znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 448/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. A. G., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. S., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 1207/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. A. G. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2012 doručená sťažnosť Mgr. A. G., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20 Er 1207/2008.

Zo sťažnosti vyplývalo, že 11. augusta 2008 podala sťažovateľka námietky proti exekúcii v exekučnom konaní vedenom Exekútorským úradom JUDr. J. K. Okresný súd v označenom   konaní   sťažovateľke   zaslal   výzvu   12.   marca   2009,   na   ktorú   odpovedala 14. mája 2009. Od uvedenej doby okresný súd nekonal a ani napriek písomnej urgencii doteraz vo veci nerozhodol. Sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„1. Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pod spisovou zn. 20Er 1207/2008 porušil právo   sťažovateľa,   aby   jeho   vec   bola   prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov   a   boli zaručené práva v čl. 48 ods.2 Ústavy SR.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod spisovou zn. 20Er 1207/2008 prikazuje konať vo veci bez prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 740,02 EUR, ktoré mu je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti nálezu.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 141,79 EUR, ktorú je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť jeho právnemu zástupcovi na účet vedený... do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   odmietnuť   bez   ústneho   pojednávania.   Rovnako   môže   ústavný   súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľka   napísala   prípis okresnému   súdu   16.   mája 2012,   ktorým   poukázala na to,   že   vo   veci   o   jej   námietkach vznesených v exekučnom konaní sa nekoná.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   podanie   kvalifikovanej   sťažnosti   na   prieťahy v konaní podľa   § 17   ods.   1   zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov naďalej aj po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu,   ako   aj   so   základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými prieťahmi   v súdnom   konaní   potvrdzuje   aj   znenie   zákona   č.   385/2000   Z.   z.   o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd zastáva stanovisko, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky nekvalifikované a formálne, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto   sťažnosť   mohla   mať,   ak   by   predseda   okresného   súdu   dostal   primeranú   lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 74/05).

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012