znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 451/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru Košice Západ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011, postupom Okresnej prokuratúry Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 346/2011 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 107/11 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. a P. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra 2011 doručená sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Košice   Západ   (ďalej   len   „obvodné oddelenie“)   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:ORP-1969/ZA-KE-2011,   postupom   Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 346/2011 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 107/11.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom obvodným oddelením pod   ČVS:   ORP-1969/ZA-KE-2011   bolo   na   základe   uznesenia   z   18.   mája   2011   začaté trestné   stíhanie   proti   sťažovateľom   za   prečin   ublíženia   na   zdraví   podľa   §   156   ods.   1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného   zákona   spáchaného   formou   spolupáchateľstva   podľa   §   20   Trestného   zákona. Uznesením   z   19.   mája   2011   obvodné   oddelenie   pribralo   do   konania   znalca   z odboru zdravotníctva MUDr. B. L. Trestné oznámenie na sťažovateľov podal M. Š. na základe toho, že 24. apríla 2011 po slovnej výmene názorov jeho a P. Š. sťažovatelia fyzicky napadli a spôsobili im úrazy s predbežnou dobou liečenia 10 až 14 dní. Sťažovatelia 6. júna 2011 podali proti uzneseniam obvodného oddelenia z 18. mája 2011 a 19. mája 2011 sťažnosť, ktorú   doplnili   podaním   z   13.   júna   2011.   Okresná   prokuratúra   uvedené   sťažnosti sťažovateľov uzneseniami č. k. 2 Pv 346/2011-6 z 27. júna 2011 zamietla. Sťažovatelia návrhom z 13. júla 2011 požiadali generálnu prokuratúru o zrušenie označených uznesení obvodného oddelenia z 18. mája 2011 a 19. mája 2011 a okresnej prokuratúry z 27. júna 2011.   Generálna   prokuratúra   listom   č.   k.   IV   Pz   107/11-9   z 19.   augusta   2011   návrh sťažovateľov na zrušenie uznesení obvodného oddelenia a okresnej prokuratúry a podnet na podanie námietky zaujatosti proti obvodnému oddeleniu postúpila na vybavenie Krajskej prokuratúre v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Podľa sťažovateľov obvodné oddelenie, okresná prokuratúra a generálna prokuratúra postupom v označených konaniach porušila ich základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol, že postupom   obvodného   oddelenia,   okresnej   prokuratúry   a generálnej   prokuratúry v označených   konaniach   bolo   porušené   ich   základné   právo   na   súdnu   ochranu   zaručené v čl. 46   ods.   1   ústavy   a   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručené   v   čl.   6   ods.   1 dohovoru, uložil obvodnému oddeleniu, okresnej prokuratúre a generálnej prokuratúre, aby sa zdržali ďalšieho nezákonného porušovania práv sťažovateľov, uložil im obnoviť stav pred určením postavenia sťažovateľov na postavenie svedkov – poškodených a priznal im náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   uzneseniami   obvodného oddelenia ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 z 18. mája 2011 a 19. mája 2011 a okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 346/2001-6 z 27. júna 2011

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenia obvodného oddelenia boli vydané 18. mája 2011 a 19. mája 2011 a napadnuté uznesenia okresnej prokuratúry   boli   vydané   27.   júna   2011.   Sťažovatelia   podali   sťažnosť   proti   týmto uzneseniam   generálnej   prokuratúre   13.   júla   2011   a   ústavnému   súdu   bola   ich   sťažnosť doručená 13. septembra 2011.

Z uvedeného vyplýva, že najneskôr odo dňa podania sťažnosti generálnej prokuratúre (13. júla 2011) do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 16. septembra 2011, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc z   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

2.   K namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV PZ 107/2011 a jej listom z 19. augusta 2011

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť   sťažovateľov   v časti,   ktorou   namietajú porušenie označených práv postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV   PZ   107/2011   a jej   listom   z   19.   augusta   2011,   ktorým   odložil   a ich   sťažnosť   proti uzneseniam obvodného oddelenia z 18. mája 2011 a 19. mája 2011 a uzneseniam okresnej prokuratúry z 27. júna 2011, je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   I.   ÚS   27/04,   I.   ÚS   25/05, I. ÚS 74/05).

Za porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nemožno považovať   samo   osebe   skutočnosť,   že   generálna   prokuratúra   podnetu   podanému   podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) nevyhovie podľa predstáv sťažovateľa.

Generálna prokuratúra návrh sťažovateľov z 13. júla 2011 na zrušenie uznesenia obvodného oddelenia z 18. mája 2011 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a uznesenia z 19. mája 2011 o pribratí znalca a uznesenia okresnej prokuratúry z 27. júna 2011, ktorými zamietla sťažnosti sťažovateľov proti predmetným uzneseniam obvodného oddelenia,   odložila,   o čom   upovedomila   sťažovateľov   listom   č.   k.   IV   Pz   107/11-9 z 19. augusta 2011.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Zákonnou   povinnosťou   generálnej   prokuratúry   bolo   na   podnety   sťažovateľov primeraným   spôsobom   reagovať.   Túto   povinnosť   generálna prokuratúra   splnila   tým,   že v liste č. k. IV Pz 107/11-9 z 19. augusta 2011 zaujala konkrétne stanovisko k návrhu sťažovateľov tak, že ich návrh odložila a rozhodnutie o námietke zaujatosti postúpila na vybavenie krajskej prokuratúre.

Podľa ústavného súdu skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami   sťažovateľov,   nemôže   celkom   zjavne   zakladať   porušenie   ich   základných práv.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   generálna   prokuratúra   nepostupovala   v   rozpore s platnými   právnymi   predpismi   a   ich   ustanovenia   nevykladala   a   neaplikovala   ústavne nekonformným   spôsobom,   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011