znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 453/2010-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2011 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. Č., Č., a M. Č., Č., obaja zastúpení advokátom JUDr. J. S., Ž., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   38   ods.   2   Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 118/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Čadca   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   118/03 p o r u š i l základné   právo   J.   Č.   a M.   Č.,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,   ako   aj ich   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 118/03 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Č. a M. Č.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. Č. a M. Č.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,30 € (slovom   dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   tridsať   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. S., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 453/2010-8   z 27. októbra   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Č. a M. Č., obaja bytom Č. (ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 118/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z odôvodnenia sťažnosti najmä vyplýva: „... Voči sťažovateľom bola podaná dňa 24. 10. 2003 na Okresnom súde v Čadci žaloba o právo prechodu cez parcele KN č. 12226, KN č. 12223 a KN č. 12227. Konanie je vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k. 8C 118/2003.   Sťažovatelia   sa   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   zo   dňa

18. 11. 2003   vyjadrili   k návrhu   navrhovateľky,   s tým,   že   nie   je   možné   im   uložiť   právo prechodu cez parcele KN č. 12226 a 12223, nakoľko sťažovatelia nie sú jej vlastníkmi a tieto parcele sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a ďalšej osoby. Sťažovatelia ďalej   poukazovali   na   to,   že   navrhovateľke   nikdy   nebránili   v   práve   prechodu   a   o   tejto skutočnosti   sa   dozvedeli   až   z   návrhu.   Okrem   iného   sťažovatelia   uviedli,   že   na   strane navrhovateľa musí byť uvedený aj ďalší spoluvlastník parciel, nakoľko navrhovateľka nie je ich výlučnou vlastníckou. Súd vo veci vytýčil minimálne 10 pojednávaní, 2 ohliadky na mieste samom, znalecké dokazovanie a opätovné znalecké dokazovanie. Súd rozsudkom č. k. 8C 118/2003 zo dňa 8. 10. 2007, t. j. po viac ako 4 rokoch, ktorí sťažovatelia obdržali dňa 29. 1. 2008 návrh navrhovateľky zamietol. Po odvolaní sťažovateľky Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6Co 100/2008 zo dňa 11. júna 2008 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Od uvedeného termínu bolo vytýčených viacero pojednávaní, na ktorých nebolo rozhodnuté. Po tom čo sťažovatelia podali dňa 22. 6. 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní, nakoľko   po   takmer   7   rokoch   nebolo   rozhodnuté,   Okresný   súd   v   Čadci   uznal   prieťahy v konaní a bol vytýčený termín pojednávania na 4. 8. 2010. Na tomto pojednávaní však súd opäť nerozhodol a iba nariadil ohliadku na mieste samom na deň 16. 9.2010, v poradní už tretiu   od   začatia   konania,   i napriek   tomu,   že   vo   veci   boli   už   nariadené   2   znalecké dokazovania, ktoré len potvrdili tvrdenia sťažovateľov. Súd však i naďalej napriek tomu, že vo   veci   nie   sú   uvedení   na   strane   navrhovateľov   všetci   spoluvlastníci   parciel   a navrhovateľka žiada, aby súd zaviazal odporcov na právo prechodu cez parcele, ktorými nie sú vlastníkmi, však neustále koná.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia sú takmer po 7 rokoch od podania návrhu bez akéhokoľvek výsledku a do dnešného dňa neexistuje právoplatné rozhodnutie, má za to, že i naďalej   vznikajú   prieťahy   v   konaní,   dĺžka   konania   je   neprimerane   dlhá   a   nie   je predpoklad jej právoplatného skončenia v najbližšej dobe, boli porušené ich základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, v konaní Okresného súdu v Čadci č. k. 8C 118/2003.

Sťažovatelia si uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie v sume každý po 2.500,- eur, ktoré dôvodia pretrvávajúcim pocitom neistoty, márnosti a nespravodlivosti, pričom tieto negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú sťažovateľom permanentný stres, ohrozujú   ich   zdravie   a   najmä   zdravie   sťažovateľky   v   2/rade,   ktorá   je   invalidnou dôchodkyňou a tento spor veľmi zle vplýva na jej zdravotný stav, nikdy nikomu nebránili v práve   prechodu,   cez   parcelu   KNč   12227   o   výmere   77   m2,   ktorú   majú   sťažovatelia v bezpodielovom spoluvlastníctve ľudia bežne prechádzajú a nikdy s nikým nemali žiaden spor. Poukazujú na to, že navrhovateľka neustále mení návrhy, osočuje ich pred známymi a rodinou a pre spor trvajúci už 7 rokov sa nemôžu dočkať spravodlivého rozsudku a musia neustále dokazovať a preukazovať, že nikdy nikomu nebránili v práve prechodu a musia sa neustále   podrobovať   ohliadkam   a   znaleckým   dokazovaniam,   pričom   nie   je   reálny predpoklad   jeho   ukončenia   v   dohľadnej   dobe.   Spor   si   vyžaduje   i   nemalé   finančné prostriedky, ktoré sťažovateľom týmto dlhoročným sporom zbytočne zaťažujú. Sťažovatelia majú za to, že súd vo veci koná neefektívne a doposiaľ nariadené pojednávania sa minuli účelu a na týchto pojednávaniach sa nerozhodlo.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   preto   navrhujeme,   aby   ústavný   súd   sťažnosti vyhovel a vydal tento nález:

Základné právo J. Č. a M. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod č. k. 8C 118/2003 bolo porušené.

Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 8C 118/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

J.   Č.   a M.   Č.   sa   priznáva   primerané finančné   zadosťučinenie každému vo   výške 2.500,-   eur,   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný zaplatiť sťažovateľom J. Č. a M. Č. trovy konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 254,88 eur (2 úkony á 120,23,- eur + 2x režijný paušál á 7,21 eur), na účet advokáta JUDr. J. S., do dvoch mesiacov dní od právoplatnosti nálezu...

Prehlasujeme, že súhlasíme s upustením od verejného ústneho pojednávania senátu Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   a   žiadame   o   nahradenie   mena   a   priezviska sťažovateľov ako aj mena a priezviska právneho zástupcu iniciálkami.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 1391/2010 z 23. novembra 2010, ktorý popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... Vec napadla na tunajší súd dňa 24. 10. 2003, zapísaná pod sp. zn. 8C 118/2003. Vec bola pridelená na konanie Mgr. Z. V., ktorá vo veci riadne a bez prieťahov konala. Opatrením predsedníčky súdu bol spis dňa 6. 12. 2004 pridelený na konanie Mgr. M. Š. Konštatujem prieťahy v konaní v čase od 24. 5. 2005, kedy bol spis zaslaný súdnej znalkyni do 23. 8. 2006, kedy táto vypracovala znalecký posudok. Dňa 8. 10. 2007 bolo rozhodnuté   rozsudkom   (čl.   95   spisu).   Prieťahy   v   konaní   vidím   i   v   neskorom   doručení rozsudku   (čl.   102)   zo   strany   asistentky   senátu,   neskorom   predložení   a   vrátení   spisu z krajského súdu (čl. 122, 131).

Opatrením predsedu súdu bol spis dňa 29. 1. 2009 pridelený na ďalšie konanie JUDr. Š. M. (čl. 139).

Opatrením predsedu súdu bol spis dňa 18. 5. 2010 pridelený na ďalšie konanie Mgr. R.   G.   (čl.   191),   ktorý   vo   veci   vytýčil   termín   pojednávania   na   deň   4. 8. 2010,   toto pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   vykonania   ohliadky   na   mieste   samom   dňa 21. 1. 2010.

Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní v čase, keď bol konajúcim sudcom Mgr. M. Š. Sťažnosť na prieťahy v konaní bola riešená pod Spr 35/10. Vzhľadom na zistené prieťahy   som   vo   veci   nariadil   dohľad   s   povinnosťou   podávať   mesačné   správy   o   stave konania.

Súhlasím s tým, aby bolo upustené od ústneho pojednávania.“

3. Sťažovatelia k vyjadreniu predsedu okresného súdu písomné stanovisko nezaujali, pričom už vo svojej sťažnosti uviedli, že súhlasia, aby ústavný súd rozhodol v danej veci bez nariadenia ústneho pojednávania.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8 C 118/03:

Dňa   24.   októbra   2003   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   začatie   konania navrhovateľky   A.   S.   (ďalej   len   „navrhovateľka“)   proti   sťažovateľom   o určenie   práva prechodu po prístupovej ceste vedenej po parcelách určených v žalobnom návrhu. Dňa 30. októbra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania.

Dňa 18. novembra 2003 sťažovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie vo veci.Dňa 11. decembra 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 5. február 2004.Dňa 5. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely uzavretia prípadnej mimosúdnej dohody.

Dňa 9. marca 2004 právny zástupca navrhovateľky listom oznámil, že k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, a zároveň žiada o pokračovanie v konaní. Dňa 26. marca 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 27. máj 2004.Dňa 27. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely vykonania ohliadky miesta samého, ako aj pre účely výsluchu ďalších svedkov odročené na neurčito. Dňa   30.   júna   2004   okresný   súd   určil   termín   vykonania   ohliadky   miesta   na 13. september 2004.

Dňa 7. septembra 2004 právny zástupca navrhovateľky požiadal o stanovenie iného termínu vykonania ohliadky miesta z dôvodu pracovnej cesty.

Dňa   15.   októbra   2004   okresný   súd   určil   termín   vykonania   ohliadky   miesta   na 29. október 2004.

Dňa 29. októbra 2004 sa uskutočnila ohliadka miesta, kde konajúca sudkyňa pri začatí ohliadky zistila dôvody zaujatosti vo veci.

Dňa 15. novembra 2004 konajúca sudkyňa predložila vec predsedníčke okresného súdu na pridelenie veci inému sudcovi z dôvodu zaujatosti.

Dňa 2. decembra 2004 predsedníčka okresného súdu opatrením uložila prideliť vec náhodným výberom inému sudcovi.

Dňa 15. februára 2005 okresný súd uznesením ustanovil vo veci znalca z odboru geodézie a kartografie (lehota na vykonanie znaleckého posudku stanovená nebola, pozn.). Dňa 22. apríla 2005 okresný súd určil termín vykonania ohliadky miesta na 10. máj 2005.Dňa 10. mája 2005 sa uskutočnila ohliadka miesta.Dňa   24.   mája   2005   bol   konajúcim   sudcom   vydaný   pokyn   na   predloženie   spisu znalcovi.

Dňa 23. augusta 2006 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok. Dňa 6. septembra 2006 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného. Dňa 30. marca 2007 okresný súd určil termín pojednávania na 9. máj 2007.Dňa   4.   mája   2007   právny   zástupca   sťažovateľov   požiadal   o odročenie   termínu pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

Dňa 9. mája 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. jún 2007.Dňa 18. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu predloženia upresneného návrhu zo strany navrhovateľky odročené na 25. jún 2007.

Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely predvolania sťažovateľky M. Č. odročené na 13. august 2007.

Dňa 13. augusta 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely ďalšieho dokazovania odročené na 14. september 2007.

Dňa 14. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely upravenia návrhu zo strany navrhovateľky odročené na 5. október 2007.

Dňa 5. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely vyhlásenia rozsudku odročené na 8. október 2007.

Dňa 8. októbra 2007 okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok; žalobu zamietol. Dňa 7. februára 2008 navrhovateľka doručila okresnému súdu odvolanie. Dňa   3.   marca   2008   okresný   súd   uznesením   uložil   navrhovateľke   zaplatiť   súdny poplatok za podané odvolanie a vyzval sťažovateľov na vyjadrenie sa k odvolaniu. Dňa 3. apríla 2008 bola vec predložená Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 22. mája 2008 krajský súd stanovil termín pojednávania na 11. jún 2008.Dňa 11. júna 2008 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 16. októbra 2008 bola vec vrátená okresnému súdu.Dňa 9. januára 2009 okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu. Dňa   16.   januára   2009   bola   vec   na   základe   opatrenia   predsedu   okresného   súdu pridelená inému sudcovi z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti zákonného sudcu. Dňa 9. februára 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 16. marec 2009.Dňa   18.   februára   2009   navrhovateľka   listom   vzniesla   námietku   zaujatosti   proti konajúcemu sudcovi. Z tohto dôvodu okresný súd zrušil aj stanovený termín pojednávania na 16. marec 2009.

Dňa 18. marca 2009 bola z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti vec predložená predsedovi súdu.

Dňa 25. marca 2009 okresný súd uznesením uložil navrhovateľke zaplatiť poplatok za námietku zaujatosti.

Dňa 3. apríla 2009 bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa   29.   apríla   2009   krajský   súd   uznesením   rozhodol,   že   konajúci   sudca   nie   je vylúčený z prerokovávania o rozhodovania vo veci.

Dňa 16. júna 2009 bola vec vrátená okresnému súdu. Dňa 24. júna 2009 okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania.

Dňa 28. júla 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 28. august 2009.Dňa 25. augusta 2009 navrhovateľka požiadala o odročenie termínu pojednávania z dôvodu dovolenky jej právneho zástupcu.

Dňa 28. augusta 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely opätovného predvolania navrhovateľky odročené na 18. september 2009.

Dňa 3. septembra 2009 právny zástupca navrhovateľky požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávania.

Dňa   18.   septembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   pre   účely opätovného predvolania navrhovateľky odročené na 5. október 2009.

Dňa 5. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely nariadenia znaleckého posudku a vykonania ohliadky miesta odročené na neurčito.

Dňa 22. decembra 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 11. január 2010.Dňa 29. decembra 2009 právny zástupca navrhovateľky požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu zahraničnej cesty.

Dňa 11. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely opätovného predvolania účastníkov a svedkov odročené na 22. február 2010.

Dňa 22. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely ďalšieho dokazovania odročené na neurčito.

Dňa 18. mája 2010 bola vec na základe opatrenia predsedu súdu pridelená inému sudcovi z dôvodu nástupu výkonu trestu odňatia slobody konajúcim sudcom.

Dňa 23. júna 2010 okresný súd stanovil termín pojednávania na 4. august 2010.Dňa   29.   júna 2010   právny   zástupca   navrhovateľky   požiadal   o odročenie   termínu pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

Dňa 4. augusta 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre účely vykonania ohliadky miesta odročené na 16. september 2010.

Dňa 7. septembra 2010 okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie.

Dňa   14.   septembra   2010   právny   zástupca   navrhovateľky   požiadal   o odročenie termínu ohliadky z dôvodu hospitalizácie jeho klientky.

Dňa 5. októbra 2010 okresný súd stanovil termín ohliadky miesta na 21. október 2010.Dňa 21. októbra 2010 sa uskutočnila ohliadka miesta. Dňa 3. novembra 2010 ustanovený znalec predložil znalecký posudok.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 118/03 dochádza k sťažovateľmi namietanému porušovaniu označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a rovnako   aj   podľa   čl.   38   ods.   2   listiny   osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v napadnutom   konaní môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s potrebou znaleckého dokazovania, avšak doterajší priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať   iba   na   vrub   faktickej   náročnosti   prerokovávanej   veci.   Napokon   ani   predseda okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázal   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane neefektívne činný alebo absolútne nečinný.   Predovšetkým treba poukázať   na to,   že okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie,   avšak   lehota   na   vykonanie   znaleckého   posudku   stanovená   nebola,   tak   sa mohlo stať, že namiesto 2-3 mesiacov znalecké dokazovanie trvalo konkrétne od 24. mája 2005   do   23.   augusta   2006   (jeden   rok   a   tri   mesiace),   pričom   okresný   súd   bol   aj   po vypracovaní   nečinný   od   23.   augusta   2006   do   30. marca   2007   (sedem   mesiacov). Krátkodobé   nečinnosti   v napadnutom   konaní   sa   vyskytli aj   v iných   obdobiach   (napr. v neskorom doručení rozsudku alebo neskorom predložení a vrátení spisu z odvolacieho súdu atď.).

Uvedená   nečinnosť   alebo   neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná,   pretože   počas   minimálne   jedného   roka   a šiestich   mesiacov   súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje,   že   v konaní došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 (ale aj čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6   ods.   1   dohovoru)   zaväzuje predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   na   vyriešenie   tzv.   objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov súdneho   konania a   mieru   ochrany   ich   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každý v sume   2   500   €, „ktoré   dôvodia   pretrvávajúcim   pocitom   neistoty,   márnosti a nespravodlivosti,   pričom   tieto   negatívne   pocity   vyvolané   postupom   súdu   spôsobujú sťažovateľom permanentný stres, ohrozujú ich zdravie“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané každému z nich v sume po 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 9. augusta 2010 a spísanie sťažnosti z 10. augusta 2010). Za dva úkony vykonané v roku 2010 patrí odmena   v sume   dvakrát   po   120,23   €,   teda   240,46   €   a dvakrát   režijný   paušál   v sume po 7,21€,   teda   14,42   €,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   jedného   sťažovateľa predstavujú sumu 254,88 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 120,23 €. Spolu s režijným paušálom teda jednému sťažovateľovi prislúcha odmena v sume 134,65 €. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 269,30   €   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľmi rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011