znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 450/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. G., P., zastúpeného advokátkou Mgr. D. V., S., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 815/94 a sp. zn. D 1564/94 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. M. G.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2012 doručená sťažnosť MUDr. M. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Považská Bystrica   (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 7 C 815/94 a sp. zn. D 1564/94.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: „(...) Keď bolo prejednávané dedičské konanie po poručiteľovi J. G., v roku 1962, na štátnom notárstve v P., postupovalo podľa vtedy platného zákona č. 141/1951 Zb. z. Podľa tohto zákona, mohol preberať poľnohosp. pôdu, alebo lesy, iba jeden z dedičov. Môj už nebohý otec požiadal o vyrovnanie ukrátených dedičských podielov, podľa zákona č. 293/1992.

Bolo zistené, že nedošlo k riadnemu prejednaniu dedičstva, a preto Okresný súd v Považskej   Bystrici   súdne   konanie   zastavil   a   mal   byť   spisový   materiál   odstúpený dedičskému oddeleniu na riadne prejednanie dedičstva. S tým súhlasil aj môj už nebohý otec, aj jeho sestra. Prejednaním dedičstva bola poverená notárka JUDr. Z. B., ako súdna komisárka. Pôvodné konanie ŠN D 246/62 dostalo nové označenie, D 1564/94. Na čísle listu 1-11 je uvedený pôvodný spisový materiál D 246/62,číslo listu 12, je uznesenie 7C 815/94. Na č. listu 13 je poverenie pre JUDr. Z. B. a na č. listu 14, je poverenie pre JUDr. A. H., dodatočne prejednať novoobjavený majetok, po J. G., ktorý v pôvodnom dedičskom konaní, nebol prejednaný. Dňa 12. 09. 1995 bol spisový materiál D 1564 vyžiadaný zrejme sudkyňou L. a u nej uložený až do roku 2000. Teda konala v rozpore so zákonom a spis u seba ukrývala.

V roku 1996 zomrela sestra nebohého otca. Dedičstvo po nej prejednávala notárka JUDr. A. H. Notárke nebolo zo strany súdu predložené uznesenie č. 7C 815/94 a dedičia po M. J. neupovedomili notárku o existencii citovaného uznesenia. Tak bol pripojený aj celý majetok po neb. J. G., ktorý nebol riadne prejednaný.

Tak sa stalo, že otec zostal nemajetným. Zomrel 3. marca 1998. Veľmi zle znášal, že bol o nehnuteľnosti po svojom otcovi, ktorých bol tiež spoludedičom, ukrátený. Je nesporné, že táto udalosť urýchlila jeho smrť.

Z   uvedeného   je   nesporné,   že   zo   strany   Okresného   súdu   v   Pov.   Bystrici   došlo k úmyselnému porušovaniu zákonov, a k mareniu vykonateľnosti právoplatného súdneho uznesenia. Sťažovateľ sa dostal do psychického tlaku. Stratil som dôveru v spravodlivosť súdov. Zdravotný stav sťažovateľa je vážne poškodený, a to práve zo stresov, zo zdĺhavých a nespravodlivých súdnych konaní ako aj nečinnosti. Veď len súdne trovy a iné poplatky, dosiahli sumu 100 000,- Sk. Túto nespravodlivosť riešil sťažovateľ alkoholom.

Tým stratil možnosť pracovať ako chirurg. Otec   Sťažovateľa   predčasne   zomrel.   Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   Okresný   súd v Považskej Bystrici vzhľadom k jeho veku, čaká na jeho smrť. Tým by jeho nezákonné praktiky zostali nepotrestané.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tu bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa, garantované   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   keď   po   15   tich   rokoch   nie   je ukončené pojednávanie v dedičskom konaní o vyrovnaní dedičských podielov na základe zák. č. 293/1992 Zb. z. a nie je ukončené ani dedičské konanie novoobjaveného majetku v katastri obce P.

Záverom navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento nález: Základné právo sťažovateľa, MUDr. M. G.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.

Okresnému súdu   v   Považskej Bystrici v konaní   č.   k.   7C   815/94   prikazuje   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi MUDr. M.   G.(...) Ústavný súd priznáva primerané zadosťučinenie, najmä   za   dehonestáciu   a   degradovanie   jeho   osoby,   v sume   100   000   €,   ktorú   sumu   je povinný vyplatiť mu Okresný súd v Považskej Bystrici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

Okresný súd v Považskej Bystrici, je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia, MUDr. M. G., ktoré pozostávajú z dvoch úkonov, á 691 € a 7,63 režijný paušál, dva krát, t. j.   1397,26   €,   na   účet   právneho   zástupcu   Mgr.   D.   V.,   do   3   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   obsahu sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 815/94 a sp. zn. D 1564/94.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Samotný sťažovateľ k tejto ústavnej sťažnosti priložil uznesenie okresného súdu č. k. 7 C 815/94-28 z 9. augusta 1994, z ktorého vyplýva, že napadnuté konanie sp. zn. 7 C 815/94 bolo právoplatne zastavené už 12.   septembra   1994.   Rovnako   z priloženého   listu   predsedníčky   okresného   súdu   sp.   zn. Spr 1520/09 zo 6. augusta 2009, ktoré bolo adresované sťažovateľovi vyplýva, že „(...) dňa 14. 3. 2003   MUDr.   M.   G.   podal   návrh   (č.   l.   49),   ktorý   bol   posúdený   ako   návrh na PREJEDNANIE   DEDIČSTVA   po   J.   G.   (ide   o návrh,   ktorý   bol   v spise   5Nc 56/03 vybavený prevodom do D 1564/94; bola mu pridelená nová sp. zn. 10D 162/05). Konanie o tomto návrhu bolo ZASTAVENÉ pre prekážku res iudicata (č. l. 88 spisu)“. Z uvedeného prípisu vyplýva, že sťažovateľ sa aj o zastavení napadnutého konania sp. zn. D 1564/94 dozvedel najneskôr prevzatím uvedeného listu, teda už v roku 2009. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (11. apríla 2012), keď už dávno uplynula lehota   ustanovená   v §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012