znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 451/2010-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   februára   2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. P., V., zastúpeného advokátkou Mgr. Z. J., P., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cb 22/09 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cb 22/09   p o r u š i l základné právo   J. P.,   aby sa   jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cb 22/09 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. P.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 700 € (slovom sedemsto   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť mu do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   J.   P.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   382,32 €   (slovom tristoosemdesiatdva eur a tridsaťdva centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   Mgr.   Z.   J.,   P.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 451/2010-9   z 27. októbra   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. P., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 22/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo, že «Sťažovateľ je navrhovateľom vo veci o bezplatné odstránenie vád diela proti odporcovi P. D. – V., podanej na Okresný súd Piešťany dňa 20. 04. 2009 a vedenej pod sp. zn. 5Cb/22/2009.

Návrhom na začatie konania zo dňa 20. 04. 2009 sa sťažovateľ ako navrhovateľ domáhal sa vydania rozkazu na plnenie, ktorým súd zaviaže odporcu bezplatne odstrániť vady diela spôsobom špecifikovaným v petite návrhu. Súdny poplatok za návrh vo výške 99,50   €   bol   zaplatený   v   kolkoch   dňa   15.   06.   2009.   Sťažovateľ   ako   navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 11. 09. 2009 svoj návrh na začatie konania zo dňa 20. 04. 2009 zmenil tak, že sa domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť bezplatne odstrániť vady diela a zaplatiť sťažovateľovi ako   navrhovateľovi   sumu   643,95   €   (domáha   sa   nároku   na   odstránenie   vád   vykonaním náhradného   diela   a   poskytnutím   zľavy   z   ceny).   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho splnomocneného právneho zástupcu listom zo dňa 04. 12. 2009 požiadal o konanie vo veci. Po   zistení,   že   v   označenej   veci   nebola   vykonaná   žiadna   úprava,   sťažovateľ   podal   dňa 26. 01. 2010   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Predsedkyňa   Okresného   súdu   Piešťany   vo svojej odpovedi zo dňa 23. 02. 2010 konštatovala, že „Vzhľadom na skutočnosť, že od podania návrhu na súd dňa 20. 04. 2009 nebol zo strany súdu urobený žiaden procesný úkon, možno konštatovať, že v predmetnej veci došlo k prieťahom,... Za vzniknuté prieťahy sa Vám ospravedlňujem a z titulu svojej pozície dohliadnem, aby boli v predmetnej veci vykonané potrebné procesné úkony.“ Hoci odvtedy uplynulo ďalších 5 mesiacov, termín pojednávania nebol určený a žiadna písomnosť zo súdu nebola doručená ani sťažovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi. (...)

Konštatujem, že vo veci podanej na Okresný súd Piešťany dňa 20. 04. 2009, vedenej pod   sp.   zn.:   5Cb/22/2009   z   dôvodu   nevykonania   ani   jedného   procesného   úkonu   súdmi pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľa, ako osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany a rozhodnutia súdu. Vzhľadom na povahu veci, keďže prejednávanú vec nemožno považovať za skutkovo, právne ani procesné zložitú na prejednanie a rozhodnutie, avšak na druhej strane je pre sťažovateľa ako navrhovateľa významná, pretože ide o jediný spôsob, akým sa môže domôcť ochrany svojich práv a oprávnených nárokov, keďže všetky ostatné kroky, ktoré sťažovateľ podnikol na ich ochranu sa ukázali ako bezúspešné; ako aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ svojím správaním nespôsobil nekonanie súdu v tejto veci, som toho názoru, že prieťahy v konaní sp. zn.: 5Cb/22/2009 sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu na strane súdu.

Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ presvedčený o porušení svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   priznaného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Piešťany vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.: 5Cb/22/2009. (...)

Sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700,- €, ktorý návrh odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami:

Sťažovateľ ako objednávateľ uzavrel s odporcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, v ktorej sa odporca zaviazal sťažovateľovi vyhotoviť a namontovať vchodové plastové dvere so zárubňami, na rodinnom dome sťažovateľa. Sťažovateľ zaplatil odporcovi za vykonanie diela cenu vo výške 38.799,- Sk (1.287,89 €). Dodávku a montáž dverí na rodinnom dome sťažovateľa vykonali pracovníci odporcu. Sťažovateľ po odstránení ochrannej fólie zistil, že dvere a zárubne majú vady, za ktoré zodpovedá odporca ako zhotoviteľ - dvere i zárubne boli poškodené, poškriabané a prevalené. Sťažovateľ vady reklamoval a uplatnil si nároky zo   zodpovednosti   za   vady   u   odporcu.   Odporca   svoju   povinnosť   vyplývajúcu   zo zodpovednosti za vady nesplnil a vady neodstránil. V snahe vyriešiť vec mimosúdnou cestou sťažovateľ opakovane vyzýval odporcu odstránenie vád, avšak bezvýsledne. Následne sa navrhovateľ obrátil na S. pre T. Avšak aj tento postup bol bezúspešný. S. pre T. v liste sťažovateľovi oznámil, že odporca sa na predvolanie nedostavil, odporcu znovu predvolali a požiadali mestskú políciu o spoluprácu pri doručovaní odporcovi. Zároveň S. uviedol, že orgány S. nie sú oprávnené zasahovať do zmluvných vzťahov, ani rozhodovať o právach spotrebiteľa resp. vymáhať pohľadávky občanov. Takéto kompetencie prináležia výlučne súdu   v   občianskoprávnom   konaní,   na   ktorý   by   sa   sťažovateľ   mohol   prípadne   obrátiť. V ďalšom liste S. sťažovateľovi oznámil, že proti odporcovi bolo začaté správne konanie za marenie výkonu kontroly a ďalej konštatoval, že nevedia zabezpečiť objektívne prešetrenie podnetu sťažovateľa. (...)».

Vzhľadom   na uvedené skutočnosti   sťažovateľ napokon   navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľa   J.   P.(...)   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní pod sp. zn.: 5Cb/22/2009 porušené bolo. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.: 5Cb/22/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi J. P.(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Piešťany   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   J.   P.(...)   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   podľa   vyčíslenia   jeho   právneho   zástupcu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou   listom   sp.   zn.   Spr.   916/2010 z 2. decembra 2010 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 28. decembra 2010.

3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Z obsahu spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 5Cb/22/2009 som zistila, že navrhovateľ J. P. podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 20. 04. 2009 proti odporcovi návrh na vydanie rozkazu na plnenie o bezplatné odstránenie vád diela. Vec bola pridelená   na   rozhodnutie   sudkyni   tunajšieho   súdu   Mgr.   K.   A.   Dňa   27. 07. 2009   bola predmetná vec v rámci prerozdeľovania spisov v dôsledku príchodu novovymenovaných sudkýň na tunajší súd pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. N. K. Dňa 04. 12. 2009 žiadala   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   o   nariadenie   pojednávania   bez   zbytočného odkladu. Dňa 11. 09. 2009 založila do spisu písomnú zmenu návrhu na začatie konania zo zmenou petitu a zároveň požiadala o nariadenie pojednávania. Sťažovateľ J. P. podal dňa 26.   01.   2010   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   ktorá   je   vedená   pod   Spr.   51/2010.   Túto sťažnosť   predsedníčka   súdu   vyhodnotila   ako   opodstatnenú.   Zákonná   sudkyňa   JUDr.   K. vydala dňa 03. 05. 2010 uznesenie, ktorým pripustila zmenu žalobného návrhu a dňa 09. 09. 2010 nariadila pojednávanie na deň 22. 11. 2010. Toto pojednávanie sa však neuskutočnilo v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne, ktorá trvá doposiaľ.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“

3.2   Právna zástupkyňa sťažovateľa   v reakcii   na uvedené   vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„(...) oznamujem, že netrváme na ústnom pojednávaní v predmetnej veci a súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky od ústneho pojednávania upustil.

K   vyjadreniu   Okresného   súdu   Piešťany   zo   dňa   02.   12.   2010   si   dovolím   uviesť nasledovné: Uznesenie o pripustení zmeny žalobného návrhu vydané dňa 03. 05. 2010 bolo právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   (navrhovateľa)   doručené   až   dňa   21.   09.   2010,   spolu s predvolaním   na   pojednávanie.   Prvé   pojednávanie   v   tejto   veci   bolo   nariadené   na   deň 22. 11. 2010.   Dňa   19.   11.   2010   bolo   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   (navrhovateľa) telefonicky   oznámené   z   Okresného   súdu   Piešťany,   že   pojednávanie   nariadené   na   deň 22. 11. 2010 sa zrušuje z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Vzhľadom k tomu, že   zákonná   sudkyňa   je   dlhodobo   práceneschopná   a   táto   práceneschopnosť   ku   dňu vyjadrenia dotknutého súdu trvala, ďalší termín pojednávania v tejto veci je neurčitý. (...)“

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5 Cb 22/09:

Dňa 20. apríla 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde „Návrh na vydanie rozkazu na plnenie o bezplatné odstránenie diela“ proti odporcovi P. D. – V. (ďalej aj „odporca“). Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   5 Cb 22/09   a   bola pridelená   na   prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. K. A.

Dňa 15. júna 2009 sťažovateľ uhradil súdny poplatok v danej veci. Dňa 27. júla 2009 bola vec pridelená JUDr. N. K.Dňa 11. septembra 2009 sťažovateľ navrhol zmenu petitu svojho žalobného návrhu.Dňa   4.   decembra   2009   sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne požiadal súd „o konanie vo veci“.  

Dňa 3. júna 2010 okresný súd uznesením č. k. 5 Cb 22/2009-26 pripustil zmenu návrhu.

Dňa 9. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. november 2010, zároveň bol návrh doručený odporcovi, aby k nemu zaujal stanovisko.

Dňa   21.   novembra   2010   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.  

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cb   22/09   dochádza   k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka napadnutého konania zjavne nebola závislá od zložitosti veci, ale, ako to bude v ďalšom vyhodnotené, výlučne od správania (postupu) okresného súdu. Napokon ani predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť posudzovanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v predmetnom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ   neprispel   svojím správaním   k prieťahom   v konaní,   aktívne   sa   dožadoval   pokračovania   v konaní;   podal sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   absolútne   nečinný   od   podania   návrhu 20. apríla 2009 do 3. júna 2010, keď uznesením pripustil zmenu návrhu. Uvedená nečinnosť okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   minimálne   počas   jedného   roka nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ   ako   navrhovateľ   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzal,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné, pretože ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v požadovanej výške 700 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 28. júla 2010, spísanie sťažnosti z 5. augusta 2010 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. decembra 2010). Za tri úkony vykonané v roku 2010 prislúcha odmena v sume trikrát po 120,23 € a režijný paušál   trikrát   po   7,21   €   (v   zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 382,32 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011