znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 45/04-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť P. B., bytom K.; J. B., bytom H. Z.; Ing. M. B., bytom H. Z. J. D., bytom K.; A. G., bytom P. ; S. H., bytom K.; E. H., bytom K.; M. Ch., bytom T.; bytom R.; E. J., bytom R.; M. J., bytom K. n/R.; Mgr. R. L., bytom P.; Mgr. Z. L., bytom P.; M. M., bytom R.; J. M., bytom R.; M. M., bytom K.; J. M., bytom K.; J. N., bytom H. V.; J. N., bytom M.; E. N., bytom M.; M. N., bytom H. V.; M. O., bytom K.; D. O., bytom K., T.; V. P., bytom L.; M. P., bytom L.; D. S., bytom T.; A. S., bytom T.; E. S., bytom T.; M. Š., bytom B. B., E. U., bytom P.; Ľ. V., bytom L.; R. V., bytom L.; V. V., bytom K.; Ľ. B., bytom K., V. V.; O. K., bytom K.; S. V., bytom P.; D. P., bytom P., a J. Š., bytom P., zastúpených   advokátkou   JUDr. Z.   B.,   B.   B.,   vo   veci   porušenia   ich   základného   práva nekonaním   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky   a Úradu   pre   finančný   trh   zakotveného   v čl. 55 Ústavy   Slovenskej   republiky, a takto r o z h o d o l:

Sťažnosť P. Bešinu, J. B., Ing. M. B., J. D., A. G., S. H., E. H., M. Ch., L. J., E. J., M. J., Mgr. R. L., Mgr. Z. L., M. M., J. M., M. M., J. M., J. N., J. N., E. N., M. N., M. O., D. O., V. P., M. P., D. S., A. S., E. S., M. Š., E. U., Ľ. V., R. V., V. V., Ľ. B., O. K., S. V., D. P. a J. Š.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e:

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 16. februára 2004 doručená sťažnosť P. B., bytom K.; J. B., bytom H. Z.; Ing. M. B., bytom H. Z. J. D., bytom K.; A. G., bytom P. ; S. H., bytom K.; E. H., bytom K.; M. Ch., bytom T.; bytom R.; E. J., bytom R.; M. J., bytom K. n/R.; Mgr. R. L., bytom P.; Mgr. Z. L., bytom P.; M. M., bytom R.; J. M., bytom R.; M. M., bytom K.; J. M., bytom K.; J. N., bytom H. V.; J. N., bytom M.; E. N., bytom M.; M. N., bytom H. V.; M. O., bytom K.; D. O., bytom K., T.; V. P., bytom L.; M. P., bytom L.; D. S., bytom T.; A. S., bytom T.; E. S., bytom T.; M. Š., bytom B. B., E. U., bytom P.; Ľ. V., bytom L.; R. V., bytom L.; V. V., bytom K.; Ľ. B., bytom K., V. V.; O. K., bytom K.; S. V., bytom P.; D. P., bytom P., a J. Š., bytom P., zastúpených   advokátkou   JUDr. Z.   B.,   B.   B.,   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., B. B., vo veci porušenia ich základného práva zakotveného v čl. 55 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ktorého   sa   malo   dopustiť   svojou nečinnosťou   Ministerstvo   financií   Slovenskej   republiky,   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej republiky a Úrad pre finančný trh.

Sťažovatelia porušenie nimi označeného základného práva spájajú s utrpením ujmy v súvislosti s uzavretím zmlúv o tichom spoločenstve, predmetom ktorých bolo vloženie ich úspor do spoločností B. M. G. Invest, s. r. o., HORIZONT Slovakia o. c. p., a. s., BDV družstvo a AGW, s. r. o., za účelom ich zhodnotenia garantovaným spôsobom, ku ktorému nedošlo, a to aj z toho dôvodu, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra   Slovenskej   republiky, Úrad pre   finančný trh   a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky neplnili dôsledne svoju povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonnosti v rámci im zverených kompetencií. Svojou nečinnosťou podľa nich spôsobili, že subjekty, ktoré podnikali   na   trhu,   nespĺňali   zákonom   predpísané   podmienky   a ústredné   orgány   štátnej správy nezasiahli v rámci možností zverených im zákonom.

Po   tom,   ako   sťažovatelia   využili   všetky   prostriedky   nápravy,   v danom   prípade nemajú možnosť domáhať sa ochrany svojho základného práva na inom orgáne ako na ústavnom súde.   Z uvedeného   vyplýva,   že sťažovatelia podľa   § 53 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyčerpali všetky zákonné možnosti, ako sa domáhať ochrany svojho ústavného práva.

Taktiež je podľa ich názoru naplnená zákonná podmienka podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože porušenie vyššie uvedeného základného práva ku dňu podania sťažnosti u sťažovateľov stále trvá.

Sťažovatelia   si   zároveň   podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu ujmy vyjadrenej v peniazoch za to, že boli povinní trpieť stav finančnej ujmy vyhlásením konkurzu na uvedené spoločnosti.

Sťažovatelia   na   základe   týchto   skutočností   navrhujú,   aby   senát   ústavného   súdu vyslovil podľa čl. 127 ods. 2 ústavy tento nález:

„Nekonaním Ministerstva vnútra SR, Ministerstva financií SR a Úradu pre finančný trh   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľov   zakotvené   v čl.   55   Ústavy   Slovenskej republiky a priznáva sa im primerané finančné zadosťučinenie....“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základný práv a slobôd, alebo ľudských práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenska republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde a zisťuje, či nie je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia   sa   domáhajú   svojou   sťažnosťou   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva, pričom za toto základné právo označujú právo upravené v čl. 55 ústavy, ktorý je súčasťou tretej hlavy prvého oddielu ústavy upravujúceho princípy hospodárstva Slovenskej republiky, a nie druhej hlavy, v ktorej sú upravené základné práva a slobody. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti označujú a citujú aj čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy bez ďalšieho odôvodnenia a uvedenia príčinnej súvislosti ich možného porušenia postupom označených orgánov. Petit sťažnosti v časti týkajúcej sa rozhodnutia ústavného súdu smeruje však len k vysloveniu porušenia ich základného práva zakotveného v čl. 55 ústavy.

Ústavný súd vychádzajúc z § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, posudzoval sťažnosť sťažovateľov vo vzťahu   k možnému   porušeniu   ich   základného   práva   podľa čl.   55   ústavy   označeného v návrhu na rozhodnutie o ich sťažnosti. Ústavný súd uzavrel, že sťažovateľmi označené základné právo podľa čl. 55   ústavy do kategórie základných práv a slobôd podľa ústavy zjavne nepatrí. Z toho dôvodu ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2004