znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 45/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senátezloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňaspravodajkyňa)   a   sudcu   Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnejspoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   FridrichPaľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokátadoc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 22464/2013,Rvp   22465/2013,   Rvp   22466/2013,   Rvp 3457/2014,   Rvp   3458/2014,   Rvp 3459/2014,Rvp 3460/2014,   Rvp   3461/2014,   Rvp 3462/2014,   Rvp   3839/2014,   Rvp   3840/2014,Rvp 3841/2014,   Rvp   3842/2014,   Rvp 4610/2014,   Rvp   4611/2014,   Rvp   4612/2014,Rvp 4613/2014,   Rvp   4614/2014,   Rvp 4615/2014,   Rvp   5143/2014,   Rvp   5144/2014,Rvp 5713/2014,   Rvp   5991/2014,   Rvp 6398/2014,   Rvp   6399/2014,   Rvp   6400/2014,Rvp 6401/2014,   Rvp   6402/2014,   Rvp 6403/2014,   Rvp   6459/2014,   Rvp   6460/2014,Rvp 6461/2014,   Rvp   6462/2014,   Rvp 6463/2014,   Rvp   6731/2014,   Rvp   6732/2014,Rvp 8033/2014,   Rvp   8090/2014,   Rvp 8038/2014,   Rvp   8039/2014,   Rvp   8040/2014,Rvp 8205/2014,   Rvp   8206/2014,   Rvp 8207/2014,   Rvp   8208/2014,   Rvp   8209/2014,Rvp 8210/2014,   Rvp   8211/2014,   Rvp 8212/2014,   Rvp   8213/2014,   Rvp   8214/2014,Rvp 8215/2014,   Rvp   8216/2014,   Rvp 8217/2014,   Rvp   8218/2014,   Rvp   8219/2014,Rvp 8590/2014,   Rvp   8591/2014,   Rvp 8592/2014,   Rvp   8593/2014,   Rvp   8594/2014,Rvp 8775/2014   a   Rvp   8776/2014,   ktorými   namieta   porušenie   svojich   základných   právpodľa   čl. 20   ods. 1   a čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   podľa   čl. 47   Chartyzákladných práv Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a   základných   slobôd   a   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   a   tiež   porušenie   čl. 12   ods. 2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   a čl. 14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomOkresného   súdu   Bardejov   a uzneseniami   vedenými   pod   sp.   zn.   2   Er   445/2003zo 17. októbra 2012, sp. zn. 4 Er 308/2010 z 15. novembra 2012, sp. zn. 2 Er 677/2007z 28. novembra 2012, sp. zn. 2 Er 644/2006 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 5 Er 681/2007z 27. novembra   2012,   sp.   zn.   2   Er   14/2008   z 21. novembra   2012,   sp. zn.   1   Er   5/2009z 12. decembra   2012,   sp.   zn.   3 Er 578/2005   z 20.   apríla   2012,   sp.   zn.   2 Er   121/2005z 19. apríla   2012,   sp.   zn.   5 Er 297/2006   zo 16. októbra   2012,   sp.   zn.   2 Er 23/2004z 19. apríla   2012,   sp. zn. 1 Er 381/2004   z 22.   októbra   2012,   sp.   zn.   1 Er 528/2008z 15. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 122/2008 zo 14. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 597/2007zo 14. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 303/2006 z 9. februára 2011, sp. zn. 4 Er 559/2010z 28. marca   2013,   sp. zn. 2 Er   79/2006   zo 7. novembra   2012,   sp.   zn.   2 Er 223/2008z 26. novembra   2012,   sp. zn.   4   Er   41/2007   z 8.   novembra   2012,   sp.   zn.   2 Er 680/2007z 21. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 140/2008 z 11. decembra 2012, sp. zn. 2 Er 205/2009z 26. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 520/2009 z 12. decembra 2012, sp. zn. 3 Er 206/2005z 20.   apríla   2012,   sp. zn. 4 Er   554/2006   z 26. apríla 2012,   sp.   zn.   4 Er 939/2007zo 14. novembra   2012,   sp. zn.   5 Er 52/2006   z 19.   apríla   2012,   sp.   zn.   4 Er 183/2007zo 16. novembra   2012,   sp. zn. 1   Er   26/2004   z 23.   októbra   2013,   sp.   zn.   2 Er 242/2005z 19. apríla 2012, sp. zn. 2 Er 9/2005 z 19. júna 2013, sp. zn. 2 Er 87/2005 z 19. apríla 2012,sp. zn. 2 Er 544/2008   z 21.   júna   2013,   sp.   zn.   1 Er 417/2009   z 12. decembra   2012,sp. zn. 4 Er   234/2003   zo 6. novembra   2012,   sp.   zn.   1 Er 343/2007   z 5. septembra   2013,sp. zn.   2 Er 82/2005   z 13.   júna   2013,   sp.   zn.   5   Er   42/2003   z 19.   júna   2013,sp. zn. 2 Er 122/2005   z 19. apríla 2012,   sp.   zn.   3   Er   501/2004   z 20.   apríla   2012,sp. zn. 2 Er 405/2007   z 23. apríla 2012,   sp.   zn.   1   Er   473/2008   z 15.   novembra   2012,sp. zn. 2 Er 204/2009 zo 14. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 12/2008 zo 14. novembra 2012,sp.   zn.   4 Er   56/2009   z 23. novembra   2012,   sp. zn. 4 Er 309/2010   z 27.   novembra   2012,sp. zn.   5 Er 787/2007   z 26. novembra   2012,   sp.   zn.   5 Er 39/2007   z 18.   októbra   2012,sp. zn. 5 Er 41/2007   z 20. júna 2013,   sp.   zn.   5   Er   264/2006   z 26. júla   2012,sp. zn. 5 Er 42/2007   z 21.   júna   2013,   sp.   zn.   5   Er   40/2007   zo 16.   októbra   2012,sp. zn. 5 Er 212/2006   zo 17. októbra   2012,   sp.   zn.   1   Er   203/2005   z 19.   apríla   2012,sp. zn. 5 Er 246/2006   z 26. novembra   2012,   sp.   zn.   5 Er 595/2007   z 28. novembra   2012,sp. zn.   2 Er 311/2009   z 5. decembra   2012,   sp.   zn.   2 Er 204/2005   z 19.   apríla   2012,sp. zn. 5 Er   215/2006   zo 17. októbra   2012,   sp.   zn.   1 Er 244/2005   zo 4. apríla   2012,sp. zn. 4 Er   479/2003   z 5. novembra   2012   a postupom   Krajského   súdu   v   Prešovea uzneseniami   vedenými   pod sp. zn.   2   CoE   117/2013   z 18.   júla   2013,sp. zn. 15 CoE 25/2013   zo 7. augusta   2013,   sp. zn.   21   CoE   122/2013   z 31.   júla   2013,sp. zn. 25 CoE 82/2013 z 10. decembra 2013, sp. zn. 25 CoE 79/2013 z 5. decembra 2013,sp. zn.   3 CoE 134/2013   zo 6.   novembra   2013,   sp.   zn.   10   CoE   100/2013z 27. novembra 2013,   sp. zn.   15   CoE   44/2013   zo 6. novembra   2013,   sp.   zn.14 CoE 105/2013   z 12. decembra   2013,   sp.   zn.   23 CoE 160/2013   z 30. decembra   2013,sp. zn. 21 CoE 175/2013 z 27. decembra 2012, sp. zn. 23 CoE 110/2013 z 31. októbra 2013,sp. zn. 23 CoE 70/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 152/2013 z 29. októbra 2013,sp. zn. 23 CoE 90/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 4 CoE 83/2013 z 8. novembra 2013,sp. zn. 2 CoE 152/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. 4 CoE 175/2013 z 18. decembra 2013,sp. zn. 23 CoE 152/2013 z 29. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 75/2013 z 5. februára 2014,sp. zn. 24 CoE 82/2013 z 10. januára 2014, sp. zn. 26 CoE 7/2014 z 19. februára 2014,sp. zn. 9 CoE 97/2013 z 11. februára 2014, sp. zn. 5 CoE 11/2014 z 25. februára 2014,sp. zn. 8 CoE 10/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 23 CoE 97/2013 zo 14. februára 2014,sp. zn.   10 CoE   59/2013   z 13.   marca   2014,   sp.   zn.   21 CoE 4/2014   z 29.   januára   2014,sp. zn. 3 CoE 149/2013   z 5. februára   2014,   sp.   zn.   19 CoE 3/2014   z 28.   januára   2014,sp. zn. 15 CoE   53/2013   z 12.   februára   2014,   sp. zn.   22 CoE 1/2014   z 30.   januára   2014,sp. zn.   19 CoE 174/2013   z 28.   januára   2014,   sp.   zn.   8 CoE 4/2014   z 30. januára 2014,sp. zn.   6 CoE   18/2014   z 27.   februára   2014,   sp.   zn.   5 CoE 21/2014   z 25.   marca   2014,sp. zn. 25 CoE 2/2014   z 24.   apríla   2014,   sp.   zn.   7 CoE 11/2014   z 26. februára   2014,sp. zn. 5 CoE 7/2014   z 25.   februára   2014,   sp. zn.   20 CoE   4/2014   z 29.   januára   2014,sp. zn. 5 CoE 17/2014   z 13.   mája   2014,   sp.   zn.   14 CoE 14/2014   z 2. apríla 2014,sp. zn. 22 CoE 11/2014   z 27.   marca   2014,   sp. zn. 23 CoE 135/2013   z 21.   marca   2014,sp. zn.   5 CoE 24/2014   z 27.   marca   2014,   sp.   zn.   23   CoE   145/2013   z 21.   marca   2014,sp. zn. 5 CoE 12/2014   z 25. februára 2014,   sp.   zn.   3 CoE   11/2014   z 2.   apríla   2014,sp. zn. 26 CoE 8/2014   z 20.   marca   2014,   sp.   zn.   3 CoE 10/2014   z 2. apríla   2014,sp. zn. 13 CoE 105/2013 zo 14. februára 2014, sp. zn. 7 CoE 10/2014 z 26. februára 2014,sp.   zn.   18 CoE 4/2014   z 26.   marca   2014,   sp.   zn.   5 CoE 13/2014   z 25.   februára   2014,sp. zn. 3 CoE 13/2014   z 2. apríla   2014,   sp.   zn.   27 CoE 2/2014   z 11.   apríla   2014,sp. zn. 23 CoE 171/2013   z 11.   apríla   2014,   sp.   zn.   3 CoE 18/2014   z 2.   apríla   2014,sp. zn. 14 CoE 3/2014   z 2.   apríla   2014,   sp.   zn.   18 CoE 8/2014   z 26.   marca   2014,sp. zn. 11 CoE 20/2013 z 15. apríla 2014 a sp. zn. 23 CoE 167/013 z 11. apríla 2014, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   22464/2013,   Rvp   22465/2013,   Rvp   22466/2013,   Rvp   3457/2014,Rvp 3458/2014,   Rvp   3459/2014,   Rvp   3460/2014,   Rvp   3461/2014,   Rvp   3462/2014,Rvp 3839/2014,   Rvp   3840/2014,   Rvp   3841/2014,   Rvp   3842/2014,   Rvp   4610/2014,Rvp 4611/2014,   Rvp   4612/2014,   Rvp   4613/2014,   Rvp   4614/2014,   Rvp   4615/2014,Rvp 5143/2014,   Rvp   5144/2014,   Rvp   5713/2014,   Rvp   5991/2014,   Rvp   6398/2014,Rvp 6399/2014,   Rvp   6400/2014,   Rvp   6401/2014,   Rvp   6402/2014,   Rvp   6403/2014,Rvp 6459/2014,   Rvp   6460/2014,   Rvp   6461/2014,   Rvp   6462/2014,   Rvp   6463/2014,Rvp 6731/2014,   Rvp   6732/2014,   Rvp   8033/2014,   Rvp   8090/2014,   Rvp   8038/2014,Rvp 8039/2014,   Rvp   8040/2014,   Rvp   8205/2014,   Rvp   8206/2014,   Rvp   8207/2014,Rvp 8208/2014,   Rvp   8209/2014,   Rvp   8210/2014,   Rvp   8211/2014,   Rvp   8212/2014,Rvp 8213/2014,   Rvp   8214/2014,   Rvp   8215/2014,   Rvp   8216/2014,   Rvp   8217/2014,Rvp 8218/2014,   Rvp   8219/2014,   Rvp   8590/2014,   Rvp   8591/2014,   Rvp   8592/2014,Rvp 8593/2014, Rvp 8594/2014, Rvp 8775/2014 a Rvp 8776/2014 s p á j a   na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 22464/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli8. novembra 2013,   1.   apríla   2014,   7.   apríla   2014,   17.   apríla   2014,   2.   mája   2014,14. mája 2014, 19. mája 2014, 26. mája 2014, 27. mája 2014, 9. júna 2014, 7. júla 2014,11. júla   2014,   21.   júla 2014   a 28. júla   2014 doručené sťažnosti   obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorými   namieta   porušenie   svojichzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a právpodľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len„dohovor“)   a podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavya čl. 14   dohovoru   postupom   a rozhodnutím   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len„okresný súd“)   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   2 Er   445/2003   a jeho   uznesenímzo 17. októbra 2012, pod sp. zn. 4 Er 308/2010 a jeho uznesením z 15. novembra 2012,pod sp. zn. 2 Er 677/2007 a jeho uznesením z 28. novembra 2012, pod sp. zn. 2 Er 644/2006a jeho   uznesením   zo 17.   októbra   2012,   pod   sp.   zn.   5   Er   681/2007   a jeho   uznesenímz 27. novembra 2012, pod sp. zn. 2 Er 14/2008 a jeho uznesením z 21. novembra 2012,pod sp. zn. 1 Er 5/2009 a jeho uznesením z 12. decembra 2012, pod sp. zn. 3 Er 578/2005a jeho   uznesením   z 20.   apríla   2012,   pod   sp.   zn.   2   Er   121/2005   a jeho   uznesenímz 19. apríla 2012,   pod   sp.   zn.   5   Er   297/2006   a jeho   uznesením   zo 16. októbra   2012,pod sp. zn. 2 Er 23/2004 a jeho uznesením z 19. apríla 2012, pod sp. zn. 1 Er 381/2004a jeho   uznesením   z 22.   októbra   2012,   pod   sp.   zn.   1   Er   528/2008   a jeho   uznesenímz 15. novembra 2012, pod sp. zn. 4 Er 122/2008 a jeho uznesením zo 14. novembra 2012,pod   sp.   zn.   4   Er   597/2007   a jeho   uznesením   zo   14.   novembra   2012,   pod   sp.   zn.4 Er 303/2006   a jeho   uznesením   z 9.   februára   2011,   pod   sp.   zn.   4   Er   559/2010   a jehouznesením   z 28. marca   2013,   pod   sp.   zn.   2   Er   79/2006   a jeho   uznesenímzo 7. novembra 2012, pod sp. zn. 2 Er 223/2008 a jeho uznesením z 26. novembra 2012,pod sp. zn. 4 Er 41/2007 a jeho uznesením z 8. novembra 2012, pod sp. zn. 2 Er 680/2007a jeho   uznesením   z 21.   novembra   2012,   pod   sp.   zn.   1   Er 140/2008   a jeho   uznesenímz 11. decembra 2012, pod sp. zn. 2 Er 205/2009 a jeho uznesením z 26. novembra 2012,pod sp. zn. 1 Er 520/2009 a jeho uznesením z 12. decembra 2012, pod sp. zn. 3 Er 206/2005a jeho   uznesením   z 20.   apríla   2012,   pod   sp.   zn.   4   Er   554/2006   a jeho   uznesenímz 26. apríla 2012, pod sp. zn. 4 Er 939/2007 a jeho uznesením zo 14. novembra 2012,pod sp. zn. 5 Er 52/2006 a jeho uznesením z 19. apríla 2012, pod sp. zn. 4 Er 183/2007a jeho   uznesením   zo   16.   novembra   2012,   pod   sp.   zn.   1   Er   26/2004   a jeho   uznesenímz 23. októbra   2013,   pod   sp.   zn.   2   Er   242/2005   a jeho   uznesením   z 19.   apríla   2012,pod sp. zn. 2 Er 9/2005 a jeho uznesením z 19. júna 2013, pod sp. zn. 2 Er 87/2005 a jehouznesením z 19. apríla 2012, pod sp. zn. 2 Er 544/2008 a jeho uznesením z 21. júna 2013,pod sp. zn. 1 Er 417/2009 a jeho uznesením z 12. decembra 2012, pod sp. zn. 4 Er 234/2003a jeho   uznesením   zo 6.   novembra   2012,   pod   sp.   zn.   1   Er   343/2007   a jeho   uznesenímz 5. septembra 2013, pod sp. zn. 2 Er 82/2005 a jeho uznesením z 13. júna 2013, pod sp. zn.5 Er 42/2003 a jeho uznesením z 19. júna 2013, pod sp. zn. 2 Er 122/2005 a jeho uznesenímz 19. apríla 2012, pod sp. zn. 3 Er 501/2004 a jeho uznesením z 20. apríla 2012, pod sp. zn.2   Er   405/2007   a jeho   uznesením   z 23.   apríla   2012,   pod   sp.   zn.   1   Er   473/2008   a jehouznesením   z 15.   novembra   2012,   pod   sp.   zn.   2   Er   204/2009   a jeho   uznesenímzo 14. novembra 2012, pod sp. zn. 4 Er 12/2008 a jeho uznesením zo 14. novembra 2012,pod sp. zn. 4 Er 56/2009 a jeho uznesením z 23. novembra 2012, pod sp. zn. 4 Er 309/2010a jeho   uznesením   z 27.   novembra   2012,   pod   sp.   zn.   5   Er   787/2007   a jeho   uznesenímz 26. novembra   2012,   pod   sp.   zn.   5   Er   39/2007   a jeho   uznesením   z 18.   októbra   2012,pod sp. zn. 5 Er 41/2007 a jeho uznesením z 20. júna 2013, pod sp. zn. 5 Er 264/2006 a jehouznesením z 26. júla 2012, pod sp. zn. 5 Er 42/2007 a jeho uznesením z 21. júna 2013,pod sp. zn. 5 Er 40/2007 a jeho uznesením zo 16. októbra 2012, pod sp. zn. 5 Er 212/2006a jeho   uznesením   zo 17.   októbra   2012,   pod   sp.   zn.   1   Er   203/2005   a jeho   uznesenímz 19. apríla   2012,   pod   sp.   zn.   5   Er   246/2006   a jeho   uznesením   z 26.   novembra   2012,pod sp. zn. 5 Er 595/2007 a jeho uznesením z 28. novembra 2012, pod sp. zn. 2 Er 311/2009a jeho   uznesením   z 5.   decembra   2012,   pod   sp.   zn.   2   Er   204/2005   a jeho   uznesenímz 19. apríla   2012,   pod   sp.   zn.   5   Er   215/2006   a jeho   uznesením   zo   17.   októbra   2012,pod sp. zn. 1 Er 244/2005 a jeho uznesením zo 4. apríla 2012, pod sp. zn. 4 Er 479/2003a jeho uznesením z 5. novembra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenia okresného súdu“),ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a právpodľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   podľa   čl. 1   dodatkového   protokolu   a   podľa   čl. 47   chartypostupom   Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaniach   vedenýchpod sp. zn. 2 CoE 117/2013 a jeho uznesením z 18. júla 2013, pod sp. zn. 15 CoE 25/2013a jeho   uznesením   zo 7.   augusta   2013,   pod   sp.   zn.   21   CoE   122/2013   a jeho   uznesenímz 31. júla   2013,   pod   sp.   zn.   25   CoE   82/2013   a jeho   uznesením   z 10. decembra 2013,pod sp. zn.   25   CoE   79/2013   a jeho   uznesením   z 5.   decembra   2013,   pod   sp.   zn.3 CoE 134/2013   a jeho   uznesením   zo 6.   novembra   2013,   pod   sp.   zn.   10 CoE 100/2013a jeho uznesením z 27. novembra 2013, pod sp. zn. 15 CoE 44/2013 a jeho uznesenímzo 6. novembra 2013, pod sp. zn. 14 CoE 105/2013 a jeho uznesením z 12. decembra 2013,pod   sp.   zn.   23   CoE   160/2013   a jeho   uznesením   z 30.   decembra   2013,   pod   sp.   zn.21 CoE 175/2013 a jeho uznesením z 27. decembra 2012, pod sp. zn. 23 CoE 110/2013a jeho   uznesením   z 31.   októbra   2013,   pod   sp.   zn.   23   CoE   70/2013   a jeho   uznesenímz 31. októbra   2013,   pod   sp.   zn.   1   CoE   152/2013   a   jeho uznesením   z 29. októbra 2013,pod sp.   zn.   23   CoE   90/2013   a jeho   uznesením   z 31.   októbra   2013,   pod sp.   zn.4 CoE 83/2013 a jeho uznesením z 8. novembra 2013, pod sp. zn. 2 CoE 152/2013 a jehouznesením   z 29.   októbra   2013,   pod   sp.   zn.   4   CoE   175/2013   a jeho   uznesenímz 18. decembra 2013, pod sp. zn. 23 CoE 152/2013 a jeho uznesením z 29. novembra 2013,pod sp. zn. 3 CoE 75/2013 a jeho uznesením z 5. februára 2014, pod sp. zn. 24 CoE 82/2013a jeho   uznesením   z 10.   januára   2014,   pod   sp.   zn.   26 CoE 7/2014   a jeho   uznesenímz 19. februára 2014, pod sp. zn. 9 CoE 97/2013 a jeho uznesením z 11. februára 2014,pod sp. zn. 5 CoE 11/2014 a jeho uznesením z 25. februára 2014, pod sp. zn. 8 CoE 10/2014a jeho   uznesením   z 26.   februára   2014,   pod   sp.   zn.   23 CoE 97/2013   a jeho   uznesenímzo 14. februára 2014, pod sp. zn. 10 CoE 59/2013 a jeho uznesením z 13. marca 2014,pod sp.   zn.   21   CoE   4/2014   a jeho   uznesením   z 29. januára 2014,   pod   sp.   zn.3 CoE 149/2013 a jeho uznesením z 5. februára 2014, pod sp. zn. 19 CoE 3/2014 a jehouznesením   z 28.   januára   2014,   pod   sp.   zn.   15 CoE 53/2013   a jeho   uznesenímz 12. februára 2014,   pod   sp.   zn.   22   CoE   1/2014   a jeho   uznesením   z 30.   januára   2014,pod sp.   zn.   19   CoE   174/2013   a jeho   uznesením   z 28. januára 2014,   pod   sp.   zn.8 CoE 4/2014   a jeho   uznesením   z 30.   januára   2014,   pod sp. zn.   6   CoE   18/2014   a jehouznesením   z 27.   februára   2014,   pod   sp.   zn.   5   CoE   21/2014   a jeho   uznesenímz 25. marca 2014, pod sp. zn. 25 CoE 2/2014 a jeho uznesením z 24. apríla 2014, pod sp. zn.7 CoE 11/2014 a jeho uznesením z 26. februára 2014, pod sp. zn. 5 CoE 7/2014 a jehouznesením   z 25. februára   2014,   pod   sp.   zn.   20   CoE   4/2014   a jeho   uznesenímz 29. januára 2014,   pod sp.   zn.   5   CoE   17/2014   a jeho   uznesením   z 13. mája   2014,pod sp. zn. 14 CoE 14/2014 a jeho uznesením z 2. apríla 2014, pod sp. zn. 22 CoE 11/2014a jeho   uznesením   z 27. marca   2014,   pod   sp.   zn.   23   CoE   135/2013   a jeho   uznesenímz 21. marca   2014,   pod sp. zn.   5   CoE   24/2014   a jeho   uznesením   z 27.   marca   2014,pod sp. zn.   23 CoE 145/2013   a jeho   uznesením   z 21.   marca   2014,   pod   sp.   zn.5 CoE 12/2014 a jeho uznesením z 25. februára 2014, pod sp. zn. 3 CoE 11/2014 a jehouznesením z 2. apríla 2014, pod sp. zn. 26 CoE 8/2014 a jeho uznesením z 20. marca 2014,pod sp. zn. 3 CoE 10/2014 a jeho uznesením z 2. apríla 2014, pod sp. zn. 13 CoE 105/2013a jeho   uznesením   zo 14.   februára   2014,   pod   sp.   zn.   7   CoE   10/2014   a jeho   uznesenímz 26. februára 2014,   pod   sp.   zn.   18   CoE   4/2014   a jeho   uznesením   z 26.   marca   2014,pod sp. zn. 5 CoE 13/2014 a jeho uznesením z 25. februára 2014, pod sp. zn. 3 CoE 13/2014a jeho   uznesením   z 2.   apríla   2014,   pod   sp.   zn.   27   CoE   2/2014   a jeho   uznesenímz 11. apríla 2014,   pod   sp.   zn.   23   CoE   171/2013   a jeho   uznesením   z 11.   apríla   2014,pod sp. zn. 3 CoE 18/2014 a jeho uznesením z 2. apríla 2014, pod sp. zn. 14 CoE 3/2014a jeho   uznesením   z 2.   apríla   2014,   pod   sp.   zn.   18   CoE   8/2014   a jeho   uznesenímz 26. marca 2014,   pod   sp.   zn.   11   CoE   20/2013   a jeho   uznesením   z 15.   apríla   2014a pod sp. zn. 23 CoE 167/2013 a jeho uznesením z 11. apríla 2014 (ďalej len „napadnutéuznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa   podmienok   dohodnutých   v úverových   zmluvách.   Na   zabezpečenie   úverov   bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu   medzi   zmluvnými   stranami   úverovej   zmluvy   založená   právomoc   Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len„rozhodcovský   súd“),   alebo   dlžníci   priamo   v úverových   zmluvách   splnomocnilisťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu. Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začalarozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktoréhorozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľkainiciovala začatie exekučných konaní.

Potom, ako v začatých exekučných konaniach okresný súd poveril sťažovateľkouzvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniamiokresného súdu boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následnezastavené.

Na   základe   odvolaní   sťažovateľky   boli   napadnuté   uznesenia   okresného   súdupotvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   podaných   ústavnému   súdu   v   obšírnej   argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňouoznačené   základné   práva   podľa   ústavy,   práva   podľa   dohovoru,   dodatkového   protokolua charty, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadnezačatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresný súd už razudelil súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu akosúdu exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné preskúmavanieexekučného titulu. Okresný súd podľa sťažovateľky rozhodol nad rámec svojej právomoci,keď bez návrhu rozhodol o zastavení exekúcií, čím mal sťažovateľke odňať možnosť konaťpred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že toto rozhodnutiev konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie, pretože podľasťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučný titul, a to rozhodcovskýrozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný. Uvedené pochybenieokresného súdu podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnýsúd, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že imto   ukladá   § 57   ods. 5   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších   zákonov   v   znení   účinnom   od 9.   augusta 2012,   ako   aj   to,   že   obidva   súdy   vecinesprávne   právne   posúdili   z   hľadiska   vnútroštátnej   právnej   úpravy   v interakciis výkladovými   pravidlami   uvedenými   v   smernici   Rady   93/13/EHS   z 5. apríla 1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretožepodľa   sťažovateľky   sa   žiadnym   spôsobom   nevysporiadali   s tým,   prečo   buď   dojednanierozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretejosobe   v   úverovej   zmluve   na   spísanie   notárskej   zápisnice   o   uznaní   dlhu   považovaliza neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jejnávrh na prerušenie konaní na   účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoruEurópskej   únie   (ďalej   len   „Súdny   dvor“)   na   podanie   výkladu   pojmu   „nekalá   zmluvnápodmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrtproti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1a čl. 7   ods. 1   smernice   Rady   93/13/EHS   z   5. apríla 1993   o   nekalých   podmienkachv spotrebiteľských   zmluvách   sa   má   vykladať   v   tom   zmysle,   že   vnútroštátny   súd,   ktorýkonštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiťdôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,aby   uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada   kontradiktórnosti   vo   všeobecnostizaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomukontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý   na tento   účel   ustanovujú   vnútroštátneprocesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ačl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu atiež   porušenie   čl. 12   ods. 2   ústavy   a   čl. 14   dohovoru   postupom   okresného   súdu   vnapadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných právpodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, podľa čl. 1 dodatkového protokolu a   postupom krajského súdu v napadnutýchkonaniach   a   jeho   napadnutými   uzneseniami,   napadnuté   uznesenia   okresného   súdua napadnuté   uznesenia   krajského   súdu   zruší   a   veci   vráti   na   ďalšie   konanie   a   zároveňjej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uzneseníkrajského   súdu   podaný   podľa   § 52   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súdena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   § 25   ods. 2   zákonao ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažností   je   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   ňou   označených   právzaručených   ústavou,   dohovorom,   dodatkovým   protokolom   a chartou   postupoma označenými uzneseniami okresného súdu, ako aj postupom a označenými uzneseniamikrajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane§ 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania predústavným   súdom,   a   z   ich   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   a   taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, protiktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy,tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2   K   namietanému   porušeniu   označených práv postupom   a rozhodnutiami okresného súdu

Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môžedomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musítakúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m. m.IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresného súdu v napadnutých konaniacha napadnuté uznesenia vydané v týchto konaniach, ktorými okresný súd zamietol žiadostisťažovateľky   o udelenie   poverení   na   vykonanie   exekúcií,   resp.   vyhlásil   exekúcieza neprípustné a zastavil ich.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať protinamietanému   postupu   a   napadnutým   uzneseniam   okresného   súdu   odvolania,   o   ktorýchbol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúťo odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto   skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostiv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojejprávomoci.

II.3   K   namietanému   porušeniu   označených práv postupom   a rozhodnutiami krajského súdu

Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   práv   sťažovateľky   v   príčinnej   súvislostis rozhodnutiami   krajského   súdu,   námietky   sťažovateľky   možno   sumarizovať   do   štyrochzákladných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom   rade namieta, že krajský súdnenapravil   pochybenie   okresného   súdu,   ktorý   ako   súd   exekučný   podľa   sťažovateľkynad rámec svojich kompetencií vecne preskúmaval exekučné tituly (potom, ako už raz tietoexekučné   tituly   preskúmal   pri   vydávaní   poverení   exekútorovi   na   vykonanie   exekúcií).Okrem tohto sťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil ani pochybenie okresnéhosúdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárskezápisnice)   aplikoval   smernicu   Rady,   ktorá   podľa   sťažovateľky   nie   je   prameňom   práva,okrem tohto sťažovateľka namieta, že krajský súd a tiež pred ním okresný súd hoci mali,neprerušili   exekučné   konania   na   účely   podania   výkladu   označenej   smernice   Radya nepredložili   Súdnemu   dvoru   na   posúdenie   prejudiciálnu   otázku,   a   to,   či   sa   majú   jejustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že „... za každých okolností zakazuje rozhodovať   spory   v   rámci   spotrebiteľských   zmlúv   na   základe   rozhodcovskej   doložky prostredníctvom   rozhodcovských   súdov“, alebo   otázku,   prečo   splnomocnenie   udelenév zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskejzápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.Napokon sťažovateľka tiež namieta, že tak krajský súd, ako ani pred ním okresný súdnenariadili v daných veciach pojednávanie tak, ako im to ukladá § 57 ods. 5 Exekučnéhoporiadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.

V   súvislosti   s uvedenými   námietkami   sťažovateľky   ústavný   súd   po   preskúmanípredmetu   týchto   sťažností   dospel   k   záveru,   že   z   dôvodu,   že   sťažovateľkou   použitáargumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulomobdobí už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavneneopodstatnených sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcichrozhodnutiach   napr.   sp. zn.   I. ÚS 382/2012   z 22.   augusta 2012,   sp. zn.   I. ÚS 409/2012z 22. augusta 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013z 31. januára 2013 a sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013 (v prípadoch, keď bolexekučným   titulom   rozhodcovský   rozsudok,   pozn.)   alebo   v rozhodnutiachsp. zn. II. ÚS 79/2013   zo 7. februára   2013,   sp. zn.   IV. ÚS 51/2013   z 31.   januára   2013,sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013 a sp. zn. I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013(v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnejargumentácii   a   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   na   ustálenie   záverovvšeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súznáme   dôvody   odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch   a   ustálený   právny   názorústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky poukazujúcej na uznesenie Krajského súduv Bratislave   sp. zn.   18 CoE 641/2011   z 30. novembra 2012,   ktorým   Krajský   súdv Bratislave síce zrušil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosťsúdneho   exekútora   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   v časti   istiny   a v   častiúrokov   z omeškania,   ústavný   súd   uvádza,   že   tak   urobil   v dôsledku   nepreskúmateľnostiodôvodnenia   zrušovaného   uznesenia,   a tým   naplnenia   odvolacieho   dôvodu   zakotvenéhov § 221 ods. 1 písm. f) OSP (t. j. odňatia možnosti sťažovateľky konať pred súdom), nie všakz dôvodov,   ktoré   by   vylučovali   právne   posúdenie   sťažovateľkiných   prípadov,   z akýchvychádzal krajský súd pri konaní a rozhodovaní o odvolaniach proti uzneseniu okresnéhosúdu, ktoré sú predmetom tohto ústavného prieskumu.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jejpráv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a z nehovyplývajúcej   zásady   kontradiktórnosti   konania   tým,   že   konajúci   krajský   súdpred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalejnedal účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľkaodvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.C-472/11   z   21.   2.   2013,   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   sťažovateľka   mala   možnosťoboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie z užuvádzaných dôvodov už z uznesení okresného súdu, proti ktorým aj podala odvolania,v ktorých   sa   k   týmto   dôvodom   vyjadrila.   Obdobne   aj   povinní   z exekúcií,   ktorí   majúv zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uzneseníprvostupňového   súdu   možnosť   vyjadriť   sa   (prípadne   podať   odvolanie   proti   uzneseniuokresného súdu) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenienekalej   zmluvnej   podmienky.   Sťažovateľkou   uplatnenými   argumentmi   sa   krajský   súdv napadnutých   uzneseniach   náležite   zaoberal   a vyložil   svoje   závery,   pre   ktoré   dospelk záveru, že uznesenia okresného súdu sú vecne správne.

Pre   ústavnú   udržateľnosť   napadnutého   postupu   a   uznesenia   postačuje,   aby   bolazásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konanína oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byťuvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súduv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovaťprípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súddospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciachprincíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, vzhľadom na čo nič nesignalizujemožnosť porušenia v petite sťažností označených práv.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskehosúdu pre   ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tentomedzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľby sa tento právny prostriedok z materiálneho   hľadiska javil v obdobných identickýchprípadoch   ako   neefektívny,   je   podľa   ústavného   súdu   namieste   otázka,   aký   význama efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obraciaso sťažnosťami,   ktoré   sú   vo   svojej   materiálnej   podstate   identické   a   v   tej   súvislostipre sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

Ústavný súd poukazuje na to, že veľká časť námietok sťažovateľky o porušení jejv sťažnostiach   označených   základných   práv   podľa   ústavy,   práv   podľa   dohovoru,dodatkového protokolu a charty vo vzťahu ku konaniam okresného súdu (a vecne nadväznena   neho   aj k odvolacím   konaniam),   ktorým   nebolo   vyhovené   žiadostiam   sťažovateľkyo udelenie poverení na vykonanie exekúcií, je odôvodnená argumentáciou týkajúcou savyhlásenia exekúcií za neprípustné a ich následného zastavenia. Ústavný súd preto sťažnostiv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že sťažovateľka aj takýmto spôsobomzahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomá, že nebudú vkonaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlomobdobí, úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnémusúdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah (napr.I. ÚS 3/2013).

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky uplatnených v nich už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2015