znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 451/2014-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti   SLOVAK   HOLDING   s.   r.   o.,   Jána   Kalinčiaka   93/16,   Žilina,   zastúpenej advokátkou JUDr. Ivou Pavlíkovou, Jána Milca 11, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní vedenom   pod sp. zn. 10 Cb 5/2009, za účasti Okresného súdu Čadca, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   SLOVAK   HOLDING   s. r. o., na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 5/2009 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 Cb 5/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej   spoločnosti   SLOVAK   HOLDING   s.   r.   o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti SLOVAK HOLDING   s.   r.   o.,   trovy   konania   v   sume   334,02   €   (slovom   tristotridsaťštyri   eur a dva centy)   na účet   advokátky   JUDr.   Ivy   Pavlíkovej,   Jána   Milca   11,   Žilina,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   SLOVAK   HOLDING   s. r. o.,   Jána Kalinčiaka 93/16, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou JUDr. Ivou Pavlíkovou, Jána Milca 11, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 5/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   príloh   k   nej   pripojených   vyplýva,   že   sťažovateľka je žalobkyňou v súdnom   konaní vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   10   Cb   5/2009, v ktorom   sa   ako   právna   nástupkyňa   po   pôvodnej   žalobkyni   (obchodnej   spoločnosti STRABYT,   s.   r.   o.)   domáha   proti   žalovanej   obchodnej   spoločnosti   BORÁK,   s.   r.   o., Námestie slobody 1016, Čadca (ďalej len „žalovaný“, v citáciách aj „odporca“), zaplatenia určitej finančnej čiastky s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo.

Z   dôvodu,   že   sťažovateľka   zastáva   názor,   že   v   namietanom   konaní   postupom okresného súdu došlo v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ňou označeného základného práva, podala ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením tohto práva odôvodňuje takto:

„Dňa 24. marca 2009 Okresný súd Čadca rozhodol uznesením č. k. 10 Cb 5/2009 doručeným   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   dňa   27.   03.   2009   o   nariadení   predbežného opatrenia, ktorým zakázal odporcovi predať, založiť alebo inak zaťažiť konštrukciu vrtnej veže SWS 110, nachádzajúcu sa v obci P. v katastrálnom území P...

Dňa 16. apríla 2009 podala právna zástupkyňa odporcu odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 10/Cb/5/2009, zo dňa 24. 03. 2009, odvolanie bolo doručené na Okresný súd Čadca dňa 20. 04. 2009.

Dňa 11. júna 2009 sa k odvolaniu odporcu vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľa. Dňa 30. júna 2009 uznesením doručeným zo dňa 15. 07. 2009 Krajský súd v Žiline ako odvolací súd potvrdil uznesenie č. k. 10/Cb/5/2009 Okresného súdu Čadca zo dňa 24. marca 2009 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. júla 2009.

Dňa   7.   októbra   2009   Okresný   súd   Čadca   vytýčil   termín   pojednávania   na   deň 18. novembra 2009.

Dňa 18.   novembra 2009 sa pojednávanie konalo   na Okresnom súde Čadca toto pojednávanie bolo odročené na termín 27. januára 2010.

Dňa   27.   januára   2010   Okresný   súd   Čadca   pojednávanie   zrušil   a   to   z   dôvodu na strane súdu.

Dňa 20. augusta 2010 zaslal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadosť Okresnému súdu Čadca o vytýčenie termínu pojednávania, nakoľko uplynul značný čas od posledného pojednávania, aby vo veci ustanovil termín pojednávania.

Dňa 16. septembra 2010 Okresným súdom Čadca bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa predvolanie na pojednávanie,   ktoré bolo ustanovené na deň 28.   septembra 2010,   uvedené   pojednávanie   bolo   z   dôvodu   kolízie   s pojednávaním...,   ktoré   právnej zástupkyni   sťažovateľa   bolo   doručené   skôr,   sme   museli   požiadať   Okresný   súd   Čadca o zmenu termínu pojednávania.

Dňa 20. septembra 2010 Okresný súd Čadca vytýčil termín pojednávania na deň 13. októbra 2010.

Dňa   13.   októbra   2010   sa   konalo   pojednávanie   na   Okresnom   súde   Čadca   toto pojednávanie bolo odročené na termín 10. decembra 2010.

Dňa   7.   decembra   2010   bolo   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   doručené   Okresným súdom   Čadca   upovedomenie   o   zrušení   pojednávania,   ktoré   bolo   nariadené   na   deň 10. decembra   2010   a   to   z   dôvodu   potreby   prípravy   pojednávania   a   určil   nový   termín pojednávania na deň 17. decembra 2010.

Dňa   16.   decembra   2010   Okresný   súd   Čadca   zaslal   upovedomenie   elektronickou poštou o zrušení termínu pojednávania, ktoré bolo stanovené na deň 17. decembra 2010, z dôvodu prekážky právnej zástupkyne odporcu.

Dňa   11.   apríla   2011   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   zaslala   žiadosť   o   vytýčenie termínu pojednávania vo veci na Okresný súd Čadca.

Dňa   20.   júla   2011   Okresný   súd   Čadca   nariadil   termín   pojednávania   na   deň 22. júla 2011.

Dňa 20. júla 2011 bola Okresným súdom Čadca faxovým podaní doručená žiadosť o ospravedlnenie   neúčasti   právnej   zástupkyne   odporcu   na   pojednávaní,   ktoré   bolo ustanovené na deň 22. júla 2011.

Okresný súd Čadca vytýčil termín pojednávania na 5. 10. 2011, toto pojednávanie sa konalo a bolo odročené na deň 4. novembra 2011.

Dňa   4.   novembra   2011   sa   konalo   pojednávanie   na   Okresnom   súde   Čadca   toto pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby ustanovenia znalca z odboru grafológie.

Dňa 25. januára 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Okresný súd Čadca o zaslanie uznesenia o ustanovení znalca z odboru grafológie.

Dňa 16. mája 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa opätovne žiadala Okresný súd Čadca o zaslanie uznesenia o ustanovení znalca z odboru grafológie.

Dňa 23. októbra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Okresný súd Čadca o odstránenie prieťahov v konaní a o opätovné zaslanie uznesenia o ustanovení znalca z odboru grafológie.

Dňa 15. januára 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala sťažnosť v zmysle § 17 zákona   č.   80/1992   zb.   o   štátnej   správe   súdov   na   Okresný   súd   Čadca,   sťažnosť   bola Okresnému súdu Čadca doručená dňom 17. januára 2013.

Dňa   25.   januára   2013   Okresný   súd   Čadca   rozhodol   uznesením   o   nariadení znaleckého   dokazovania   z   odboru   písmoznalectva,   odvetvia   ručné   písmo   (identifikácia pisateľa) a za znalca ustanovil... E. S.

Dňa   5.   februára   2013   nám   doručil   Okresný   súd   Čadca   vybavenie   sťažností k. č. C-5/2009-P vedeného pod sp. zn. 10/Cb/5/2009, kde konštatoval, že v predmetnej veci boli spôsobené prieťahy v konaní, berúc taktiež do úvahy celý doterajší postup súdu a všetky   vykonané   úkony,   taktiež   s   poukazom   na   skutkové   okolnosti   daného   prípadu, považoval sťažnosť za dôvodnú.

Dňa 23. októbra 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Okresný súd Čadca o vytýčenie   termínu   pojednávania   vo   veci,   vzhľadom   na   doterajší   priebeh   dokazovania a doručený znalecký posudok.

Dňa 29. októbra 2013 nám Okresný súd v Čadci zaslal znalecký posudok z odboru písmoznalectvo číslo 43/2013 vo veci posúdenia pravosti podpisov V. B.

Odo dňa dátumu doručenia Znaleckého posudku číslo 43/2013 nebol vytýčený termín pojednávania a okresný súd oznámil zmenu zákonného sudcu vo veci.

Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že od podania návrhu právnou zástupkyňou sťažovateľa, t. j. od 23. februára 2009 uplynula značná doba takmer 5 rokov a Okresný súd Čadca za celú dobu pojednával len štyrikrát a ustanovenie znalca Okresným súdom Čadca trvalo neprimerane dlho, teda od 4. novembra 2011 do 25. januára 2013.

Dňa 15. januára 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala sťažnosť v zmysle § 17 zákona č. 80/1992 zb. o štátnej správe súdov na Okresný súd Čadca, ktorý konštatoval, že v konaní   č.   k.   10/Cb/5/2009   boli   spôsobené   prieťahy   v   predmetnej   veci   a   vzhľadom na celý doterajší postup súdu a všetky vykonané úkony, taktiež s poukazom na skutkové okolnosti daného prípadu považoval sťažnosť za dôvodnú.

Až dňa 29. októbra 2013 nám Okresný súd Čadca doručil znalecký posudok číslo 43/2013. Okresný súd Čadca nám dodnes neustanovil termín pojednávania v predmetnej veci a vo veci nerozhodol meritórnym rozhodnutím.“

Z   obsahu   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   doterajší   postup okresného   súdu,   podľa   jej   názoru   daná   vec   nie   je   právne   a   skutkovo   náročná,   svojím postupom nezapríčinila vzniknuté prieťahy v namietanom konaní, a preto zastáva názor, že okresný   súd   nepostupoval   v   tomto   konaní   dostatočne   efektívne,   keďže   jeho   postup neviedol k odstráneniu stavu jej právnej neistoty.

Sťažovateľka   tiež   žiada   priznať   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10 000 €, čo odôvodňuje s poukazom najmä na celkovú dĺžku konania a s tým súvisiacim stavom jej právnej neistoty, ako aj vznikom „nedôvery v zásadu spravodlivého a rýchleho procesu na súde“.

Na   základe   už   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa SLOVAK HOLDING s. r. o. na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2/   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10/Cb/5/2009 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10/Cb/5/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   SLOVAK   HOLDING   s.   r.   o.   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 10.000.- € (slovom... eur), ktoré mu je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi SLOVAK HOLDING s. r. o. sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 334,02.- € (slovom tristotridsaťštyri eur a dva centy), ktoré je Okresný súd   Čadca   povinný   vyplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne,   advokátky   JUDr.   Ivy Pavlíkovej   so   sídlom   v   Žiline,   J.   Milca   11,   vedený   v...   č. ú...   do   jedného   mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť,   ktorou   sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní, predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením č. k. II. ÚS 451/2014-13 z 30. júla 2014 ju podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd následne spolu s prípisom č. k. II. ÚS 451/2014-20 z 22. augusta 2014 doručil predsedníčke okresného súdu uznesenie č. k. II. ÚS 451/2014-13 z 30. júla 2014, ktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky týkajúcu sa namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa k sťažnosti písomne vyjadrila a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka   okresného   súdu   v   prípise   č. Spr. 1804/14   z   15. októbra 2014 doručenom ústavnému súdu 22. októbra 2014 uvádza toto:

„Návrh o zaplatenie 38 781,69 € s príslušenstvom a návrh na vydanie predbežného opatrenia   bol   súdu   doručený   dňa   24.   2.   2009.   Vec   bola   zapísaná   pod   spisovú   značku 10 Cb/5/2009 a pridelená na konanie Mgr. R. G.

Pod Spr 6/13 som riešila sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná. Vo veci som nariadila dohľad nad plynulosťou konania. Opatrením Spr 8/14 bol spis po preložení sudcu pridelený na konanie JUDr. Ľ. K. dňa 7. 1. 2014. Sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na deň 3. 7. 2014, termín zrušený,   nový   termín   19.   8.   2014,   kedy   vo   veci   rozhodla.   Po preštudovaní   spisového materiálu   konštatujem   zbytočné   prieťahy   v   konaní   v   čase,   keď   bol   konajúcim   sudcom Mgr. R. G.

Súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Prípisom č. k. II. ÚS 451/2014-23 z 23. októbra 2014 ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej   zaslal   vyjadrenie   okresného   súdu   č.   Spr   1804/14   z   15.   októbra   2014   na   vedomie a prípadné   zaujatie   stanoviska.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v   podaní   doručenom ústavnému   súdu   4.   novembra   2014   oznámila,   že   súhlasí   s   upustením   od   ústneho pojednávania, a k vyjadreniu okresného súdu nezaujala stanovisko.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania, pretože   po   oboznámení sa   s ich   argumentáciou   dospel   k   názoru,   že   od   neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku ústavy a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou v sťažnosti   namietaného   porušenia   označených   práv   –   ústavný   súd   nepovažuje   verejné pojednávanie ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie veci (m. m. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03), a preto ďalej konal bez nariadenia ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ   ide   o   právnu   zložitosť   preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   konštatuje, že predmetom   napadnutého   konania   je   rozhodovanie   o   návrhu   sťažovateľky,   ktorým sa domáha zaplatenia finančnej čiastky zo zmluvy o dielo. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľky ústavný súd nepovažuje z právneho   hľadiska   za   zložitú.   Obsah   súdneho   spisu   sp.   zn.   10   Cb   5/2009   v zásade nepotvrdzuje   ani   faktickú   zložitosť   predmetnej   veci,   aj   keď   je   potrebné   prihliadnuť na skutočnosť, že pre rozhodnutie v merite veci bolo potrebné najmä objasniť skutkové otázky, a bolo preto potrebné vykonať znalecké dokazovanie, čo bezpochyby malo vplyv na priebeh konania. Táto okolnosť však sama osebe nie je v zásade spôsobilá odôvodniť doterajšiu   dĺžku   konania   (m.   m.   IV. ÚS 41/07,   IV. ÚS 40/09,   IV.   ÚS   366/2011, III. ÚS 329/2011,   rozsudok   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   Škodáková   proti   Českej republike z 21. 12. 2004, rozsudok Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004). Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Ústavný   súd   pri   hodnotení   ďalšieho   kritéria,   správania   sťažovateľky ako účastníčky namietaného konania, vychádzal z toho, že v posudzovanom prípade ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 OSP a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o ochrane uplatneného práva   rozhodnúť   v   súlade   so   zákonom   a   aj   v   primeranom   čase.   Ústavný   súd   v   tejto súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná povinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho   konania   včasným   reagovaním   na   pokyny   súdu   a   oznámením   potrebných skutočností.

Zo správania sťažovateľky v preskúmavanom konaní nevyplývajú také skutočnosti, ktoré   by   významne   ovplyvnili   jeho   doterajšiu   dĺžku.   Sťažovateľke   preto   nie   je   možné pričítať podiel na stave veci, v akom sa vec nachádza v čase rozhodovania ústavného súdu o jej sťažnosti.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   (ako   aj   neprimeraná   dĺžka   konania)   môžu   byť zapríčinené nielen   samotnou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho   neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný   súd   zo   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   10   Cb   5/2009   zistil, že doterajší   postup   okresného   súdu   v   priebehu   napadnutého   konania   bol   poznamenaný opakovanou   neodôvodnenou   krátkodobou   (január   až september   2010,   december   2010 až apríl   2011),   ako   aj   dlhšie   trvajúcou   nečinnosťou   (november   2011   až   október   2013, október 2013 až máj 2014), keď nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Namietané   konanie   je   poznačené   aj   neefektívnou,   resp.   nesústredenou   činnosťou okresného   súdu   pri   prerokúvaní   a   rozhodovaní   danej   veci,   keď   okresný súd až po niekoľkých   výzvach   sťažovateľky   uznesením   č.   k.   10 Cb 5/2009-374 z 25. januára 2013 ustanovil vo veci znalca z oboru písmoznalectva.

Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska skutkovej   a   právnej   náročnosti   veci,   správania   sťažovateľky,   postupu   okresného   súdu poznamenaného neefektívnou činnosťou a obdobím jeho dlhodobej nečinnosti, zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu namietaného konania a jeho celkovú dĺžku) dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v namietanom konaní, a   preto   rozhodol,   že   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   preto   rozhodol   tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

V čase rozhodovania ústavného súdu okresný súd vo veci sťažovateľky rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 10 Cb 5/2009-495 z 19. augusta 2014. Ústavný súd zistil, že označený   rozsudok   okresného   súdu   sa   stal   síce   28.   októbra   2014   právoplatným,   ale okresný   súd   dosiaľ   nerozhodol   o   úhrade   všetkých   trov   konania,   ktorých   náhradu sťažovateľka   požaduje.   Na   tento   účel   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania na 13. október 2014, ktorý zrušil a určil nový termín pojednávania na 4. november 2014, ktorý tiež zrušil s tým, že o trovách konania bude rozhodovať samostatným uznesením mimo pojednávania.

Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   bolo   postupom   okresného   súdu porušené a vec v čase rozhodovania ústavného súdu v časti o náhrade trov konania ešte nebola právoplatne skončená – prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka domáhajúca sa vybavenia svojej záležitosti nachádza (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie   alebo   iný   zásah,   prípadne   prikáže   tomu,   kto   právo   alebo   slobodu   porušil, aby vo veci konal.

Sťažovateľka sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

Aj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľkou označeného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   nepovažoval   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   uplatnenie   tejto   svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval za potrebné   zaoberať   sa   aj   vecnou   opodstatnenosťou   návrhu   sťažovateľky   na   priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej právnej neistoty postupom orgánov verejnej moci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €. Tento   návrh   odôvodňuje   najmä   s   poukazom   na   doterajšiu   dĺžku   napadnutého   konania a s tým súvisiacim stavom svojej právnej neistoty, ako aj vznikom „nedôvery v zásadu spravodlivého a rýchleho procesu na súde“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (m.   m.   IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   prichádza   do   úvahy   priznanie   finančného zadosťučinenia.   Pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Pri   rozhodovaní   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd zohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, charakter neefektívnej činnosti   okresného   súdu   v   skúmanom   období,   predmet   sporu,   ako   aj   jeho   význam pre sťažovateľku a správanie sťažovateľky v posudzovanom období.

Vychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval v konkrétnych   okolnostiach   daného   prípadu   priznanie   sumy   2 000 €   sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.

Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   2013,   ktorá   bola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 € za každý   úkon   právnej   služby   predstavuje   sumu   284,08   €.   Keďže   právna   zástupkyňa je platkyňou   dane   z   pridanej   hodnoty   (ďalej   len   „DPH“),   uvedená   suma   bola   zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd priznal úhradu za poskytnuté právne služby v sume 334,02 €, ktorá sa zhoduje so sumou požadovanou sťažovateľkou.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2014