znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 451/08-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Š. P., Š., zastúpeného advokátom JUDr. V. S., L., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 9 C 280/2005-95 zo 14. marca 2007 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5 Co 115/2007-123 z 19. septembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. P. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2008 doručená sťažnosť Š. P., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom   Okresného   súdu   Levice   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   9   C   280/2005-95 zo 14. marca   2007   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k. 5 Co 115/2007-123 z 19. septembra 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu uvádza, že okresný súd rozviedol jeho manželstvo a upravil práva a povinnosti k maloletej S. P., čo krajský súd na základe ním podaného odvolania potvrdil v celom rozsahu. Uvádza, že súdy rozhodli bez jeho účasti na pojednávaní, pričom sa na niektoré pojednávania nemohol dostaviť s ohľadom na to, že ako vodič z povolania pracoval mimo územia Slovenskej republiky, čo však vždy súdu včas oznámil.   Nemohol   sa   vyjadriť   k podstatným   skutočnostiam   týkajúcim   sa   rozvodu manželstva a úpravy styku s maloletou dcérou, čo považuje za vážne pochybenie, pretože mal   záujem   o udržanie   manželstva   už   aj   s ohľadom   na   maloleté   dieťa.   Súdy   však nevykonali dostatočné dokazovanie vo veci. Tým porušili jeho základné práva, preto žiadal vo veci vydať tento nález:

„... žiadam, aby Ústavný súd vyhlásil, že moje právo na súdnu ochranu v konaní pred Okresným súdom Levice č. k. 9 C 280/2005-95 a v konaní pred Krajským súdom Nitra 5 Co 115/2007-123 bolo porušené.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   rozsudkom   okresného   súdu č. k. 9 C 280/2005-95   zo   14.   marca   2007   v spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu č. k. 5 Co 115/2007-123 z 19. septembra 2007 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri IV. ÚS 14/03).

Rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   9   C   280/2005-95   zo   14.   marca   2007   bol sťažovateľovi doručený 24. apríla 2007. Rozsudok krajského súdu č. k. 5 Co 115/2007-123 z 19. septembra 2007 sa stal právoplatným 10. decembra 2007.

Pretože   napadnuté   konečné   rozhodnutie   krajského   súdu   nadobudlo   právoplatnosť 10. decembra 2007, predmetná sťažnosť bola podaná v čase (21. októbra 2008), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto unesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008