SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 454/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konanívedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 (predtým vedenom pod sp. zn. 14 C 213/2014), a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“alebo „navrhovateľ v 3. rade“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 [predtým vedenom pod sp. zn. 14 C 213/2014 (ďalej aj„napadnuté konanie“)].
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa podanímz 26. septembra 2014 označeným „určovacia žaloba“ domáhal, aby okresný súd určil, že„nebol navrhovateľom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 6 C/32/2008, ktorý viedli (vedú) manželia a v ktorom boli ako navrhovatelia v I. rade a II. rade manželia“ (ďalej aj „podanie z 26. septembra 2014“).
Namietané porušenie svojich základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovorusťažovateľ odôvodňuje tým, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 „bez logického uváženia prijal do konania na strane navrhovateľov ďalšiu osobu (sťažovateľa) aj napriek tomu, že táto osoba nesplňovala zákonom dané podmienky a dôvody pre prijatie ďalšej osoby do súdneho konania na strane navrhovateľov (vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 6 C 32/2008), čím porušil základnú normu pre zákonné a spravodlivé konanie“.
Právomoc ústavného súdu o sťažnosti konať a rozhodnúť je podľa sťažovateľa danátým, že «neexistuje v súdnej hierarchii (opravu chybného rozhodnutia súdy odmietli vykonať za záhadných okolností, ale možno pripustiť korupčné správanie v prospech „svojho“ advokáta) žiadny stupeň pre nápravu chýb, ktorých sa dopustil sudca ⬛⬛⬛⬛...».
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, „ktorým nariadi, aby všeobecný súd Okresný súd Piešťany konal podľa zákona a v súlade s Čl. 46 a Čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a porušené právo sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy (článok 13 Protokolu č. 11 k Dohovoru) a jeho právo na spravodlivé Konanie (článok 6 Protokolu) napravil. Teda, aby prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 14 C 213/2014 konal bez zbytočných prieťahov.“. II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II.1 K ustáleniu predmetu konania pred ústavným súdom
Na účely objektívneho posúdenia skutočností vyplývajúcich zo sťažnosti si ústavnýsúd od okresného súdu vyžiadal relevantné listiny vzťahujúce sa na konania vedené týmtosúdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 a sp. zn. 14 C 213/2014.
Z označených spisov vyplýva, že ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„navrhovatelia v 1. a 2. rade“, spolu so sťažovateľom len „navrhovatelia“) sa návrhomdoručeným okresnému súdu 21. septembra 2001 v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľmi v 1. a 2. radea odporkyňou 20. septembra 1999, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho právak nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v kúpnej zmluve, je neplatná, a určenia, že akomanželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností bližšie špecifikovanýchv návrhu. Podaním z 31. mája 2011 navrhovatelia v 1. a 2. rade požiadali, aby okresný súdrozšíril okruh navrhovateľov v tomto konaní o sťažovateľa. Okresný súd uznesením sp. zn. 6C 32/2008 zo 4. júla 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2011, na základenávrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade a súhlasu sťažovateľa pripustil sťažovateľa do konaniavedeného pod sp. zn. 6 C 32/2008 na strane navrhovateľov (ďalej len „uznesenie zo 4. júla2011“). Okresný súd uznesením sp. zn. 6 C 32/2008 z 3. októbra 2012 (ďalej len „uzneseniez 3. októbra 2012“) konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu navrhovateľmiz 23. januára 2012 a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom v 1. a 2. rade uložilpovinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume2 471,60 € a navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkynináhradu trov konania v sume 630,58 €.
Po podaní odvolania Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesenímsp. zn. 11 Co 369/2013 z 19. februára 2014 (ďalej len „uznesenie z 19. februára 2014“)uznesenie prvostupňového súdu potvrdil a odporkyni náhradu trov odvolacieho konanianepriznal (uznesenie krajského súdu z 19. februára 2014 v spojení s uznesením okresnéhosúdu z 3. októbra 2012 nadobudlo právoplatnosť 15. apríla 2014). Následne krajský súduznesením sp. zn. 11 Co 369/2013 z 2. júla 2014 návrh sťažovateľa z 15. mája 2014 navydanie opravného uznesenia, ktorým žiadal opravu uznesenia okresného súdu zo 4. júla2011, zamietol.
Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa podaním z 26. septembra2014 označeným ako „určovacia žaloba“ domáhal nápravy uznesenia okresného súduzo 4. júla 2011, pričom konaniu o podaní z 26. septembra 2014 bola pridelená sp. zn.14 C 213/2014. Okresný súd následne v súlade s § 41 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len „OSP“) označené podanie sťažovateľa posúdil ako organicky súvisiace s konanímvedeným okresným súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 (sťažovateľ sa ním domáhalpreskúmania a následnej zmeny uznesenia okresného súdu zo 4. júla 2011 o pripustenísťažovateľa do konania vedeného týmto súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 na stranenavrhovateľov). Z uvedeného dôvodu bol spis pôvodne vedený okresným súdom pod sp. zn.14 C 213/2014 dňa 14. mája 2015 (na základe pokynu zákonnej sudkyne okresného súdu nač. l. 664 z 19. februára 2015 o vyznačení spisu sp. zn. 14 C 213/2014 v registri ako„skončený inak“ a o jeho pripojení k spisu sp. z. 6 C 32/2008, pozn.) pripojený k spisuvzťahujúcemu sa na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008. Z úradnéhozáznamu na č. l. 667 súvisiaceho spisu vzťahujúceho sa na konania vedené okresným súdompod sp. zn. 6 C 32/2008 a sp. zn. 14 C 213/2014 vyplýva, že vzhľadom na totožný obsahpodania sťažovateľa z 26. septembra 2014 a jeho podania z 15. mája 2014, o ktorom krajskýsúd rozhodol uznesením z 2. júla 2014 tak, že návrh na vydanie opravného uzneseniazamietol, okresný súd už nebude o podaní sťažovateľa z 26. septembra 2014 rozhodovať (nač. l. 667 spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom je pokynurčený kancelárii z 15. mája 2015 o zaslaní prípisu informujúceho sťažovateľa o týchtoskutočnostiach, pozn.).
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd ustálil návrh na rozhodnutie vo vecisťažnosti tak, že sa ním sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa ústavya dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 (predtýmvedenom pod sp. zn. 14 C 213/2014).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaníS prihliadnutím na argumentáciu vyplývajúcu zo sťažnosti možno ustáliť, žesťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa ústavy a dohovoru,ku ktorým malo dôjsť tým, že okresný súd v napadnutom konaní „prijal sťažovateľa do konania na strane navrhovateľov aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky a dôvody pre prijatie“, pričom právomoc ústavného súdu vo veci sťažnosti konať a rozhodnúťodôvodňuje neexistenciou iného súdneho orgánu, ktorý by napravil chybu, ktorej sa dopustilokresný súd, keď vydal uznesenie zo 4. júla 2011.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
V nadväznosti na citované znenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súdvo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatiasťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejtolehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Z už uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že „k prijatiu sťažovateľa do konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 na strane navrhovateľov“ došlopostupom okresného súdu, ktorý vyústil do vydania jeho uznesenia zo 4. júla 2011.Označené uznesenie okresného súdu, proti ktorému sťažnosť v podstate smeruje, nadobudloprávoplatnosť 4. augusta 2011, pričom sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručenáaž 23. júna 2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľav tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je v tejto častispôsobilá aj na odmietnutie pre nedostatok právomoci ústavného súdu v súlade s § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde. Právomoc ústavného súdu rozhodvať o sťažnostiach podľa čl. 127ods. 1 je totiž založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, žeprávomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná ibavtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa priuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániťnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárnaa nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojichzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinnýchprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, príp. iným orgánom verejnej moci,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.IV. ÚS 115/07). Proti uzneseniu okresného súdu zo 4. júla 2011 mohol sťažovateľ podaťodvolanie (zo spisu vyplýva, že ho nepodal, pozn.), o ktorom bol oprávnený a povinnýrozhodnúť príslušný krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní
V nadväznosti na odôvodnenie vyplývajúce zo sťažnosti možno ustáliť, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní vedenom okresným súdom vo vzťahu k svojmu podaniu z 26. septembra 2014 [určovacia žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha určenia, že „nebol navrhovateľom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 6 C/32/2008, ktorý viedli (vedú)manželia a v ktorom boli ako navrhovatelia v I. rade a II. rade manželia“].
Ústavný súd v súvislosti s konaniami, v ktorých sa bezprostredne nerozhodujeo právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, vo svojej judikatúre už viackrátuviedol, že ich nemožno považovať za konania, ktoré by podliehali ochrane práva naspravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi, t. j. aj vrátane práva na urýchlené konanievo veci (m. m. IV. ÚS 241/07, IV. ÚS 210/2011, IV. ÚS 326/2011). Vzhľadom naskutočnosť, že uznesením okresného súdu zo 4. júla 2011 bolo s konečnou platnosťourozhodnuté o účastníctve sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008(právoplatné 4. augusta 2011), čím bola zároveň nastolená právna istota o tejto otázke,konanie o podaní z 26. septembra 2014 nie je, resp. nebolo spôsobilé nastolenú právnuistotu zvrátiť. Z uvedeného dôvodu ho nemožno ratione materiae považovať za konanie,ktoré podlieha ochrane základného práva na urýchlené konanie vo veci podľa čl. 48 ods. 2ústavy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v časti namietanéhoporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súduv napadnutom konaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať saďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2015