znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 454/2014-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť mestskej časti   B.,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   LEGAL   CARTEL,   s.   r.   o.,   Ľubinská   18, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Radoslava Kačura, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 25 C 115/2011, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo mestskej časti B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2011 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý uhradiť mestskej časti B. trovy konania v   sume   275,94   €   (slovom   dvestosedemdesiatpäť   eur   a deväťdesiatštyri   centov)   na   účet jej právneho   zástupcu   JUDr.   Radoslava   Kačura,   Ľubinská 18,   Bratislava,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014 doručená   sťažnosť   mestskej   časti   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v   texte   sťažnosti aj „sťažovateľ“),   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   LEGAL   CARTEL,   s.   r.   o., Ľubinská 18,   Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   advokáta   JUDr.   Radoslava   Kačura, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2011.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:«Sťažovateľ v procesnej pozícii navrhovateľa, podal dňa 08. 04. 2011 na Okresnom súde Bratislava I návrh na začatie konania zo dňa 23. 03. 2011 o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žiadal konajúci súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 93 € vrátane úrokov z omeškania a náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Dňa   11.   04.   2011   Okresný   súd   Bratislava   I   vydal   platobný   rozkaz,   spis.   zn.: 19 Ro/38/2011...

Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený dňa 21. 04. 2011. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vo veci od 21. 04. 2011 (doručenie platobného rozkazu sťažovateľovi) do 25. 02. 2013 nevykonal žiadny procesný úkon, ergo bol viac 22 mesiacov   (686   dní)   nečinný,   podal   navrhovateľ   dňa   26.   02.   2013   na   Okresný súd Bratislava   I   „Sťažnosť   na   postup   súdu   podľa   ustanovenia   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov spočívajúci v porušovaní práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   zo   dňa   25.   02.   2013... a požiadal   predsedu   súdu   ako   orgán   poverený   vybavovaním   sťažností   aby,   ak   zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijal a zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti na postup súdu sťažovateľ namietal postup súdu, ktorý smeruje proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na   sťažnosť   na   postup   súdu   reagoval   Okresný   súd   Bratislava   I,   zastúpený predsedníčkou   súdu,   písomnosťou   zo   dňa   22.   03.   2013   označenou   ako   „Odpoveď na sťažnosť v konaní sp. zn. 25 C/115/2011“, v zmysle ktorej bola sťažnosť na postup súdu vyhodnotená ako nedôvodná a subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka ako zamestnancov súdu nebolo zistené...

K   pochybeniu   súdu   došlo   tým,   že   po   neúspešnom   doručení   platobného   rozkazu odporcovi a po prevedení veci do civilného oddelenia „25 C“ Okresného súdu Bratislava I sa súd opakovane bez výsledku pokúšal zistiť pobyt odporcu a to od 03. 08. 2011 za účelom doručenia   návrhu   na   začatie   konania.   Podľa   informácií   poskytnutých   sťažovateľovi spisovou kanceláriou Okresného súdu Bratislava I súd v predmetnej právnej veci nevykonal do dnešného dňa ďalší právny úkon...

Na základe uvedeného skutkového stavu veci je zrejmé, že súd do dnešného dňa nevykonal žiadny relevantný úkon, ktorý by viedol k efektívnemu odstráneniu stavu právnej istoty   a   rýchlemu   rozhodnutiu   vo   veci,   keďže   konanie   trvá   už   viac   ako   36   mesiacov (od roku 2011), pričom nie je predpoklad jeho skorého právoplatného ukončenia. Pritom vzhľadom   na   predmet   konania   je   promptné   a   skoré   rozhodovanie   veci   požiadavkou vyplývajúcou priamo z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.»

Sťažovateľka   na   základe   uvedeného   navrhla,   aby   ústavný   súd   prijal   sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„1) Základné   právo   sťažovateľa   mestská   časť   B.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 25 C/115/2011 bolo porušené.

2) Okresnému   súdu   Bratislava   I   sa   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   spis.   zn. 25 C/115/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi mestská časť B. priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Sťažovateľovi mestská časť B. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   15   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   uznesením č. k. II. ÚS 454/2014-7 z 30. júla 2014 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po   prijatí   sťažnosti   sťažovateľky   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval 22. augusta 2014 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 1. októbra 2014 (sp. zn. Spr. 3575/2014, doručenom ústavnému súdu 7. októbra 2014) okrem iného uviedla: „...   Na   základe   Vašej   žiadosti   som   vo   veci   vykonala   šetrenie   a   zistila   som, že predmetná vec napadla na Okresný súd Bratislava I dňa 08. 04. 2011 do oddelenia platobných rozkazov a bola vedená pod sp. zn. 19 Ro 38/2011. Dňa 11. 04. 2011 vydal súd v tejto veci platobný rozkaz pod č. k. 19 Ro 38/2011-32. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné   odporcovi   doručiť   do   vlastných   rúk   (zásielky   určené   odporcovi   sa   vrátili   súdu s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy), vec bola dňa 14. 07. 2011 prevedená do civilného oddelenia 25 C a bola jej pridelená spisová značka 25 C 115/2011. Vzhľadom   na   neznámy   pobyt   odporcu   zadala   vyššia   súdna   úradníčka   dňa 01. 08. 2011 pokyn na zisťovanie adresy jeho pobytu prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Sociálnej poisťovne a Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR. Asistentka zrealizovala uvedený pokyn dňa 03. 08. 2011. Dňa 19. 08. 2011 bola súdu doručená negatívna odpoveď z Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR. Register obyvateľov SR zaslal súdu výpis z evidencie dňa   17.   08.   2011.   Dňa   08.   12.   2011   súd   lustroval   pobyt   odporcu   aj   prostredníctvom Živnostenského registra SR a dňa 13. 12. 2011 súd opätovne doručoval návrh na začatie konania s platobným rozkazom na adresu miesta podnikania odporcu. Dňa 26. 04. 2012 súd požiadal príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru v B. o prešetrenie pobytu odporcu a prípadne i o doručenie priloženej súdnej zásielky. Žiadosť bola odoslaná dňa 10. 05. 2012. Dňa 28. 05. 2012 doručilo Obvodné oddelenie PZ B. na súd odpoveď na žiadosť s upovedomením,   že   žiadosť   bola   odstúpená   Obvodnému   oddeleniu   PZ   B...   z   dôvodu zistenia   adresy pobytu navrhovateľa...   Dňa 26.   06.   2012 bola   súdu doručená odpoveď Obvodného oddelenia PZ B. s negatívnym výsledkom o prešetrení pobytu odporcu. Dňa 01. 08. 2012 súd lustroval pobyt odporcu prostredníctvom Sociálnej poisťovne a dňa 07. 08. 2012   doručoval   návrh   na   začatie   konania   s   platobným   rozkazom   odporcovi   na adresu evidovanú v Sociálnej poisťovni. Zásielka sa vrátila súdu dňa 15. 08. 2012 s poznámkou, že adresát je na uvedenej adrese neznámy.

Na základe Dodatku č. 14 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I pre rok 2012   došlo   v   oddelení   25   C   s   účinnosťou   k   01.   10.   2012   k   zmene   vyššieho   súdneho úradníka.   Dňa   18.   12.   2012   súd   opätovne   šetril   adresu   bydliska   odporcu   v   databáze Sociálnej poisťovne. Dňa 07. 02. 2013 súd zisťoval pobyt odporcu v Registri obyvateľov SR a dňa 08. 02. 2013 v Sociálnej poisťovni s tým, že bolo zistené, že odporca sa v súčasnosti nachádza   v   Ústave   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   v   Hrnčiarovciach   nad   Parnou. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd doručoval dňa 01. 03. 2013 návrh na začatie konania s platobným rozkazom odporcovi prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odporca si prevzal platobný rozkaz dňa 07. 03. 2013. Odporca podal dňa 08. 04. 2013, t. j. oneskorene, proti platobnému rozkazu odpor spolu s návrhom na odpustenie zmeškanej lehoty. Odpor bol doručený na tunajší súd dňa 10. 04. 2013. Súd uznesením zo dňa 03. 07. 2013, č. k. 25 C 115/2011-57 návrh odporcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti   platobnému   rozkazu   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa   11.   04.   2011, č. k. 19 Ro/38/2011-32 zamietol.   Uznesenie si odporca prevzal dňa 25.   07.   2013 a dňa 12. 08. 2013   podal   proti   predmetnému   uzneseniu   odvolanie   a   žiadosť   o   odpustenie zmeškanej lehoty odvolania, keďže ho podal oneskorene. Odvolanie bolo doručené na súd dňa 14. 08. 2013. Dňa 15. 04. 2014 bol spis zapožičaný do informačného centra tunajšieho súdu, z dôvodu nahliadnutia do spisu právnym zástupcom navrhovateľa. Uznesením zo dňa 06. 05. 2014, č. k. 25 C 115/2011-63, súd návrh odporcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. 07. 2013, č. k. 25 C 115/2011-57 zamietol. Uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 30. 05. 2014. Dňa 17.   06.   2014   bolo   na   súd   doručené   odvolanie   odporcu   proti   uzneseniu   zo   dňa 06. 05. 2014   a   dňa   27.   06.   2014   bolo   súdu   doručené   doplnenie   odvolania   odporcu. Dňa 20. 06.   2014   bol   daný   písomný   pokyn   na   predloženie   spisu   vyššiemu   súdnemu úradníkovi   za   účelom   dopytu   poštového   orgánu   Bratislava   I   ohľadne   dátumu   podania zásielky z č. l. 65 (odvolanie zo dňa 11. 06. 2014) na poštovú prepravu, keďže to z pečiatky na zásielke nebolo zrejmé. Uvedený pokyn bol vyšším súdnym úradníkom realizovaný dňa 09. 07. 2014. Dňa 30. 07. 2014 bola súdu doručená odpoveď Slovenskej pošty, a. s. – Hlavnej pošty Bratislava I. ohľadom dátumu podania odvolania na poštovú prepravu. Spis bude v najbližších dňoch predložený odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o podaných odvolaniach súdu za účelom rozhodnutia o podaných odvolaniach odporcu č. l. 59 a 65, pričom dňa 22. 09. 2014 bola vyhotovená predkladacia správa na predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave.

S poukazom na vyššie uvedený postup súdu mám za to, že súd v období po vydaní platobného rozkazu zo dňa 11. 04. 2011 a jeho doručení právnemu zástupcovi navrhovateľa nebol nečinný a prešetroval pobyt odporcu, pričom po zistení, že odporca sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, mu súd doručoval platobný rozkaz a rozhodoval o jeho návrhoch na odpustenie zmeškania lehoty na podanie opravných prostriedkov, ktorý podal odporca   oneskorene.   V   období   od   14.   08.   2013   do   05.   05.   2014   síce   nebol   vo   veci uskutočnený   žiaden   procesný   úkon   zo   strany   súdu,   avšak   z   objektívnych   dôvodov, so zreteľom   na   nadmernú   zaťaženosť   sudcov   občianskoprávneho   úseku   a   vysoký   počet pridelených vecí. Okrem uvedeného obdobia súd konal v danej veci priebežne...

Šetrením som zistila, že dňa 26. 02. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená sťažnosť mestskej časti B. na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25 C 115/2011 z dôvodu, že súd v predmetnej veci nevykonal žiadny procesný úkon viac ako 22 mesiacov so žiadosťou o odstránenie nedostatkov postupu súdu. Predmetná sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní podľa ust. § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch bola vybavená odpoveďou Spr 2059/2013 predsedníčky súdu JUDr. Annou Kašajovou zo dňa 21. 03.   2013   v   ktorej   predsedníčka   súdu   konštatovala,   že   súd   vo   veci   konal   priebežne a postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a robil priebežne procesné úkony smerujúce k prešetreniu pobytu odporcu.

Sťažovateľ   si   vo   svojej   sťažnosti   uplatnil   v   dôsledku   pretrvávajúcich   prieťahov v predmetnej veci na okresnom súde finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- eur. Takto vyčíslenú   sumu   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ   odôvodnil   ako protihodnotu   utrpenej   nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   zbytočnými   prieťahmi   v   konaní Okresným   súdom   Bratislava   I   a   tým,   že   sa   sťažovateľ   nachádza   v   právnej   neistote a prieťahový postup súdu zasahuje do jeho majetkových práv.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   navrhujem, aby sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie, resp. mu toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške, a to z dôvodu, že uplatnené finančné zadosťučinenie sťažovateľ podľa môjho názoru riadne neodôvodnil – finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní pred súdom (resp. výška tohto zadosťučinenia) závisí od rozsahu v akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania. Sťažovateľ neuviedol v akom konkrétnom rozsahu by mu mala byť vynahradená materiálna ujma a v akom nemateriálna ujma a aká konkrétna materiálna a nemateriálna ujma a z akého dôvodu mu mala vzniknúť.“

Predsedníčka okresného súdu súčasne oznámila ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.

Ústavný   súd   vyzval   9.   októbra   2014   aj   právneho   zástupcu   sťažovateľky, aby sa vyjadril   k   stanovisku   okresného   súdu,   ako   aj   k   otázke   nariadenia   verejného pojednávania. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 7. novembra 2014 okrem iného uviedol:

«... Podľa nášho názoru Okresný súd Bratislava I nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa a v dôsledku tohto postupu Okresného súdu Bratislava I stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá... S tvrdením, že „súd vo veci konal priebežne a postupoval v súlade s Občianskym súdnym   poriadkom   a   robil   priebežne   procesné   úkony   smerujúce   k   prešetreniu   pobytu odporcu“ sa nemôžeme v žiadnom prípade stotožniť.

Podľa § 173 (1) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): „Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené.“

Podľa   §   173   (2)   OSP:   „Ak   platobný   rozkaz   nemožno   doručiť   čo   i   len   jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.“

Podľa § 173 (3) OSP: „Pred tým, ako súd uznesením zruší platobný rozkaz podľa odseku 2, môže vyzvať navrhovateľa, aby oznámil miesto pobytu odporcu, ak má o ňom vedomosť, a poučí ho o následkoch nemožnosti doručenia platobného rozkazu.“

Na základe uvedeného je nad všetku pochybnosť zrejmé, že Okresný súd Bratislava I nie   len   že   nekonal   bez   zbytočných   prieťahov,   ale   tieto   prieťahy   de   facto   sám   vyvolal a to svojím konaním v rozpore so zákonom.

Ak sa súdu nepodarilo doručiť platobný rozkaz odporcovi do vlastných rúk, mal v zmysle ustanovenia   § 173   ods.   2   platobný rozkaz uznesením zrušiť   v plnom rozsahu. Z následného konania súdu (doručovanie platobného rozkazu odporcovi prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody dňa 01. 03. 2013) však vyplýva, že súd podľa § 173 ods.   2 nepostupoval.   V   tejto   súvislosti   je bez logiky prevedenie   veci dňa   14.   07.   2011 do civilného   oddelenia   25   C   (na   základe   akého   procesného   úkonu   zo   strany   súdu?) a následné (po cca 20 mesiacoch) doručovanie platobného rozkazu odporcovi.

Na základe vyššie uvedeného máme za to, že Okresný súd Bratislava I nepostupoval v predmetnej   právnej   veci,   ktorá   nie   je   skutkovo   ani   právne   zložitá,   bez   zbytočných prieťahov, práve naopak, a týmto svojím nekonaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní, v ktorom do dnešného dňa nebol zo strany súdu urobený žiadny relevantný právny úkon k efektívnemu odstráneniu právnej neistoty a rýchlemu rozhodnutiu vo veci a to s dôrazom na to, že konanie trvá už viac ako 42 mesiacov.

Z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ustanovením článku 127 ods. 2 Ústavy SR sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia...»

Sťažovateľka súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v   súlade   s   ktorou   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty   inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o zaplatenie sumy 93 € s príslušenstvom. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, podľa názoru ústavného súdu nemožno hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by bolo možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu, počas ktorého nebolo rozhodnuté vo veci samej.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky namietaného súdneho   konania   v   procesnom   postavení   žalobkyne.   Ústavný   súd   zastáva   názor, že správanie   sťažovateľky   v   napadnutom   konaní nemalo zásadnejší   vplyv   na   doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu ústavný   súd   zistil,   že   okresnému   súdu   bol   návrh   sťažovateľky   na   začatie   konania o zaplatenie sumy 93 € s príslušenstvom spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu doručený 8. apríla 2011.

Okresný súd vydal 11. apríla 2011 platobný rozkaz č. k. 19 Ro 38/2011-32, ktorý doručoval odporcovi. Zásielky určené odporcovi boli opakovane vrátené okresnému súdu, ktorý vec previedol 14. júla 2011 do civilného oddelenia a pridelil jej sp. zn. 25 C 115/2011.

Okresný súd ďalej v období od 1. augusta 2011 do 6. februára 2013, t. j. počas 19 mesiacov,   neúspešne   zisťoval   pobyt   odporcu   (v   súčinnosti   s   registrom   obyvateľov Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovne a Ústrednej evidencie väzňov ZVJS Slovenskej republiky, ako aj obvodných oddelení Policajného zboru Bratislava Staré Mesto – stred a Bratislava   Rača).   Po   opätovnom   zisťovaní   adresy   bydliska   začatom   7.   februára   2013 okresný   súd   zistil,   že odporca   sa   nachádza   v Ústave   na výkone trestu   odňatia   slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou.

Okresný súd doručoval platobný rozkaz odporcovi 1. marca 2013, pričom odporca ho prevzal   7.   marca   2013   a   8.   marca   2013   podal   proti   nemu   odpor   spolu   s žiadosťou o odpustenie zmeškanej lehoty. Okresný súd uvedený návrh odporcu zamietol uznesením č. k. 25 C 115/2011-57 z 3. júla 2013; odporca predmetné uznesenie prevzal 25. júla 2013 a 12. augusta 2013   podal   proti   uvedenému   uzneseniu   odvolanie   spolu   s   žiadosťou o odpustenie   zmeškanej   lehoty   odvolania.   Odvolanie   odporcu   bolo   okresnému   súdu doručené   14. augusta 2013.   Okresný   súd   návrh   odporcu   zamietol   uznesením č. k. 25 C 115/2011-63 zo 6. mája 2014;   odporcovi   bolo predmetné   uznesenie   doručené 30. mája 2014.

Proti   uzneseniu   č.   k.   25   C   115/2011-63   zo   6.   mája   2014   odporca   podal odvolanie, ktoré   neskôr   doplnil   a   ktoré   bolo   doručené   okresnému   súdu   17.   júna   2014, resp. 27. júna 2014.

Okresný   súd   v   októbri   2014   doručoval   spis   vo   veci   sťažovateľky   odvolaciemu súdu na   rozhodnutie   o   podaných   odvolaniach   proti   uzneseniu   okresného   súdu č. k. 25 C 115/2011-63 zo 6. mája 2014.

Ústavný súd neakceptoval argumenty uvedené vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, že „V období od 14. 08. 2013 do 05. 05. 2014 síce nebol vo veci uskutočnený žiadny procesný úkon, avšak z objektívnych dôvodov, so zreteľom na nadmernú zaťaženosť sudcov občianskoprávneho úseku a vysoký počet pridelených vecí.“. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie,   ako   aj   skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov   alebo   ďalší   počet   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne   k   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov   konania   v   primeranom   čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   so   zreteľom   na   doterajší   priebeh   napadnutého konania, v ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, došlo v konaní okresného   súdu   sp.   zn.   25   C   115/2011   jeho   neefektívnou   činnosťou   pri   doručovaní platobného rozkazu, ako aj jeho nečinnosťou   v období od augusta 2013 do   mája 2014 k zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V   súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 115/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   žiada   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 3 000   €,   pričom   «svoj   návrh   odôvodňuje   tým,   že   toto   finančné   zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 25 C/115/2011.

Sťažovateľ sa nachádzal v stave právnej neistoty, keďže všeobecný súd v danej veci vôbec nekoná, čo v jeho prípade zvyšuje pocity neistoty a narušenia dôvery k všeobecnému súdnictvu.   Okrem   týchto   okolností   poukazujeme   aj   na   skutočnosť,   že   „prieťahový“ postup súdu tak zasahuje aj do jeho majetkových práv...».

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   vo   veci sťažovateľky   neprichádza   do   úvahy   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia, a to predovšetkým s ohľadom na sumu (93 €), ktorej zaplatenie tvorí v napadnutom konaní predmet   sporu   a ktorá   je   zjavne   bagateľná.   Ústavný   súd   preto   tejto   časti   sťažnosti nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky, ktoré jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom JUDr. Radoslavom Kačurom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v   odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) vykonané v roku 2014, a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 275,94 €. Za tretí úkon úhradu trov konania sťažovateľke nepriznal, pretože podľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   obdobným   spôsobom rozhodol aj vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 8/2013, ktorá je s touto z právneho hľadiska porovnateľná.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. november 2014