znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 453/2015-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietanéhoporušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 ÚstavySlovenskej postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej podsp. zn. IV/2 Gn 15/15/1000 a jej prípisom z 13. marca 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   MariannouLechmanovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľačl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)vo veci vedenej pod sp. zn. IV/2 Gn 15/15/1000 a jej prípisom z 13. marca 2015 (ďalej aj„napadnutý prípis generálnej prokuratúry“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený na trestodňatia slobody nepodmienečne a v súčasnosti tento trest vykonáva v Ústave na výkontrestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“).

Dňa 16. marca 2014 požiadal sťažovateľ riaditeľa ústavu o povolenie objednať siprostredníctvom ústavu z poštového podniku, prijať v balíku a mať pri sebe časopisy typu a   iné   s   erotickou   a   pornografickou   tematikou.   Riaditeľ   ústavu   v prípiseč. ÚVTOSaÚVV-8-27/21-2/2014 zo 14. apríla 2014 sťažovateľovi oznámil, že jeho žiadosťzamieta s poukazom na § 4 a § 35 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatiaslobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o výkone trestu odňatia slobody“).

Riaditeľ ústavu v označenom prípise okrem iného uviedol:

„Osobitne dávam do pozornosti obmedzenie odsúdeného v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia a to s poukázaním na nevyhnutnosť obmedzenia držania tlačovín s erotickým a pornografickým obsahom. Vzhľadom na to, že odsúdený nemá vo výkone trestu   zabezpečené   súkromie,   je   prakticky   nemožné   bez   rizika   ohrozenia   mravnosti a morálky iných odsúdených s rôznymi resocializačnými potrebami, preferovaním rôznych spoločenských hodnôt, náboženského vierovyznania a uznávaním rôznych etických hodnôt a postojov, umožňovať odsúdeným držanie tlačovín s erotickým a pornografickým obsahom. V   podmienkach   väzenského   zariadenia,   ktoré   je   multikultúrnym   prostredím a v ktorom   nie   je   možné   zabezpečiť   súkromie,   by   umožnenie   držania   erotických a pornografických   časopisov   s   ohľadom   na   vyššie   uvedené   heterogénne   zloženie odsúdených   mohlo   viesť   nielen   k   ohrozovaniu   mravnosti,   ale   aj   k   narúšaniu interpersonálnych vzťahov a poriadku v ústave.

Podotýka, že všetky vyššie uvedené ustanovenia sa vzťahujú na všetkých odsúdených, teda dospelých aj mladistvých.

Obmedzovanie prijímania tlačovín odsúdenými realizujú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, čo je v súlade s príslušným ustanovením   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ktorá   dovoľuje   vykonať   obmedzenie   ľudských práv a slobôd výhradne iba podľa zákona.“

V nadväznosti   na   zamietnutie   svojej   žiadosti   prípisom   riaditeľa   ústavu   podalsťažovateľ   podnet   Krajskej   prokuratúre   v   Trnave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“),prostredníctvom   ktorého   sa   domáhal   preskúmania   postupu   riaditeľa   ústavu.   Krajskáprokuratúra v prípise č. 3 Kn 53/14/2200 z 15. októbra 2014 sťažovateľovi oznámila, že saso   stanoviskom   riaditeľa   ústavu   stotožňuje,   pričom   v označenom   prípise   okrem   inéhouviedla:

«Žiadané   časopisy   sú   nepochybne   takého   charakteru,   ktorý   je   spôsobilý   ohroziť mravnosť, morálku a poriadok v ústave a ich držanie by v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody bolo v rozpore s účelom výkonu trestu nielen vo vzťahu k vám, ale aj ostatným odsúdeným vykonávajúcim trest odňatia slobody.

V   tejto   súvislosti   podotýkam,   že   Vami   v   podnete   uvádzané   zákonné   ustanovenia Tr. zákona ako je ustanovenie § 371 Tr. zákona, § 372 Tr. zákona, § 132 Tr. zákona sú v kontexte   so   vzťahujúcimi   sa   ustanoveniami   „ZoVTOS“   aplikovateľné   a   aplikované v trestnom konaní a pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za konanie majúce znaky niektorého v osobitnej časti Tr. zákona uvedeného trestného činu. V podmienkach výkonu trestu odňatia slobody a v zmysle vzťahujúcej sa zákonnej úpravy je rozhodujúcim to, že v prípade Vami žiadaných časopisov ide o časopisy takého charakteru, ktoré sú spôsobilé vo výkone trestu odňatia slobody ohroziť mravnosť, morálku a poriadok v ústave.

...   V   súvislosti   s   Vami   namietanými   skutočnosťami   ohľadom   umiestňovania homosexuálnych párov v „ústave“ na jednu celu, Vaše tvrdenia budú preverené v rámci dozorovej činnosti prokuratúry.»

Vychádzajúc zo záverov krajskej prokuratúry vyjadrených v jej prípise z 15. októbra2014,   sa   sťažovateľ   opakovaným   podnetom   zo   6.   januára   2015   domáhal   preskúmaniapostupu krajskej prokuratúry vo svojej veci.

Generálna   prokuratúra   prípisom   sp.   zn.   IV/2   Gn   15/15/1000   z   13.   marca   2015odložila opakovaný podnet sťažovateľa ako nedôvodný. Generálna prokuratúra sa stotožnilas dôvodmi uvedenými v prípisoch riaditeľa ústavu a krajskej prokuratúry a nad rámec ichodôvodnenia v napadnutom prípise ďalej uviedla:

„Postup ÚVTOS a ÚVV ktorý Vám neumožnil objednanie časopisov s erotickou a pornografickou tematikou, nie je možné vyhodnotiť ako postup v rozpore s dodržiavaním   zásady   rovnakého   zaobchádzania   spočívajúcej   v   zákaze   diskriminácie z dôvodu   pohlavia,   náboženského   vyznania   alebo   viery,   rasy,   príslušnosti   k   národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického a iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. V prípade domnienky, že ste   boli   dotknutý   na   svojich   právach,   právom   chránených   záujmoch   alebo   slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžete sa domáha svojich práv na súde.“

Sťažovateľ argumentuje, že ním požadované časopisy s erotickou a pornografickoutematikou nemožno považovať za tlačoviny ohrozujúce mravnosť, ktorých prechovávanie jezakázané v zmysle § 40 písm. i) zákona o výkone trestu, keďže zo skutkovej podstatytrestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 371 Trestného zákona s poukazom na § 132ods.   2   Trestného   zákona   vyplýva,   že   voľne   predajné   tlačoviny   s erotickým   obsahomnespadajú pod pornografické diela ohrozujúce mravnosť v zmysle citovaných ustanoveníTrestného zákona.

Sťažovateľ   ďalej   poukazuje   na   definície   mravnosti   a   morálky   podľa   wikipédie,z ktorých tiež odvodzuje záver o tom, že ním požadované tlačoviny nemožno považovať zataké, ktoré ohrozujú mravnosť.

Sťažovateľ argumentuje tiež tým, že «Je zarážajúce, že podľa riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody sú tlačoviny s erotickým obsahom mravnosť ohrozujúce, avšak homosexuálne orientované osoby sú umiestňované spoločne na rovnaké cely vedením ÚVV a ÚVTOS ktorí pred očami ďalších umiestnených heterosexuálov vykonávajú orálny a análny styk. Zároveň sú priamo v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pri každom bufete umiestnené predajné automaty s prezervatívmi a voľne v bufete je umožnené odsúdeným prezervatív si zakúpiť. Toto však nie je vyhodnotené zo strany vedenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody ako „mravnosť ohrozujúce“.».

Napokon sťažovateľ poukazuje na to, že v právnych predpisoch upravujúcich výkontrestu v Českej republike neexistuje zmienka o zákaze poskytovať odsúdeným vo výkonetrestu odňatia slobody časopisy ohrozujúce mravnosť.

Sťažovateľ   sa   považuje   za   diskriminovaného   aj   vo   vzťahu   k   iným   odsúdenýmvo výkone trestu odňatia slobody, ktorí si môžu objednávať časopisy historické, športovéa iné, čím sú čiastočne uspokojené ich záľuby, „avšak medzi záľuby sťažovateľa patria práve časopisy s erotickou tematikou, v ktorých sa chce vzdelávať a navyše tieto určite nie sú v rozpore so sústavou akceptovateľných vzorcov konania a správania i medziľudských vzťahov, úcty k životu a spoločnosti!“.

Vychádzajúc   z uvedenej   argumentácie,   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súdnálezom o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1.) Základné ľudské práva a slobody sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛..., týkajúce sa zákazu diskriminácie, práva na spravodlivé konanie a práva na preskúmateľné rozhodnutie, práva na súdnu ochranu a práva na účinný opravný prostriedok zaručené v čl. 46 ods. 2, čl. 26 ods. 1, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. č. IV/2 Gn 15/15/1000-7 zo dňa 13. 03. 2015 porušené boli.

2.) Ústavný súd SR týmto zrušuje Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. č. IV/2 Gn 15/15/1000-7 zo dňa 13. 03. 2015 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3.) ⬛⬛⬛⬛... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,00 Eur (slovom tisíc Eur), ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná mu vyplatiť do dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   na   bankový   účet   jeho   právnej zástupkyne.

4.)   Generálna   prokuratúra   SR   je   povinná   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   konania vo výške 748,43 Eur (slovom sedemstoštyridsaťosem Eur a štyridsaťtri centov) na bankový účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   Marianny   Lechmanovej...   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súduSlovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pripredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26ods. 1 a čl. 46 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 ústavy postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenejpod sp. zn. IV/2 Gn 15/15/1000 a jej prípisom z 13. marca 2015.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpores právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutímorgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhotorozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčenépreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody kultúrno-osvetová činnosťje súhrn záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase, ktoré odsúdenému sprostredkúvajúsústavu   akceptovateľných   vzorcov   konania   a   správania,   medziľudských   vzťahov,   úctyk životu a spoločnosti.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody odsúdený má právo navlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktorépropagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo inéhnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť,morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov,výbušnín, zbraní a streliva. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinnípríslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody počas výkonu trestu jeodsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkonby bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestuuplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia,slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správa iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na nakladanie s vecamiosobnej potreby.

Podľa   §   4   ods.   2   zákona   o   výkone   trestu   odňatia   slobody   počas   výkonu   trestuodsúdený   nemá   právo   na   štrajk,   slobodne   sa   zhromažďovať   a   združovať   v   spolkoch,spoločnostiach   alebo   iných   združeniach,   zakladať   odborové   organizácie   a   združovať   sav nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkonetrestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávaťvolené a iné verejné funkcie.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody výkon práva odosielaťa prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného styku počas výkonutrestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje v jeho mene ústav.

Z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody, osobitne z § 35ods. 1 tohto zákona vyplýva, že právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisysa okrem iných nevzťahuje na tie tlačoviny, ktoré ohrozujú mravnosť, morálku a poriadokv ústave.

Ústavný   súd   nemá   z ústavného   hľadiska   výhrady   proti   názoru   riaditeľa   ústavuvyjadrenému   v jeho   prípise,   v zmysle   ktorého   subsumoval   sťažovateľom   požadovanétlačoviny   s   erotickým   a   pornografickým   obsahom   pod   tlačoviny,   ktoré   ohrozujú   (súspôsobilé ohroziť) mravnosť, morálku a poriadok v ústave na výkon trestu odňatia slobody.Rovnako   ústavný   súd   považuje   z ústavného   hľadiska   za   akceptovateľnú   argumentáciukrajskej prokuratúry, podľa ktorej neexistuje súvislosť medzi § 371 a § 372 Trestnéhozákona   a   požiadavkou   sťažovateľa   na   predplatenie   ním   požadovaných   erotickýcha pornografických   tlačovín.   Tlačoviny,   predplatenia   a   držania   ktorých   sa   sťažovateľdožaduje, nie sú tlačovinami, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktorézobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky, čo všaknevylučuje, že môže ísť o tlačoviny, ktoré ohrozujú (môžu ohroziť) mravnosť, morálkua poriadok v ústave.

Generálna   prokuratúra   sa   v napadnutom   prípise   stotožnila   s právnymi   názormivyjadrenými v prípise riaditeľa ústavu, ako aj prípise krajskej prokuratúry, ktoré ústavnýsúd považuje za ústavne konformné. Za týchto okolností ústavný súd zastáva názor, žemedzi napadnutým prípisom generálnej prokuratúry, rozsudkom krajského súdu a obsahomzákladných   práv,   ktorých   vyslovenia   porušenia   sa   sťažovateľ   domáha,   neexistuje   takápríčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konaniereálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšíminávrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015