SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 451/08-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Š. P., Š., zastúpeného advokátom JUDr. V. S., L., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 9 C 280/2005-95 zo 14. marca 2007 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5 Co 115/2007-123 z 19. septembra 2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Š. P. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2008 doručená sťažnosť Š. P., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C 280/2005-95 zo 14. marca 2007 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 115/2007-123 z 19. septembra 2007.
Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu uvádza, že okresný súd rozviedol jeho manželstvo a upravil práva a povinnosti k maloletej S. P., čo krajský súd na základe ním podaného odvolania potvrdil v celom rozsahu. Uvádza, že súdy rozhodli bez jeho účasti na pojednávaní, pričom sa na niektoré pojednávania nemohol dostaviť s ohľadom na to, že ako vodič z povolania pracoval mimo územia Slovenskej republiky, čo však vždy súdu včas oznámil. Nemohol sa vyjadriť k podstatným skutočnostiam týkajúcim sa rozvodu manželstva a úpravy styku s maloletou dcérou, čo považuje za vážne pochybenie, pretože mal záujem o udržanie manželstva už aj s ohľadom na maloleté dieťa. Súdy však nevykonali dostatočné dokazovanie vo veci. Tým porušili jeho základné práva, preto žiadal vo veci vydať tento nález:
„... žiadam, aby Ústavný súd vyhlásil, že moje právo na súdnu ochranu v konaní pred Okresným súdom Levice č. k. 9 C 280/2005-95 a v konaní pred Krajským súdom Nitra 5 Co 115/2007-123 bolo porušené.“
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu č. k. 9 C 280/2005-95 zo 14. marca 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 115/2007-123 z 19. septembra 2007 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri IV. ÚS 14/03).
Rozsudok okresného súdu č. k. 9 C 280/2005-95 zo 14. marca 2007 bol sťažovateľovi doručený 24. apríla 2007. Rozsudok krajského súdu č. k. 5 Co 115/2007-123 z 19. septembra 2007 sa stal právoplatným 10. decembra 2007.
Pretože napadnuté konečné rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 10. decembra 2007, predmetná sťažnosť bola podaná v čase (21. októbra 2008), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto unesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2008