znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 454/2010-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2011 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   D.,   a.   s.,   právne   zastúpenej   advokátom JUDr. J. B., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 97/09 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 97/09   p o r u š i l základné právo spoločnosti D., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   Cb   97/09 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti D., a. s.,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti   D.,   a.   s., p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 382,32 € (slovom tristoosemdesiatdva eur a tridsaťdva centov), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. B., R., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 454/2010-8   z 27. októbra   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   D.,   a.   s.   (ďalej   len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. J. B., R., ktorou namietala porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 97/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „... Sťažovateľ dňa 14. 4. 2009 podal na Okresný súd Bratislava I (porušiteľ) návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 41.981,55 €. Porušiteľ zostal v konaní nečinný.

Nakoľko sťažovateľovi nebola doručená ani po pol roku výzva na zaplatenie súdneho poplatku, dňa 11. 11. 2009 nahliadol do spisu v informačnej kancelárii súdu. Nahliadnutím do spisu sťažovateľ zistil nedostatky v návrhu....

Napriek   absencii   výzvy   súdu   na   doplnenie   alebo   opravu   návrhu,   sťažovateľ   po nahliadnutí do spisu, tento nedostatok podaním zo dňa 18. 11. 2009 (doručenému osobne porušiteľovi dňa 19. 11. 2009) odstránil a zároveň urgoval porušiteľa k zaslaniu výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a následnému nariadeniu pojednávania.

Urgencia sťažovateľa zostala bez odozvy zo strany porušiteľa. Dňa 12. 4. 2009 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších predpisov, tým sťažovateľ splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Sťažnosť, rovnako ako urgencia zostala bez odozvy. Sťažovateľ   sa   súdnym   návrhom   domáhal   vydania   platobného   rozkazu,   t.   j. rozhodnutia v skrátenom konaní!!!!

Postupom súdu, ani po roku a štyroch mesiacoch, sťažovateľovi nebolo umožnené ani len uhradiť súdny poplatok ako predpoklad vydania rozhodnutia.

Vzniklým prieťahom v konaní je sťažovateľ vystavený riziku, že na strane žalovaného v konaní sp. zn. 31 Cb 97/2009 môže, zvlášť v dnešnej globálnej ekonomickej situácii, dôjsť k   vytvoreniu   takej   situácie,   že   súdne   konanie   o   zaplatenie   dlhu   bude   zmarené,   resp. bezpredmetné. Tento rozmer vzniklej situácie je jedným z dôvodov pre ktoré sa sťažovateľ domáha zjednania nápravy ústavnou sťažnosťou.

Ako z uvedeného vyplýva, porušiteľ bol v konaní absolútne nečinný, čím porušil základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky....

Nečinnosťou porušiteľ porušil sťažovateľovo právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Vzhľadom na predmet sporu (výšku žalovanej istiny) žiadame súd, aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 € (slovom dvadsaťtisíc euro) a to z týchto dôvodov:

- porušiteľ svojou nečinnosťou vážne ohrozil vymožiteľnosť sťažovateľovho práva

-   porušiteľ   svojou   nečinnosťou   ohrozil   finančnú   situáciu   sťažovateľa,   nakoľko žalovaná suma nie je zanedbateľná

- sťažovateľ musel vynaložiť nemalé náklady na právnu pomoc pri vymáhaní svojho práva,   ktoré   by   inak   nevynaložil,   keby   porušiteľ   postupoval   podľa   platného   právneho poriadku

V súlade s ustanoveniami § 56 ods. 1 písmena a), ods. 4 a ods. 5 zákona 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, konaní pred ním a postavení jeho sudcov, v znení neskorších zmien a na základe vyššie uvedených skutočností, preto žiadame Ústavný súd aby rozhodol nasledovne:

Základné právo sťažovateľa, upravené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Bratislava I. porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava 1, aby v konaní č. 31 Cb 97/2009 bezodkladne konal a nariadil pojednávanie.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   20.000   € (slovom dvadsaťtisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet sťažovateľa... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušiteľ je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr   3832/2010 z 26. novembra 2010 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 20. decembra 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu v úvode svojho vyjadrenia uviedla, že „netrvám na ústnom   prejednaní   doručenej   ústavnej   sťažnosti“,   ďalej   podala chronologický   prehľad úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní a dodala:

„... Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k tomu, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym   konaním   nezavinila   vznik   prieťahov   v   konaní.   S   poukazom   na   uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške...“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu uviedol:

„... Konštatujem, že z obsahu písomného stanoviska Okresného súdu Bratislava I. a uvedenej chronológie procesných úkonov súdu je nečinnosť OS Bratislava I. úplne zrejmá a nebol uvedený jediný konkrétny dôvod, pre ktorý by bolo možné prieťahy v konaní, ktoré uznáva aj OS Bratislava I. označiť za prieťahy objektívneho charakteru.

Naopak, vyjadrenie súdu chápem ako uznanie že v predmetnom konaní k prieťahom skutočne došlo.

Máme preto za to, že tento stav nemožno vyvrátiť ani pri ústnom prejednaní sťažnosti a preto na konaní ústneho pojednávania k sťažnosti netrváme.

Trváme však na tom, že ústavné právo sťažovateľa bolo porušené a žiadame priznať požadované finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr. I. ÚS 40/02).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   takýto   relevantný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 31 Cb 97/09:

Dňa   16.   apríla   2009   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   začatie   konania a zároveň žiadosť o rozhodnutie platobným rozkazom v právnej veci sťažovateľky proti odporcovi: A., spol. s r. o., o zaplatenie 41 981,55 €. Vec bola pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. 35 Rob 62/09.

Dňa 7. mája 2009 bola predmetná vec prevedená do oddelenia Cb a zapísaná pod sp. zn. 31 Cb 97/09 (ako dôvod boli uvedené iné nedostatky – nedostatočné listinné dôkazy, napr. nepodpísané dodacie listy odporcom, pozn.).

Dňa   19.   novembra   2009   právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu urgenciu konať vo veci a zároveň doplnil listinné dôkazné prostriedky.

Dňa   25.   novembra   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   31   Cb   97/09-173   vyzval odporcu,   aby   sa   vyjadril   k   podanému   návrhu   na   začatie   konania,   a zároveň   vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 97/09 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníka konania v preskúmavanej veci, resp. jej zástupcov, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v danej   veci   bez akýchkoľvek   zákonných   alebo iných dôvodov   dlhodobo   nečinný,   konkrétne   od   7. mája   2009   do   25.   novembra   2010. Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané počas 1 roka a 6 mesiacov žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu   okresného   súdu.   Obranu   predsedníčky   okresného   súdu,   že   v danom   prípade „zákonná   sudkyňa   subjektívnym   konaním   nezavinila   vznik   prieťahov   v konaní“,   nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na nekonkretizované skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno systémové nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 20 000 €,   ktoré odôvodnila najmä tým, že „porušiteľ svojou nečinnosťou   vážne ohrozil vymožiteľnosť sťažovateľovho práva“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si uplatnila trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti 18. augusta 2010 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 20. decembra 2010). Za tri úkony vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume trikrát po 120,23 € a režijný paušál trikrát po 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovo sumu 382,32 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011