znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 448/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra 2013 predbežne prerokoval 53 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom   JUDr.   B.   F.,   Advokátska   kancelária,   F.   s. r. o.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,   základného   práva   na   zákonného   sudcu   zaručeného   v   čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave   sp. zn.   6 NcC 291/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14461/2013),   sp. zn. 11 NcC 293/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14462/2013), sp. zn. 11 NcC 247/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14463/2013), sp. zn. 9 NcC 294/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14464/2013),   sp. zn.   6 NcC 295/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14465/2013), sp. zn. 11 NcC 280/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14466/2013), sp. zn.   8 NcC 260/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14467/2013),   sp. zn. 9 NcC 244/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14468/2013),   sp. zn.   4 NcC 251/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14469/2013), sp. zn. 14 NcC 251/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14470/2013),   sp. zn.   6 NcC 247/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14471/2013),   sp. zn.   5 NcC 246/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14472/2013), sp. zn.   14 NcC 250/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14473/2013),   sp. zn. 3 NcC 290/2012   z 22.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14474/2013),   sp. zn.   5 NcC 291/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14475/2013), sp. zn. 8 NcC 253/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14476/2013),   sp. zn.   5 NcC 250/2012   z 22.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14477/2013),   sp. zn.   5 NcC 252/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14478/2013), sp. zn.   6 NcC 262/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14479/2013),   sp. zn. 5 NcC 263/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14480/2013),   sp. zn.   5 NcC 288/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14481/2013), sp. zn. 3 NcC 243/2012 z 22. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14482/2013),   sp. zn.   11 NcC 250/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14483/2013),   sp. zn.   9 NcC 253/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14484/2013), sp. zn.   4 NcC 331/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14485/2013),   sp. zn. 11 NcC 245/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14486/2013),   sp. zn.   8 NcC 293/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14487/2013), sp. zn. 8 NcC 302/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14488/2013),   sp. zn.   8 NcC 306/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14489/2013),   sp. zn.   4 NcC 307/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14490/2013), sp. zn.   8 NcC 308/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14491/2013),   sp. zn. 8 NcC 304/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14492/2013),   sp. zn.   2 NcC 290/2012 z 24. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14493/2013), sp. zn. 4 NcC 296/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14494/2013),   sp. zn.   2 NcC 280/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14495/2013),   sp. zn.   2 NcC 251/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14496/2013), sp. zn.   8 NcC 267/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14497/2013),   sp. zn. 8 NcC 268/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14498/2013),   sp. zn.   2 NcC 279/2012 z 24. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14499/2013), sp. zn. 8 NcC 295/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14500/2013),   sp. zn.   8 NcC 289/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14501/2013),   sp. zn.   4 NcC 288/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14502/2013), sp. zn.   4 NcC 282/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14503/2013),   sp. zn. 8 NcC 281/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14504/2013),   sp. zn.   8 NcC 292/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14505/2013), sp. zn. 2 NcC 289/2012 z 24. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14506/2013),   sp. zn.   8 NcC 266/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14507/2013),   sp. zn.   4 NcC 250/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14508/2013), sp. zn.   8 NcC 235/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14509/2013),   sp. zn. 4 NcC 259/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14510/2013),   sp. zn.   9 NcC 239/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14511/2013), sp. zn. 4 NcC 304/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14512/2013)   a   sp. zn.   4 NcC 257/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14513/2013) a takto r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14461/2013 – sp. zn. Rvp 14513/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14461/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14461/2013 o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. apríla 2013 doručených 53 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v záhlaví tohto rozhodnutia označenými uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Zo   sťažností   a   z ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   53   žalobami   podanými Okresnému   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   domáhala   voči   Slovenskej republike,   zastúpenej   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   zaplatenia náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom   okresného   súdu   v   iných,   v   predmetných   žalobách   označených   exekučných konaniach,   pričom   za   tento   nesprávny   úradný   postup   sťažovateľka   považovala   postup okresného súdu, ktorý v tom-ktorom exekučnom konaní nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala, aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. Sťažovateľka požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu ňou tvrdenej zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu argumentačne odôvodnila tým, že v prípade neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude o týchto žalobách o náhradu škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám svojím nesprávnym úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa sťažovateľky by tak okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mal tento okresný súd aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský   súd   sťažovateľkou   napádanými   uzneseniami   sp. zn.   6 NcC 291/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14461/2013), sp. zn. 11 NcC 293/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14462/2013),   sp. zn.   11 NcC 247/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14463/2013),   sp. zn.   9 NcC 294/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14464/2013), sp. zn.   6 NcC 295/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14465/2013),   sp. zn. 11 NcC 280/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14466/2013),   sp. zn.   8 NcC 260/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14467/2013), sp. zn. 9 NcC 244/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14468/2013),   sp. zn.   4 NcC 251/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14469/2013), sp. zn. 14 NcC 251/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14470/2013), sp. zn.   6 NcC 247/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14471/2013),   sp. zn. 5 NcC 246/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14472/2013),   sp. zn.   14 NcC 250/2012 z 24. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14473/2013), sp. zn. 3 NcC 290/2012 z 22. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14474/2013),   sp. zn.   5 NcC 291/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14475/2013),   sp. zn.   8 NcC 253/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14476/2013), sp. zn.   5 NcC 250/2012   z 22.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14477/2013),   sp. zn. 5 NcC 252/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14478/2013),   sp. zn.   6 NcC 262/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14479/2013), sp. zn. 5 NcC 263/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14480/2013),   sp. zn.   5 NcC 288/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14481/2013),   sp. zn.   3 NcC 243/2012   z 22.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14482/2013), sp. zn.   11 NcC 250/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14483/2013),   sp. zn. 9 NcC 253/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14484/2013),   sp. zn.   4 NcC 331/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14485/2013), sp. zn. 11 NcC 245/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14486/2013),   sp. zn.   8 NcC 293/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14487/2013),   sp. zn.   8 NcC 302/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14488/2013), sp. zn.   8 NcC 306/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14489/2013),   sp. zn. 4 NcC 307/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14490/2013),   sp. zn.   8 NcC 308/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14491/2013), sp. zn. 8 NcC 304/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14492/2013),   sp. zn.   2 NcC 290/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14493/2013),   sp. zn.   4 NcC 296/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14494/2013), sp. zn.   2 NcC 280/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14495/2013),   sp. zn. 2 NcC 251/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14496/2013),   sp. zn.   8 NcC 267/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14497/2013), sp. zn. 8 NcC 268/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14498/2013),   sp. zn.   2 NcC 279/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14499/2013),   sp. zn.   8 NcC 295/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14500/2013), sp. zn.   8 NcC 289/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14501/2013),   sp. zn. 4 NcC 288/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14502/2013),   sp. zn.   4 NcC 282/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14503/2013), sp. zn. 8 NcC 281/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14504/2013),   sp. zn.   8 NcC 292/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14505/2013),   sp. zn.   2 NcC 289/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14506/2013), sp. zn.   8 NcC 266/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14507/2013),   sp. zn. 4 NcC 250/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14508/2013),   sp. zn.   8 NcC 235/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14509/2013), sp. zn. 4 NcC 259/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14510/2013),   sp. zn.   9 NcC 239/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14511/2013),   sp. zn.   4 NcC 304/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14512/2013) a sp. zn.   4 NcC 257/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14513/2013)   jej   návrhom   na vylúčenie   všetkých   sudcov   okresného   súdu   a   na   prikázanie   predmetných   vecí   na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu nevyhovel a v tom-ktorom prípade rozhodol iba o vylúčení sudcu/sudcov okresného súdu, ktorý/ktorí bol/boli zákonným sudcom/zákonnými sudcami   v   predmetných   exekučných   konaniach,   v   ktorých   k   nesprávnemu   úradnému postupu a v jeho dôsledku aj ku vzniku škody malo dôjsť, avšak ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách sťažovateľky vylúčení neboli. Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné právo   domáhať sa   súdnej   ochrany   na   nezávislom   a   nestrannom   súde,   keď   nezohľadnil objektívnu   stránku   nezaujatosti   sudcov   okresného   súdu,   t.   j.   keď   neskúmal   objektívne symptómy   vyvolávajúce   podľa   sťažovateľky   oprávnené   pochybnosti   o   ich   nezaujatosti, ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí ktorej   majú   svoj   záujem,   pretože   v   prípade,   že   by   bolo   rozhodnuté   o   povinnosti   štátu nahradiť   sťažovateľke   škodu   vzniknutú   v   príčinnej   súvislosti   s   nesprávnym   úradným postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle § 22 zákona o zodpovednosti za škodu túto regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj napríklad   zníženie   rozpočtových   prostriedkov   pre   okresný   súd   od   štátu   (ekonomická závislosť okresného súdu od štátu).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného tiež uviedla: «Z vyššie   uvedených   skutočností,   bez ohľadu   na   konkrétnosti   skutkového   deja,   je zrejmé, že exekučný súd (Okresný súd Bratislava III), ktorý v minulosti uskutočnil vo vzťahu k   sťažovateľovi   nesprávny   úradný   postup,   sa   po   podaní   žaloby   sťažovateľom   v   režime zákona č. 514/2003 Z. z. stal súdom, ktorý bude rozhodovať o náhrade škody spôsobenej tým istým, teda totožný, nesprávnym úradným postupom. Formulovaná konštatácia sa stáva zásadnou pre posúdenie tejto sťažnosti....

Žalobca   považuje   za   potrebné   úvodom   upozorniť   na   fundamentálnu   skutočnosť spojenú s argumentom o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa ust. § 85 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“). Vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený vec prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované touto žalobou. Okresný súd Bratislava III zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať....

Pridelenie veci niektorému zo   sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo vecí zaujatý....

Sťažovateľ trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:

a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z právneho   záujmu   sudcu   na   prejednávanej   veci,   pretože   môže   byť   rozhodnutím   súdu priamo dotknutý vo svojich právach (ust. § 22 zákona č. 514/2003 Z. z.);

b)   vylúčený   je   sudca   aj   preto,   že   získal   o   veci   poznatky   iným   spôsobom,   než z dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);

c)   do   úvahy   prichádza   aj   vzťah   ekonomickej   závislosti   (zníženie   rozpočtovaných prostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi)....

Sťažovateľ   v   spore   vedenom   pred   okresným   súdom   žiada,   aby   súd   rozhodol o povinnosti Slovenskej republiky uhradiť mu škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom   tohto   okresného   súdu.   V   spore   bude   nevyhnutné   na   základe   vykonaného dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo k uskutočneniu nesprávneho úradného postupu, pričom pri danom právnom stave bude takéto posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil ním škodu žalobcovi. V tomto prípade preto   existuje   legitímny   dôvod   pochybovať   o   nestranností   okresného   súdu,   ako   aj nestrannosti sudcov tohto súdu a to najmä preto, že:

a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutý ako svedkovia sudcovia okresného súdu na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie, kedy   boli   do   hodnoteného   úradného   postupu   zapájaní   všetci   zamestnanci   súdu.   Preto rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci administratívy   okresného   súdu,   ktorý   nesprávny   úradný   postup   uskutočnil   V   prípade nevylúčenia   okresného   súdu   z rozhodovania   dôjde   k   ústavne   neakceptovateľnej   situácii, kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné rozumne   predpokladať,   že   výpovede   budú   objektívne   pravdivé,   pretože   sudca   bude vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci. Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude vykonávať dôkaz listinou zo   súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne tento   kolega   bude   vykonávať   dôkaz listinou   z jeho   súdneho   spisu   (alebo   súdneho oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo súdneho oddelenia....

Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk, sťažovateľ je toho názoru, že objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že majetková škoda a nemajetková ujma, ktorej náhrady sa sťažovateľ   žalobou   domáha,   mala   byť   spôsobená   rozhodovaním   sudcu   Okresného   súdu Bratislava   III,   ktorý   je   miestom   pôsobenia   všetkých   sudcov   vykonávajúcich   funkciu   na tomto súde, pričom všetci sudcovia tohto súdu majú minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah k dotknutému sudcovi, vytvára taký vzťah sudcov k danej veci, z ktorého možno vyvodiť dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti každého zo   sudcov Okresného súdu Bratislava III.   Žiaden   zo   sudcov   Okresného   súdu Bratislava   III   sa vzhľadom   na   dane okolnosti prípadu nemôže javiť v očiach strán ako nezávislý, pričom môžu vzniknúť dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti vo veci. Nemôže byť v súlade s ústavnou zásadou nezávislého a nestranného súdu, ak by spor o náhradu škody, resp. ujmy rozhodoval ten súd, ktorý sám mal svojím konaním žalovanú škodu spôsobiť.»

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažností na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že už označenými uzneseniami krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 48 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. V   dôsledku   uvedeného   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   ústavný   súd   zrušil   označené uznesenia krajského súdu a aby mu veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, aby jej priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   po   500   €   v   každom   jednotlivom z označených 53 prípadov a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Aj   keď   zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   tak odvolávajúc   sa   na   ustanovenie   §   31a   zákona   o   ústavnom   súde,   možno   aj   v   konaní o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   použiť   na   prípadné   spojenie   vecí   primerane   citované ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 14461/2013 – sp. zn. Rvp 14513/2013 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj krajského súdu, proti   ktorému   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd,   aplikujúc citované   právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či napádanými uzneseniami krajského súdu sp. zn. 6 NcC 291/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14461/2013), sp. zn. 11 NcC 293/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14462/2013), sp. zn. 11 NcC 247/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14463/2013), sp. zn. 9 NcC 294/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14464/2013),   sp. zn.   6 NcC 295/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14465/2013), sp. zn. 11 NcC 280/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14466/2013), sp. zn.   8 NcC 260/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14467/2013),   sp. zn. 9 NcC 244/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14468/2013),   sp. zn.   4 NcC 251/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14469/2013), sp. zn. 14 NcC 251/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14470/2013),   sp. zn.   6 NcC 247/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14471/2013),   sp. zn.   5 NcC 246/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14472/2013), sp. zn.   14 NcC 250/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14473/2013),   sp. zn. 3 NcC 290/2012   z 22.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14474/2013),   sp. zn.   5 NcC 291/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14475/2013), sp. zn. 8 NcC 253/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14476/2013),   sp. zn.   5 NcC 250/2012   z 22.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14477/2013),   sp. zn.   5 NcC 252/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14478/2013), sp. zn.   6 NcC 262/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14479/2013),   sp. zn. 5 NcC 263/2012   z 26. októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14480/2013),   sp. zn.   5 NcC 288/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14481/2013), sp. zn. 3 NcC 243/2012 z 22. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14482/2013),   sp. zn.   11 NcC 250/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14483/2013),   sp. zn.   9 NcC 253/2012   z 25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14484/2013), sp. zn.   4 NcC 331/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14485/2013),   sp. zn. 11 NcC 245/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14486/2013),   sp. zn.   8 NcC 293/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14487/2013), sp. zn. 8 NcC 302/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14488/2013),   sp. zn.   8 NcC 306/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14489/2013),   sp. zn.   4 NcC 307/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14490/2013), sp. zn.   8 NcC 308/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14491/2013),   sp. zn. 8 NcC 304/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14492/2013), sp. zn. 2 NcC 290/2012 z 24. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14493/2013), sp. zn. 4 NcC 296/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14494/2013),   sp. zn.   2 NcC 280/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14495/2013), sp. zn.   2 NcC 251/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14496/2013),   sp. zn. 8 NcC 267/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14497/2013),   sp. zn.   8 NcC 268/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14498/2013), sp. zn. 2 NcC 279/2012 z 24. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14499/2013),   sp. zn.   8 NcC 295/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14500/2013),   sp. zn.   8 NcC 289/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14501/2013), sp. zn.   4 NcC 288/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14502/2013),   sp. zn. 4 NcC 282/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14503/2013),   sp. zn.   8 NcC 281/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14504/2013), sp. zn. 8 NcC 292/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14505/2013),   sp. zn.   2 NcC 289/2012   z 24.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14506/2013),   sp. zn.   8 NcC 266/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14507/2013), sp. zn.   4 NcC 250/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14508/2013),   sp. zn. 8 NcC 235/2012   z 23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 14509/2013),   sp. zn.   4 NcC 259/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14510/2013), sp. zn. 9 NcC 239/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn.   Rvp 14511/2013),   sp. zn.   4 NcC 304/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn. Rvp 14512/2013) a sp. zn. 4 NcC 257/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 14513/2013) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   ňou   označených   základných   práv   zaručených ústavou   a   práva   zaručeného   dohovorom   tým,   že   krajský   súd   označenými   uzneseniami nevyhovel jej návrhom a z prerokovania ňou podaných žalôb na okresnom súde nevylúčil všetkých   sudcov   tohto   okresného   súdu   napriek   tomu,   že   škoda,   ktorej   náhradu   si sťažovateľka na okresnom súde týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdení vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve toho okresného súdu, ktorého sudcovia   tak   v   tomto   dôsledku   podľa   sťažovateľky   nemôžu   rozhodovať   objektívne a nezaujato.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach   je   v   podstate   identická   s   jej   právnou   argumentáciou,   ktorú   už   použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, vo   svojej   argumentácii   k   odmietnutiu   všetkých   53   sťažností   pre   nedostatok   právomoci ústavného súdu odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje identické rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 356/2013 z 19. júna 2013.

Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v   osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v   použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov krajského súdu, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu   na   danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutých   rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho súdu   pre ľudské   práva   nie   je nevyhnutné ako   predpoklad možnosti   obrátiť sa   na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ by   sa   tento   právny   prostriedok   z materiálneho   hľadiska   javil   v   obdobných   identických prípadoch ako neefektívny, sa podľa ústavného súdu vynára otázka, aký význam a efektivitu má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keď   sa   na   ústavný   súd   opakovane   obracia so sťažnosťami,   ktoré   sú   vo   svojej   materiálnej   podstate   identické   a   v   tej   súvislosti   pre sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomý,   že   nebudú   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich vybavenia   v   predošlom   období,   úspešné,   a   ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah (napr. I. ÚS 3/2013).

Pretože   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa sťažností   založených   na   tých   istých   skutkových   a   právnych   okolnostiach   ústavný   súd rozhodne   bez odôvodnenia   iba   s   poukazom   na   svoje   v   týchto   okolnostiach   identické rozhodnutie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2013