znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 45/09-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   decembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   B.   H.,   S.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   E.   H.,   S., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Skalica   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2   C   161/08 (predtým v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 188/01 a na Okresnom súde Senica v konaní vedenom pod sp. zn. SI 3 C 188/01) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Skalica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   C   161/08 p o r u š i l základné   právo   B.   H.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. B. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Skalica   p o v i n n ý   vyplatiť jej do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. B. H.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,31 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťjeden centov), ktorú j e   Okresný súd Skalica   p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   E.   H.,   S.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 45/09-8   zo   4. februára   2009 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. H., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Skalica   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 161/08 (pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 188/01 a na Okresnom súde Senica v konaní vedenom pod sp. zn. SI 3 C 188/01).

2. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľov prešiel (v podstate sa „vrátil“) z odovzdávajúceho Okresného súdu Senica na nadobúdajúci Okresný súd Skalica so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

3. Z obsahu sťažnosti vyplynulo: „(...) Ja, sťažovateľka som podala dňa 12. 12. 2001 na Okresný súd v Skalici žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti žalovanému, býv. manželovi J. Ď.

Po uplynutí času v trvaní viac ako 1 roka a prvostupňový súd vo veci nekonal, podala   som   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Listom   zo   dňa   27.   5.   2004   mi   predseda Okresného súdu v Skalici oznámil, že súd má 3 sudcov, má mať 9 sudcov a z tohoto dôvodu sú   odstupy   medzi   úkonmi   časovo   dlhšie   a   súčasne   bola   moja   sťažnosť   označená   ako opodstatnená.

Do r. 2005 sa viedlo uvedené konanie na býv. Okresnom súde v Skalici, v r. 2005 začal   vo   veci   konať   Okresný   súd   v   Senici.   Znovu   som   sa   listom   zo   dňa   13.   8.   2007 dožadovala, aby súd vo veci konal. Okresný súd v Senici listom zo dňa 28. 11. 2007 popísal priebeh konania a oznámil mi, že vec bude patriť do právomoci novozriadeného Okresného súdu v Skalici, ktorý súd bude od 1. 1. 2008 vo veci príslušný.

Dňa 4. 9. 2008 som na Okresný súd v Skalici znovu podala sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Predseda Okresného súdu v Skalici mi listom zo dňa 24. 9. 2008 oznámil, že súd vo veci vytýči pojednávanie po dodaní znaleckého posudku. (...)

Z uvedených skutočností vyplýva, že došlo k porušeniu článku 48 Ústavy SR ako aj k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vec je na súde už takmer 7 rokov a súdy, u ktorých sa v priebehu týchto rokov spis nachádzal spôsobili prieťahy v konaní. Počas konania sa sťažovateľka správala aktívne a poskytla súdu vždy potrebnú súčinnosť k tomu, aby súd mohol konať.

(...)   Sťažovateľka   nežiada   nariadiť   ústne   pojednávanie   a   okrem   predložených dokladov nemá návrhy na ďalšie dokazovanie. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd SR rozhodol, že bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a aby prikázal Okresnému súdu v Skalici konať ďalej bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 350.000,- Sk.

Sťažovateľka uplatňuje náhradu trov konania pred ústavným súdom (...)“

3.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo B. H., predtým vydatej Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Skalica v konaní, vedenom pod sp. zn. 2 C 161/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Skalica pod sp. zn. 3 C 180/01 a Okresným súdom Senica pod sp. zn. SI 3C 188/01) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Skalica v konaní, vedenom pod sp. zn. 2 C 161/2008 prikazuj konať bez zbytočných prieťahov.

3. B. H., predtým vydatej Ď. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 350.000,- Sk (slovom   tristopäťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   v Skalici   povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.“

Sťažovateľka   si   zároveň   uplatnila   aj   trovy   konania,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti s touto ústavnou sťažnosťou.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   Okresný   súd   Skalica,   zastúpený   jeho   predsedom,   listom   sp.   zn.   Spr.   1502/09 z 9. marca 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu Okresného súdu Skalica z 30. marca 2009.

4.1   Predseda   Okresného   súdu   Skalica   uviedol   chronológiu   úkonov   vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Či sa jedná o prieťahy sudcu v konaní, a či sa jedná o subjektívne prieťahy ponechávam na zváženie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Zároveň   oznamujem,   že   Okresný   súd   Skalica   netrvá   na   ústnom   pojednávaní ústavného súdu.

Zároveň žiadam o poskytnutie lehoty dva mesiace na predloženie spisu Ústavnému súdu, nakoľko spis musí byť predložený Krajskému súdu v Trnave(...)“

4.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedu Okresného súdu Skalica zaujala toto stanovisko:

„Okresný súd Skalica vo svojom vyjadrení uviedol, kde sa spis od 18. 1. 2001 do 9. 3. 2009   pohyboval,   neuviedol   však,   že   za   7   rokov   boli   vo   veci   len   4   súdne pojednávania a neuviedol tiež dôvody, prečo sa od 18. 6. 2002 do 30. 1. 2006 v uvedenej veci na Okresnom súde v Senici nepojednávalo.

Dňa 14. 1. 2008 bol spis postúpený novému Okresnému súdu v Skalici. Tento súd požiadal Okresný súd v Senici o preúčtovanie preddavku na znalecké dokazovanie, súd zisťoval,   či   je   navrhovateľka   zamestnaná,   súdu   boli   doručené   znalecké   posudky   a   súd rozhodol o odňatí priznaného oslobodenia od platenia súdnych poplatkov u navrhovateľky B. H., proti čomu sa navrhovateľka odvolala. O odvolaní nebolo doteraz krajským súdom rozhodnuté. Pojednávanie na Okresnom súde v Skalici bolo vytýčené na deň 24. 2. 2009 - teda za viac ako za rok od prevzatia spisu.

Dňa 29. 12. 2008, teda za takmer 8 rokov od podania žaloby odporca J. Ď. zomrel. Okresný súd Skalica listom zo dňa 14. 1. 2009 požiadal navrhovateľku o oznámenie, či svoj návrh berie späť, na čo navrhovateľka dňa 28. 1. 2009 odpovedala kladne. Rozhodnutie o zastavení konania nebolo navrhovateľke doteraz doručené.

Navrhovateľka dňa 29. 1. 2009 požiadala súdneho komisára, notára JUDr. J. K., povereného   Okresným   súdom   v   Skalici   na   prejednanie   dedičstva   po   neb.   J.   Ď. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania. (...) Vo veci spisov 3C 188/01 + 2C/161/2008 sa podľa názoru sťažovateľky rozhodne jedná o veľké prieťahy zo strany súdov, ktoré vznikli nečinnosťou trvajúcou niekoľko rokov a túto skutočnosť považuje za značné porušenie svojich základných práv.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2 C 161/08 (predtým pod sp. zn. 3 C 188/01) a taktiež aj na Okresnom súde Senica pod sp. zn. SI-3 C 188/01:

Dňa 18. decembra 2001 podala sťažovateľka na Okresnom súde Skalica žalobný návrh «o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“)» proti J. Ď., S. (ďalej len „odporca“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 3 C 188/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a bola pridelená sudkyni Mgr. J. C.

Dňa   15.   januára   2002   zákonná   sudkyňa   oznámila   predsedníčke   Okresného   súdu Skalica predpojatosť v napadnutom konaní.

Dňa 7. februára 2002 bola vec sp. zn. 3 C 188/01 opatrením predsedníčky Okresného súdu Skalica pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. R. A.

Dňa   26.   marca   2002   Okresný   súd   Skalica   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa 16. apríla 2002 sťažovateľka uhradila súdny poplatok. Dňa 2. mája 2002 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. máj 2002. Dňa 15. mája 2002 sa odporca písomne vyjadril k návrhu.Dňa 28. mája 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. jún 2002 z dôvodu ďalšieho dokazovania.

Dňa 29. mája 2002 Okresný súd Skalica dopytom žiadal S., a. s. (ďalej len „S.“), o oznámenie všetkých účtov odporcu.

Dňa 31. mája 2002 sťažovateľka podala Okresnému súdu Skalica „Zoznam všetkých vecí patriacich do BSM“.

Dňa 18. júna 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s   tým,   že   účastníci   konania   oznámia   Okresnému   súdu   Skalica   adresy   ďalších svedkov, ktorých navrhujú vypočuť.

Dňa 1. júla 2002 sťažovateľka oznámila Okresnému súdu Skalica mená a adresy svedkov, ktorých navrhla vypočuť.

Dňa 24. júna 2002 S. reagovala na dopyt Okresného súdu Skalica. Dňa   30.   júna   2004   Okresný   súd   Skalica   uznesením   č.   k.   3   C   188/01-70   uložil odporcovi, aby zložil „preddavok na trovy, ktoré si vyžiada svedecké dokazovanie“.Dňa 19. júla 2004 odporca podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Skalica.

Dňa 19.   augusta   2004   bola vec predložená   Krajskému   súdu   v Trnave   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní odporcu.

Dňa   24.   augusta   2004   krajský   súd   uznesením   č.   k.   23   Co   145/04-74   napadnuté uznesenie Okresného súdu Skalica zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 27. septembra 2004 bol spis vrátený Okresnému súdu Skalica. Dňa 17. marca 2005 Okresný súd Senica uznesením č. k. SI-3 C 188/01-75 uložil sťažovateľke, aby zložila „preddavok na trovy, ktoré si vyžiada svedecké dokazovanie“.Dňa   11.   apríla   2005   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uvedenému   uzneseniu Okresného súdu Senica a v ten istý deň požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 10. mája 2005 bola vec predložená krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky.

Dňa   17.   mája   2005   krajský   súd   uznesením   č.   k.   23   Co   113/05-91   napadnuté uznesenie Okresného súdu Senica zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 8. júna 2005 bol spis vrátený Okresného súdu Senica.Dňa 9. júna 2005 Okresný súd Senica uznesením č. k. SI-3C 188/01-93 sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 9.   júna 2005   Okresný   súd   Senica   uznesením   č.   k.   SI-3   C 188/01-94   uložil odporcovi, aby zložil „preddavok v sume 3 500,- Sk na trovy dôkazu, ktoré si vyžiada svedecké dokazovanie“.

Dňa 10. augusta 2005 odporca zložil preddavok na dokazovanie.Dňa 9. januára 2006 Okresný súd Senica nariadil vo veci pojednávanie na 30. január 2006.Dňa 30. januára 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka oznámi „meno svedka S.“

Dňa 8. februára 2006 Okresný súd Senica vyzval sťažovateľku, aby oznámila adresu „svedka S.“

Dňa   20.   februára   2006   sťažovateľka   oznámila   Okresnému   súdu   Senica   adresu menovaného svedka.

Dňa 22. marca 2006 odporca zaslal Okresnému súdu Senica „Vyjadrenie k určeniu BSM po rozvode manželstva“.

Dňa 18. apríla 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. jún 2006.

Dňa 20. júna 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho, aj znaleckého dokazovania.

Dňa   6.   decembra   2006   Okresný   súd   Senica   uznesením   č.   k.   SI-3   C   188/01-141 nariadil vo veci znalecké dokazovanie na ohodnotenie bytu č. 24/1999 v S. a záhradnej chatky v S. „do dvoch mesiacov od doručenia spisu“.

(Potom, ako výkon spravodlivosti prešiel z Okresného súdu Senica opäť na Okresný súd Skalica, vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 2 C 161/08.)

Dňa 13. októbra 2008 vyšší súdny úradník prípisom pripomenul znalcovi znaleckú úlohu s tým, že „Znalecký posudok treba vyhotoviť do 30 dní(...)“.

Dňa 14. novembra 2008 znalec odovzdal Okresnému súdu Skalica znalecký posudok č. 186/08 a č. 187/08.

Dňa 21. novembra 2008 Okresný súd Skalica uznesením č. k. 2 C 161/08-296 odňal sťažovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a v ten istý deň zaslal účastníkom konania znalecké posudky, aby sa k nim písomne vyjadrili.

Dňa   28.   novembra   2008   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k. 2 C 161/08-296.

Dňa 1. decembra 2008 sa sťažovateľka vyjadrila k znaleckým posudkom.Dňa 3. decembra 2008 Okresný súd Skalica uznesením č. k. 2 C 161/08-308 vyzval sťažovateľku, aby „opravila a doplnila svoje odvolanie“.

Dňa 17. decembra 2008 sťažovateľka reagovala na uvedenú výzvu Okresného súdu Skalica a navrhla zmenu návrhu na začatie konania.

Dňa 13. januára 2009 bol v spise zaznamenaný úradný záznam tohto znenia:„V   reg.   D   bolo   zistené,   že   po   odporcovi   J.   Ď.   sa   vedie   ded.   Konanie   pod č. 3D/4/2009. J. Ď. zomrel 29. 12. 2008(...)“

Dňa 14. januára 2009 Okresný súd Skalica vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či návrh neberie späť.

Dňa 29. januára 2009 sťažovateľka oznámila Okresnému súdu Skalica, že „návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov beriem späť“.

Dňa 2. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. február 2009.Dňa 2. februára 2009 bolo odročené na neurčito, pretože sa nedostavili účastníci konania.

Dňa 16. marca 2009 bola vec predložená krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu č. k. 2 C 161/08-296.

Dňa 28. augusta 2009 krajský súd uznesením č. k. 10 Co 102/09-331 napadnuté uznesenie Okresného súdu Skalica zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 30. septembra 2009 bol spis vrátený Okresnému súdu Skalica.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 161/08 (predtým v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 188/01 a na Okresnom súde Senica v konaní vedenom pod sp. zn. SI 3 C 188/01) došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon, ani predseda Okresného súdu   Skalica   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázal   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   posudzovaní   správania   sťažovateľky   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých   dôvodov   došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom,   teda   dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresných súdov v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania takmer deväť rokov (na Okresnom   súde   Skalica   od 18.   decembra   2001 do   30.   septembra 2009)   je samo   osebe celkom jednoznačne neprimerané. Ústavný súd ďalej konštatuje, že súdy boli v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov aj opakovane nečinné, a to konkrétne v období od 24. júna 2002 do 30. júna 2004 (dvadsaťštyri mesiacov), od 27. septembra 2004 do 17. marca 2005 (šesť mesiacov), od 10. augusta 2005 do 9. januára 2006 (päť mesiacov) a od 6. decembra 2006 do 14. novembra 2008 (minimálne osemnásť mesiacov). Uvedená nečinnosť súdov nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako štyroch rokov súdy nevykonávali vo veci úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   a   dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené obdobie   nečinnosti   súdov   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné. Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   ústavný   súd   konštatuje,   že   v napadnutom konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdov. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že došlo k úmrtiu odporcu, a pretože sťažovateľka 29. januára 2009   oznámila   Okresnému   súdu   Skalica,   že „návrh   na   vysporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov beriem späť“, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   z dôvodu   vzniknutej   dlhodobej   právnej   neistoty   navrhla   priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 350 000 Sk, teda 11 617,81 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky v napadnutej veci, ako i na to, že vec je v súčasnosti skončená vzhľadom na úmrtie odporcu, považuje za primerané v sume 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 10. októbra 2008, spísanie sťažnosti z 10.   októbra 2008   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   Okresného   súdu   Skalica z 30. marca 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   celkovú   sumu 346,31 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009