znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 454/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konanívedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 (predtým vedenom pod sp. zn. 14 C 213/2014), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“alebo „navrhovateľ v 3. rade“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6ods.   1   a   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len„dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konanívedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 [predtým vedenom pod sp. zn. 14 C 213/2014 (ďalej aj„napadnuté konanie“)].

Zo   sťažnosti   a z príloh   k nej   priložených   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   podanímz 26. septembra 2014 označeným „určovacia žaloba“ domáhal, aby okresný súd určil, že„nebol navrhovateľom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 6 C/32/2008, ktorý viedli (vedú) manželia a v ktorom boli ako navrhovatelia v I. rade a II. rade manželia“ (ďalej aj „podanie z 26. septembra 2014“).

Namietané porušenie svojich základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovorusťažovateľ odôvodňuje tým, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 „bez logického uváženia prijal do konania na strane navrhovateľov ďalšiu osobu (sťažovateľa) aj napriek tomu, že táto osoba nesplňovala zákonom dané podmienky a dôvody pre prijatie ďalšej osoby do súdneho konania na strane navrhovateľov (vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 6 C 32/2008), čím porušil základnú normu pre zákonné a spravodlivé konanie“.

Právomoc ústavného súdu o sťažnosti konať a rozhodnúť je podľa sťažovateľa danátým,   že «neexistuje   v   súdnej   hierarchii   (opravu   chybného   rozhodnutia   súdy odmietli vykonať   za   záhadných   okolností,   ale   možno   pripustiť   korupčné   správanie   v   prospech „svojho“   advokáta)   žiadny   stupeň   pre   nápravu   chýb,   ktorých   sa   dopustil   sudca ⬛⬛⬛⬛...».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, „ktorým nariadi, aby všeobecný súd Okresný súd Piešťany konal podľa zákona a v súlade s Čl. 46 a Čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a porušené právo sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy (článok 13 Protokolu č. 11 k Dohovoru) a jeho právo na spravodlivé Konanie (článok 6 Protokolu) napravil. Teda, aby prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 14 C 213/2014 konal bez zbytočných prieťahov.“. II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K ustáleniu predmetu konania pred ústavným súdom

Na účely objektívneho posúdenia skutočností vyplývajúcich zo sťažnosti si ústavnýsúd od okresného súdu vyžiadal relevantné listiny vzťahujúce sa na konania vedené týmtosúdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 a sp. zn. 14 C 213/2014.

Z označených   spisov   vyplýva,   že ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„navrhovatelia v 1. a 2. rade“, spolu so sťažovateľom len „navrhovatelia“) sa návrhomdoručeným okresnému súdu 21. septembra 2001 v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008domáhali   určenia,   že   kúpna   zmluva   uzavretá   medzi   navrhovateľmi   v   1.   a   2.   radea odporkyňou   20.   septembra   1999,   predmetom   ktorej   bol   prevod   vlastníckeho   právak nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v kúpnej zmluve, je neplatná, a určenia, že akomanželia   sú   bezpodielovými   spoluvlastníkmi   nehnuteľností   bližšie   špecifikovanýchv návrhu. Podaním z 31. mája 2011 navrhovatelia v 1. a 2. rade požiadali, aby okresný súdrozšíril okruh navrhovateľov v tomto konaní o sťažovateľa. Okresný súd uznesením sp. zn. 6C 32/2008 zo 4. júla 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2011, na základenávrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade a súhlasu sťažovateľa pripustil sťažovateľa do konaniavedeného pod sp. zn. 6 C 32/2008 na strane navrhovateľov (ďalej len „uznesenie zo 4. júla2011“). Okresný súd uznesením sp. zn. 6 C 32/2008 z 3. októbra 2012 (ďalej len „uzneseniez   3.   októbra   2012“)   konanie   zastavil   na   základe   späťvzatia   návrhu   navrhovateľmiz 23. januára 2012 a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom v 1. a 2. rade uložilpovinnosť   spoločne   a   nerozdielne   zaplatiť   odporkyni   náhradu   trov   konania   v   sume2 471,60 € a navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkynináhradu trov konania v sume 630,58 €.

Po podaní odvolania Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesenímsp. zn. 11 Co 369/2013 z 19. februára 2014 (ďalej len „uznesenie z 19. februára 2014“)uznesenie prvostupňového súdu potvrdil a odporkyni náhradu trov odvolacieho konanianepriznal (uznesenie krajského súdu z 19. februára 2014 v spojení s uznesením okresnéhosúdu z 3. októbra 2012 nadobudlo právoplatnosť 15. apríla 2014). Následne krajský súduznesením sp. zn. 11 Co 369/2013 z 2. júla 2014 návrh sťažovateľa z 15. mája 2014 navydanie opravného uznesenia, ktorým žiadal opravu uznesenia okresného súdu zo 4. júla2011, zamietol.

Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa podaním z 26. septembra2014   označeným   ako „určovacia   žaloba“ domáhal   nápravy   uznesenia   okresného   súduzo 4. júla   2011,   pričom   konaniu   o podaní   z 26.   septembra   2014   bola   pridelená   sp.   zn.14 C 213/2014. Okresný súd následne v súlade s § 41 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len „OSP“) označené podanie sťažovateľa posúdil ako organicky súvisiace s konanímvedeným   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   6   C   32/2008   (sťažovateľ   sa   ním   domáhalpreskúmania a následnej zmeny uznesenia okresného súdu zo 4. júla 2011 o pripustenísťažovateľa   do   konania   vedeného   týmto   súdom   pod   sp.   zn.   6   C   32/2008   na   stranenavrhovateľov). Z uvedeného dôvodu bol spis pôvodne vedený okresným súdom pod sp. zn.14 C 213/2014 dňa 14. mája 2015 (na základe pokynu zákonnej sudkyne okresného súdu nač.   l.   664   z 19. februára   2015   o   vyznačení   spisu   sp.   zn.   14   C   213/2014   v   registri   ako„skončený inak“ a o jeho pripojení k spisu sp. z. 6 C 32/2008, pozn.) pripojený k spisuvzťahujúcemu sa na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008. Z úradnéhozáznamu na č. l. 667 súvisiaceho spisu vzťahujúceho sa na konania vedené okresným súdompod sp. zn. 6 C 32/2008 a sp. zn. 14 C 213/2014 vyplýva, že vzhľadom na totožný obsahpodania sťažovateľa z 26. septembra 2014 a jeho podania z 15. mája 2014, o ktorom krajskýsúd rozhodol uznesením z 2. júla 2014 tak, že návrh na vydanie opravného uzneseniazamietol, okresný súd už nebude o podaní sťažovateľa z 26. septembra 2014 rozhodovať (nač. l. 667 spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom je pokynurčený   kancelárii   z 15.   mája   2015   o zaslaní   prípisu   informujúceho   sťažovateľa   o týchtoskutočnostiach, pozn.).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd ustálil návrh na rozhodnutie vo vecisťažnosti tak, že sa ním sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa ústavya dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 (predtýmvedenom pod sp. zn. 14 C 213/2014).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaníS prihliadnutím   na   argumentáciu   vyplývajúcu   zo   sťažnosti   možno   ustáliť,   žesťažovateľ   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   svojich   práv   podľa   ústavy   a dohovoru,ku ktorým malo dôjsť tým, že okresný súd v napadnutom konaní „prijal sťažovateľa do konania na strane navrhovateľov aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky a dôvody pre   prijatie“,   pričom   právomoc   ústavného   súdu   vo   veci   sťažnosti   konať   a rozhodnúťodôvodňuje neexistenciou iného súdneho orgánu, ktorý by napravil chybu, ktorej sa dopustilokresný súd, keď vydal uznesenie zo 4. júla 2011.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované znenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súdvo   svojej   ustálenej   judikatúre   zdôrazňuje,   že   jednou zo   základných podmienok   prijatiasťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejtolehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Z   už   uvedených   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že „k   prijatiu   sťažovateľa   do konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008 na strane navrhovateľov“ došlopostupom   okresného   súdu,   ktorý   vyústil   do   vydania   jeho   uznesenia   zo 4.   júla   2011.Označené uznesenie okresného súdu, proti ktorému sťažnosť v podstate smeruje, nadobudloprávoplatnosť 4. augusta 2011, pričom sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručenáaž   23.   júna   2015,   t.   j.   zjavne   po   uplynutí   lehoty   ustanovenej   v § 53   ods.   3   zákonao ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľav tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je v tejto častispôsobilá aj na odmietnutie pre nedostatok právomoci ústavného súdu v súlade s § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde. Právomoc ústavného súdu rozhodvať o sťažnostiach podľa čl. 127ods.   1   je   totiž   založená   na   princípe   subsidiarity.   Z   princípu   subsidiarity   vyplýva,   žeprávomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná ibavtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa priuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániťnielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárnaa nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojichzákladných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinnýchprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, príp. iným orgánom verejnej moci,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.IV. ÚS 115/07). Proti uzneseniu okresného súdu zo 4. júla 2011 mohol sťažovateľ podaťodvolanie (zo spisu vyplýva, že ho nepodal, pozn.), o ktorom bol oprávnený a povinnýrozhodnúť príslušný krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní

V nadväznosti na odôvodnenie vyplývajúce zo sťažnosti možno ustáliť, že sťažovateľ sa   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní vedenom okresným súdom vo vzťahu k svojmu podaniu z 26. septembra 2014 [určovacia žaloba, ktorou sa sťažovateľ   domáha   určenia,   že „nebol   navrhovateľom   v súdnom   konaní   vedenom   na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 6 C/32/2008, ktorý viedli (vedú)manželia a v ktorom boli ako navrhovatelia v I. rade a II. rade manželia“].

Ústavný   súd   v súvislosti   s konaniami,   v ktorých   sa   bezprostredne   nerozhodujeo právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, vo svojej judikatúre už viackrátuviedol,   že   ich   nemožno   považovať   za   konania,   ktoré   by   podliehali   ochrane   práva   naspravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi, t. j. aj vrátane práva na urýchlené konanievo veci   (m.   m.   IV.   ÚS   241/07,   IV. ÚS   210/2011,   IV.   ÚS   326/2011).   Vzhľadom   naskutočnosť,   že   uznesením   okresného   súdu   zo 4.   júla   2011   bolo   s konečnou   platnosťourozhodnuté   o účastníctve   sťažovateľa   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   32/2008(právoplatné 4. augusta 2011),   čím bola zároveň nastolená právna istota   o tejto otázke,konanie o podaní z 26. septembra 2014 nie je, resp. nebolo spôsobilé nastolenú právnuistotu zvrátiť. Z uvedeného dôvodu ho nemožno ratione materiae považovať za konanie,ktoré podlieha ochrane základného práva na urýchlené konanie vo veci podľa čl. 48 ods. 2ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   v časti   namietanéhoporušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súduv napadnutom konaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať saďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015