva   ešte   trvalo.   Podľa   tvrdenia sťažovateľky obsiahnutého v sťažnosti však o takýto prípad v danej veci nejde.

Okresný súd v označenom konaní meritórne rozhodol rozsudkom 29. apríla 2008. Po podaní odvolania sťažovateľkou bol spis 12. augusta 2008 postúpený Krajskému súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý   vo   veci   nariadil   vypracovanie   dodatku k znaleckému posudku. Spis sa dosiaľ nachádza na krajskom súde. Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 17. februára 2010, t. j. v čase, keď namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 140/2001 už netrvalo a keď konanie o ňom   pred   ústavným   súdom   nie   je spôsobilé   naplniť účel   ochrany,   ktorý   ústavný   súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa čl. 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010