znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 453/2013-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   B.   Z.,   zastúpenej   advokátkou JUDr. Alexandrou Korbeľovou, Advokátska kancelária, Osuského 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 205/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 205/2007 p o r u š i l základné   právo   B.   Z.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   205/2007 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. B. Z.   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   zaplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. B. Z.   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   Alexandry   Korbeľovej,   Advokátska kancelária, Osuského 6, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 453/2013-14 z 26. septembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 205/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Dňa 11. 09. 2007 bola Okresnému súdu Bratislava II doručená žaloba o vydanie časti dedičstva... Predmetné konanie je Okresným súdom Bratislava II vedené pod spisovou značkou 8 C 205/2007.

Od doručenia žaloby uplynulo už temer 6 rokov bez toho, aby bolo vo veci meritórne rozhodnuté...

Tak   ako   v   žalobe,   tak   aj   na   každom   pojednávaní,   z   ktorých   prvé   sa   konalo až 25. 01. 2010,   sťažovateľka   spochybňovala   platnosť   závetu   predloženého   odporcami. Na pojednávaní   konanom   dňa   28.   04.   2010   súd   rozhodol   o   nariadení   znaleckého dokazovania. O ustanovení znalca však súd rozhodol až uznesením zo dňa 21. 01. 2011, t. j. deväť mesiacov po konaní pojednávania, na ktorom o nariadení znaleckého dokazovania bolo rozhodnuté.

Znalecký   posudok   bol   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   doručený   na   vyjadrenie s neprimerane dlhým časovým odstupom od jeho doručenia súdu dňa 15. 05. 2013 a termín pojednávania bol vytýčený na deň 10. 06. 2013. Nakoľko právna zástupkyňa odporcov navrhla výsluch novej svedkyne, pojednávanie bolo odročené na 21. 10. 2013...

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   dospela   k   presvedčeniu,   že   súd neprimerane dlho vo veci koná, a to tým, že v neprimerane dlhej lehote od vyhlásenia, rozhodnutia   o   nariadení   znaleckého   dokazovania   vydal   vlastné   uznesenie   o   ustanovení znalca,   bez uvedenia   dôvodov   nekomunikoval   s ustanoveným znalcom   a v   neprimerane dlhej   lehote   doručil   znalecký   posudok   účastníkom   konania.   V   dôsledku   ekonomického vývoja   nielen   na   Slovensku   a   pretrvávajúcej   kríze   sa   podstatne   zhoršuje   postavenie sťažovateľky v konaní. Sťažovateľka je dlhodobo a temer nepretržite v strese a neistote, ktorú vyvoláva neúmerne dlhá doba riešenia sporu a obavy z nenapraviteľného poškodenia jej dedičských nárokov. Evidentné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II   pod sp. zn. 8C/205/2007   spôsobujú   sťažovateľke   nemajetkovú   ujmu,   akou   je   hlboká neistota z frustrácie z pretrvávajúceho neriešenia jej súdneho sporu...

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote v konaní porušené boli, nakoľko od podania návrhu do dnešného dňa Okresný súd Bratislava II nebol schopný vo veci meritórne rozhodnúť.“

Sťažovateľka navrhla o sťažnosti rozhodnúť týmto nálezom:„Právo sťažovateľky B. Z.... zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/205/2007, porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   II   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 8C/205/2007 konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľke B. Z.... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré   je   povinný   sťažovateľovi   vyplatiť   Okresný   súd   Bratislava   II   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia   vo   výške   331,13   €...   a   to   na   účet   právnej   zástupkyne   sťažovateľky...   a   to do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2132/13 doručeným ústavnému súdu 22. novembra 2013.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:„Po   oboznámení   sa   s   obsahom   predmetnej   sťažnosti   a   súdneho   spisu   musím konštatovať, že v predmetnom konaní vznikli prieťahy, a to v období od podania návrhu (11. 09. 2007)   do vytýčenia prvého   pojednávania   vo   veci (21.   10.   2009).   Následne súd vo veci konal, dňa 28. 04. 2010 odročil pojednávanie za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, i keď uznesenie o nariadení dokazovania súd vydal až dňa 21. 01. 2011. K   prieťahom   v   konaní   došlo   aj   z   dôvodov   na   strane   súdneho   znalca,   nakoľko vyhotovenie znaleckého posudku prebiehalo od 27. 09. 2011 do 15. 03. 2013.

V súčasnosti súd vo veci plynulo koná, pojednávanie dňa 21.10.2013 bolo odročené na termín 04. decembra 2013, kde je predpoklad vyhlásenia rozsudku.

Z hľadiska povahy konania mám za to, že ide o štandardnú, nie však jednoduchú vec, patriacu do bežnej rozhodovacej agendy.

Prieťahy   boli   čiastočne   spôsobené   množstvom   agendy   vybavovanej   zákonným sudcom.

Uvádzam, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   vo   veci   je   stanovený   termín   pojednávania   na   deň 04. 12. 2013, bude spis ústavnému súdu zaslaný po tomto termíne pojednávania, príp. keďže je vo veci predpoklad vyhlásenia rozsudku, po vypracovaní rozhodnutia vo veci samej.“Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 205/2007:

Dňa 11. septembra 2007 sťažovateľka podala na okresnom súde žalobu.Dňa 3. júla 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Dňa 21. júla 2008 sťažovateľka doručila návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 14. októbra 2009 odporkyňa v 1. rade ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. október 2009 zo zdravotných dôvodov.

Dňa   16.   októbra   2009   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   ospravedlnila   neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. október 2009 z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa 19. októbra 2009 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní aj odporkyňa v 2. rade. Dňa 21. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní. Bolo odročené na 23. november 2009.

Dňa   6.   novembra   2009   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   ospravedlnila   neúčasť na pojednávaní   nariadenom   na   23.   november   2009   z   dôvodu   zahraničného   pobytu, na ktorom mala byť do 27. novembra 2009.

Dňa 19. novembra 2009 ospravedlnila neúčasť aj odporkyňa v 1. rade z dôvodu rekonvalescencie po chirurgickom zákroku.

Dňa 23.   novembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní. Bolo odročené na 25. január 2010.

Dňa 23. novembra 2009 okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III (ďalej len „ OR PZ“) o doručenie zásielky pre odporkyňu v 3. rade.

Dňa 11. decembra 2009 OR PZ oznámilo, že zásielku doručilo.Dňa   25.   januára   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   okrem   odporkyne v 2. rade boli prítomní. Súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby. Pojednávanie bolo odročené na 15. marec 2010.

Dňa 15. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci okrem sťažovateľky, ktorej právna zástupkyňa bola prítomná, a odporkyne v 3. rade boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 24. marec 2010.

Dňa 24. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci okrem sťažovateľky, ktorej právna zástupkyňa bola prítomná, a odporkyne v 3. rade boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 19. apríl 2010.

Dňa 1. apríla 2010 právna zástupkyňa sťažovateľky navrhla ďalšie dokazovanie – vypočutie svedkyne Evy Štukovej.

Dňa   19.   apríla   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   boli   prítomní.   Bolo odročené na 28. apríl 2010.

Dňa 19. marca 2010 podala sťažovateľka „oznámenie a návrh na dokazovanie“. Dňa 28. apríla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka nebola prítomná. Prítomná bola jej právna zástupkyňa a za odporcov len odporkyňa v 2. rade. Pojednávanie bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   bude   nariadené   znalecké   dokazovanie   z   odboru písmoznalectva.

Dňa   21.   januára   2011   okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   205/2007-150   priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Súčasne uznesením č. k. 8 C 205/2007-156 ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „ústav“), aby odborne posúdil, či podpisy poručiteľ – R. Š. na závetoch sú pravé (lehota 60 dní; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. februára 2011).

Dňa 21.   januára   2011   okresný   súd   vyzval   JUDr.   Dankovú   –   právnu   zástupkyňu žalovaných, aby predložila v lehote 7 dní originály závetov spísaných poručiteľom R. Š.Dňa 25. februára 2011 JUDr. Danková oznámila, že originály závetov by sa mali nachádzať v dedičskom spise.

Dňa   10.   mája   2011   ústav   oznámil   podmienky,   za   ktorých   môže   pristúpiť k vypracovaniu posudku.

Dňa 24. mája 2011 okresný súd požiadal ústav o oznámenie čísla účtu. Dňa   24.   mája   2011   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   doručila   väčší   počet originálov písomností poručiteľa na porovnanie.

Dňa 8. júna 2011 doručila sťažovateľka niekoľko originálov dokumentov. Dňa 21. júla 2011 okresný súd urgoval ústav o oznámenie čísla účtu. Dňa 10. augusta 2011 ústav oznámil číslo účtu.Dňa   20.   septembra   2011   sudca   dal   pokyn   uhradiť   ústavu   500   €   zo   štátnych prostriedkov.

Dňa   3.   októbra   2011   bol   spis   doručený   ústavu   (spolu   s   dedičským   spisom sp. zn. 38 D 357/2007).

Dňa 6. decembra 2011 ústav oznámil, že mu neboli doručené originály závetov. V dedičskom   spise   sa   nachádzajú   len   fotokópie.   Z   písomností,   ktoré   boli   predložené, vyplýva,   že „porovnávacie   podpisy   už   pri   bežnom   optickom   porovnaní   so   spornými podpismi obsiahnutými na závetoch, vykazujú výrazné rozdiely“.

Dňa 8. februára 2012 okresný súd odporučil ústavu postupovať podľa § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a obrátiť sa so žiadosťou o písomnosti priamo na účastníkov konania.

Dňa 13.   apríla 2012 ústav   zaslal okresnému súdu   na vedomie   prípis   adresovaný právnej zástupkyni sťažovateľky týkajúci sa originálov.

Dňa 18. apríla 2012 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala okresný súd, aby si originály závetov žiadal od notára JUDr. Vlhu.

Dňa 25. apríla 2012 okresný súd vyzval notára JUDr. Vlhu, aby zaslal originály závetov. Žalované vyzval na predloženie originálnych listín.

Dňa 3. mája 2012 JUDr. Vlha oznámil, že nedisponuje originálmi závetov a všetky dokumenty sa nachádzajú v spise na Okresnom súde Bratislava II.

Dňa 15. mája 2012 na žiadosť okresného súdu (zo 14. júla 2012) doručil Okresný súd Bratislava II zo spisu sp. zn. 38 D 357/07 originál závetu.

Dňa 30. júla 2012 bol originál závetu zaslaný ústavu.

Dňa 22. októbra 2012 okresný súd urgoval ústav o vypracovanie posudku. Dňa 12. novembra 2012 ústav požiadal o zaslanie aj druhého originálu závetu.Dňa   5.   februára   2013   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   oznámila   zmenu   adresy a urgovala vypracovanie posudku.

Dňa   18.   februára   2013   ústav   vrátil   spisy   okresnému   súdu   s   tým,   že   1   originál a 1 fotokópiu závetu si ponechal na expertízu.

Dňa 26. februára 2013 okresný súd oznámil ústavu, že originál existuje len z jedného závetu.

Dňa 12. marca 2013 bol doručený znalecký posudok. Dňa   7.   mája   2013   sudca   zaslal   posudok   právnym   zástupkyniam   sťažovateľky i žalovaných, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili.

Dňa 30. mája 2013 právna zástupkyňa odporkýň požiadala, aby na pojednávaní boli vypočutí znalci, ktorí vypracovali znalecký posudok.

Dňa   10.   júna   2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   okrem   odporkýň v 2. a 3. rade   boli   prítomní.   Súd   pripustil   zmenu   petitu   žaloby.   Bolo   odročené na 21. október 2013 s tým, že budú predvolané svedkyne pri spisovaní závetu.

Dňa 12. júla 2013 okresný súd predvolal na pojednávanie aj ústav.Dňa   25.   júla   2013   ústav   oznámil,   že   hlavná   riešiteľka   Mgr.   B.,   nie   je   ich zamestnankyňou, preto jej účasť nemôže zabezpečiť.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 205/2007 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu,   ale aj konanie   odvolacieho   a   dovolacieho   súdu,   ďalej   konanie   v   správnom   súdnictve,   ako   aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec je skutkovo zložitá.   Pre   objasnenie   tvrdení   účastníkov   bolo   potrebné   pristúpiť   k   znaleckému dokazovaniu   znalcom   z   odboru   písmoznalectva.   Táto   skutočnosť   mala   značný   vplyv na priebeh namietaného konania a jeho doterajšiu dĺžku. Z právneho hľadiska vec nemožno považovať za zložitú.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil,   že   z   ôsmich   nariadených   pojednávaní   sa sťažovateľka   osobne   zúčastnila   troch.   Na   dvoch   pojednávaniach   nebola   prítomná sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa. Pojednávania museli byť z titulu neprítomnosti účastníkov odročované.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd prvý úkon – výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh –zaslal sťažovateľke 10 mesiacov od podania žaloby. V rokoch 2009 až 2010 okresný súd konal plynulo,   v   pomerne   rýchlom   slede   nariaďoval pojednávania.   Neefektívne   si   však počínal okresný súd počas rokov 2011 až 2013. Okresný súd v tomto období síce konal, ale jeho úkony neviedli k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, že „k prieťahom v konaní došlo aj z dôvodov na strane súdneho znalca, nakoľko vyhotovenie znaleckého posudku prebiehalo od 27. 09. 2011 do 15. 03. 2013 ústavný súd nemôže akceptovať, pretože v tomto období   okresný   súd   ani   raz   nepristúpil   k   využitiu   procesných   prostriedkov   podľa procesného kódexu, uložením poriadkovej pokuty“.

K   tvrdeniu   okresného   súdu,   že „prieťahy   boli   čiastočne   spôsobené   množstvom agendy   vybavovanej   zákonným   sudcom“, ústavný   súd   uvádza,   že   už   v   podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru   ústavného   súdu),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a   nadmerné množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré boli čiastočne spôsobené zložitosťou veci, čiastočne aj správaním   účastníkov   konania,   ale   najmä   v   dôsledku   postupu   okresného   súdu,   preto vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke, keďže namietané konanie do 3. februára 2014 nie je skončené, ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a   podľa   § 56   ods.   3   písm.   a) zákona o   ústavnom   súde   konať vo veci   bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 5 000 €, čo odôvodnila tým, že „je dlhodobo a temer nepretržite v strese a neistote, ktorú vyvoláva neúmerne dlhá doba riešenia sporu a obavy z nenapraviteľného poškodenia jej dedičských nárokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, ako aj vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv považuje za primerané v sume 1 000 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o žiadosti sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 275,94 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014