znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 453/08-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   senátu   16.   decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia práv podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom exekútorov Ing. Bc. P. M., Ž., a JUDr. J. K., Ž., vo veci sp. zn. EX 256/1999, Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   a Slovenskou   komorou   exekútorov a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie   svojich   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom exekútorov Ing. Bc. P. M. a JUDr. J. K. vo veci   spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 256/1999, Ministerstvom   spravodlivosti Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „ministerstvo   spravodlivosti“)   a Slovenskou   komorou exekútorov (ďalej aj „komora exekútorov“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ uzatvoril zmluvu o výkone exekúcie 9. mája 2001 so súdnym exekútorom Ing. Bc. P. M. na vymoženie jeho pohľadávky. Tento súdny exekútor   však   neskôr   bol   vylúčený   rozhodnutím   príslušného   súdu   z výkonu   exekúcie a povereným na pokračovanie vo veci výkonu exekúcie sa stal JUDr. J. K. Ten však vo veci nekonal, okrem toho má platiť náklady exekúcie, čo nepovažuje za normálny stav. Preto podal aj sťažnosť na ministerstvo spravodlivosti a na komoru exekútorov. Na základe toho sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„II.   A.   Exekútor Ing.   Bc.   P.   M.   a JUDr.   J.   K.   porušovali základné právo D. B. garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru o základných právach; Slovenská komora exekútorov a Ministerstvo spravodlivosti porušili základné právo D. B. garantované čl. 13 dohovoru o základných právach – právo na účinný opravný prostriedok.

II. B. Exekútor Ing. Bc. P. M. a exekútor JUDr. J. K. sú povinní zaplatiť D. B. každý sumou 3.000,- Sk; Slovenská komora exekútorov a Ministerstvo spravodlivosti sú povinní zaplatiť   primerané   zadosťučinenie   D.   B.   vo   výške   6.000,-   Sk;   v lehote   15   dní   od   dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. C. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje exekútorovi JUDr. J. K. konať vo veci exekúcie EX 256/1999 bez ďalších prieťahov.

II. D. Trovy ustanoveného advokáta zaplatia exekútori spoločne a nerozdielne.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže zákonom ustanoveným spôsobom domáhať svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   ma   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom,   ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť unesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľa zaručených v čl. 6 ods.   1   a čl.   13   dohovoru   postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky, Slovenskou komorou exekútorov a postupom súdnych exekútorov Ing. Bc. P. M. a JUDr. J. K. vo veci spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 256/1999.

Z obsahu   príloh   zaslaných   sťažovateľom   vyplýva,   že   na   súdnych   exekútorov Ing. Bc. P. M. a JUDr. J. K. sa sťažovateľ sťažoval na Slovenskej komore exekútorov, ktorá mu prípisom z 30. januára 2008 odpovedala, že sťažnosť je nedôvodná.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automatický aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto možnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 90/03, I. ÚS 34/05).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ na postup Slovenskej komory exekútorov podal sťažnosť   ministerstvu   spravodlivosti,   ktoré   na   jeho   sťažnosť   kvalifikovane   odpovedalo a sťažovateľovi bola doručená odpoveď. Sťažnosť sa týkala postupu súdnych exekútorov Ing. Bc. P. M. a JUDr. J. K. vo veci výkonu exekúcie, ktorá u tohto súdneho exekútora bola vedená pod sp. zn. EX 256/1999 na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er   1126/2001   z 15.   marca   2004.   Sťažnosť   sťažovateľa   bola   kvalifikovaná   ako nedôvodná   s konštatovaním,   že   postupom   súdneho   exekútora   JUDr. J.   K.   nedošlo k porušeniu   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z.   z.   o súdnych exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo spravodlivosti nie je orgánom, ktorý vo veci vydal také rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré má na mysli citované ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy. Tento orgán vybavoval sťažnosť sťažovateľa, na ktorú dostal kvalifikovanú odpoveď. To isté sa týka aj komory exekútorov, ktorá vybavila sťažnosť sťažovateľa podľa zákona č. 233/1995 Z. z., a to   v rámci   svojej   právomoci,   pretože   zákon   jej   neumožňoval   vo   veci   vydať   nejaké rozhodnutie. Ani sťažovateľom menovaní súdni exekútori nie sú takým orgánom podľa čl. 127 ods.   1 ústavy, proti   ktorému   môže   sťažnosť podaná ústavnému   súdu   smerovať. Súdni   exekútori   sú   osobami   poverenými   na   výkon   a uskutočnenie   súdnych   a iných rozhodnutí   na   základe   poverenia   príslušného   súdu   exekúciou,   sú   oprávnení   vydávať rozhodnutia   v rámci   možnosti   danej   im   zákonom,   o ich   úkonoch   a rozhodnutiach   však rozhoduje príslušný súd, a to z úradnej povinnosti alebo na základe opravných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že ochranu práv sťažovateľa mohol zabezpečiť len všeobecný súd, čo sa   zrejme   stalo,   a to   aj   s ohľadom   na   posúdenie   dodržania   jeho   základných   práv. Z uvedeného   dôvodu   je   to   príslušný   všeobecný   súd,   ktorý   bol   oprávnený   a povinný rozhodnúť o ochrane základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu vo veci konať.

Iba   z obsahu   sťažnosti   bolo   možné   usúdiť,   že   sťažovateľ   podáva   sťažnosť   proti uvedeným   orgánom   a menovaným   súdnym   exekútorom,   nepodával   však   sťažnosť   proti postupu a rozhodnutiam súdov, ktoré vo veci exekúcie rozhodovali.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   pre   nedostatok   svojej   právomoci,   ale   aj   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008