znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 447/08-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť T., K., právne zastúpenej advokátom JUDr. M. V., K., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 681/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice   I v konaní vedenom   pod sp.   zn. 15 C 681/94 p o r u š i l základné právo T., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. T. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   3   500 €   (slovom tritisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. T. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   223,46   €   (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e   Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   V.,   K.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 447/08   z 27. novembra   2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 681/94 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti okrem iného vyplynulo: «Dňa 22. 08. 1994 podal A. F., bytom K. ako žalobca a spol. na Obvodnom súde Košice I proti sťažovateľovi T. ako žalovanému žalobu   o odstránenie   neoprávnenej   stavby.   V   predmetnej   žalobe   sa   žalobca   domáhal odstránenia podľa jeho tvrdenia neoprávnenej stavby sťažovateľa postavenej na pozemku parc. č. 6993/2, zapísanom v katastri nehnuteľnosti, na LV č. 10258 kat. územia K., ktorý bol podľa názoru žalobcu nezákonne vyvlastnený. Neskôr žalobca zmenou návrhu žiadal event. zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaného za peňažnú náhradu. (...)

Uznesením zo dňa 11. 11. 2004, č. k. 15 C 289/1994 bola vec č. k. 15 C 681/1994 spojená s vecou 15 C 289/1994 na spoločné konanie na účely znaleckého dokazovania a bol ustanovený znalec Ing. H. M. (...)

Dňa 16. 05. 2007 uznesením č. k. 15 C 289/1994 bola vec č. k. 15 C 681/1994 vylúčená na samostatné konanie. (...)

Čo   sa   týka   samotnej   podstaty   vzniku   zbytočných   prieťahov   v   tomto   konaní(...) sťažovateľ   sa   domnieva,   že   prieťahy   vznikli   v   dôsledku   postupu   okresného   (predtým obvodného) súdu v tejto veci. Okresný súd vo veci v dlhšom časovom úseku, a to od podania žaloby od 22. 08. 1994 do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci dňa 17. 01. 2001 nevyhol sa nečinnostiam a konal neefektívne. Po podaní žaloby dňa 22. 08. 1994 vykonal jednoduchý úkon - výzva žalobcovi zo dňa 22. 02. 1997, t. j. po viac ako 2,5 roku, a po tomto úkone v časovom odstupe viac ako troch rokov, súd vykonal ďalší úkon vo veci až v júli v roku 2000, kedy dňa 27. 07. 2000 uznesením pripustil, aby do konania pristúpil ďalší účastník. (...)

V   ďalšom   časovom   období,   t.   j.   od   17.   10.   2000,   kedy   sa   uskutočnilo   prvé pojednávanie   vo   veci,   až   do   dňa   23.   06.   2003,   kedy   súd   dožiadal   Okresný   úrad   K. o predloženie   vyvlastňovacieho   spisu,   bez   toho,   aby   postupu   súdu   bránila   zákonná prekážka, nebol realizovaný žiaden úkon vo veci viac ako 2,5 roka. (...)

Obdobie nečinnosti a neefektívnej práce okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov považuje sťažovateľ za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu   netolerovateľné,   pretože   k   uvedeným   zbytočným   prieťahom   podľa   názoru sťažovateľa nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo pričinením účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Po právnej stránke podľa názoru sťažovateľa nie je vec právne zložitá, ako to už aj skonštatoval ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. II ÚS 200/05-19 zo dňa 15. 03. 2006 vo veci skutkovo a právne identickej - „pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú stabilizované v judikatúre vyšších súdov.“

Po skutkovej stráne vzhľadom k potrebe rozsiahlejšieho dokazovania (vypracovanie znaleckého posudku) možno vec považovať za fakticky zložitejšiu. (...)

Sťažovateľ sa domnieva, že konanie vedené pod sp. zn. 15 C 681/1994 na Okresnom súde Košice I prebieha neprimerane dlho, t. j. takmer 14 rokov, a to hlavne v dôsledku nečinnosti a neefektívnej práce súdu v dĺžke viac ako 6 rokov od podania návrhu v roku 1994 až do uskutočnenia pojednávania v roku 2001 a v dôsledku ďalšej nečinnosti súdu až do roku 2003, čo možno už len na základe týchto skutočností považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. (...)

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľ   požaduje   v   dôsledku neukončeného,   už   takmer   14   rokov   trvajúceho   súdneho   konania   a   na   základe neodôvodnených pretrvávajúcich prieťahov v predmetnom konaní (konkrétne do roku 2003) v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde priznanie finančného   zadosťučinenia   vo   výške   200.000,-   Sk   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy vyjadrenej v peniazoch. Túto svoju žiadosť sťažovateľ odôvodňuje ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku konania okresného súdu, ktorý svojim postupom mu vytvoril právnu neistotu a po takmer 14 rokoch trvania súdneho sporu nie je zrejmý výsledok tohto súdneho konania. V medziobdobí sťažovateľ bol nútený z ekonomických dôvodov previesť predmetné stavby na žalovaného v 3. rade, hoci nevedel predpovedať výsledok súdneho sporu a vyhnúť sa tak prípadným sankciám zo strany kupujúceho za predpokladu vyhovenia žalobe. (...)»

1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   T.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 681/1994 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 681/1994 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk(...), ktorú mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.732,- Sk (za dva úkony právnej služby á 3.176,- Sk + 190,- Sk paušál), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   listom   sp.   zn.   1   SprV/282/08 zo 16. januára   2009   a právny   zástupca   sťažovateľky   prípisom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 27. januára 2009.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   tieto   relevantné skutočnosti:

„(...)   Žalobu   o   odstránenie   neoprávnenej   stavby,   resp.   alternatívne   zriadenie vecného bremena podala na Obvodnom súde Košice 1 dňa 22. 8. 1994 podali A. F. a spol. Sťažovateľ vystupuje v predmetnom konaní na procesnej strane žalovaného. Pri posudzovaní otázky, či v tomto súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom poukazujem na Nálezy Ústavného súdu SR, ktoré už v tejto veci boli vydané (III. ÚS 298/07- 38, IV. ÚS 319/07-25, II. ÚS 107/08-11, II. ÚS 222/07-40 a ďalšie) a v ktorých Ústavný súd SR dospel k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu Košice I došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov.

Vec po právnej stránke nie je zložitá. Je však náročná po stránke skutkovej. V konaní vystupuje na strane žalobcu mnoho subjektov, ktorí v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať okruh právnych nástupcov. Na zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti mali za následok predĺženie konania.

Dňa   11.   8.   2008   súd   meritórne   rozhodol.   Rozsudok   doposiaľ   nenadobudol právoplatnosť, pretože vo veci bolo podané odvolanie.

Netrváme na ústnom pojednávaní ohľadom predmetnej sťažnosti. (...)“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   prípise   k uvedenému   vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol:

„Vo veci ústavnej sťažnosti T., K. na základe Vašej výzvy zo dňa 23. 01. 2009 Vám oznamujeme,   že   sme   vzali   na   vedomie   stanovisko   predsedu   Okresného   súdu   Košice   I, z ktorého vyplýva opodstatnenosť ústavnej sťažnosti navrhovateľky.

Zároveň Vám oznamujeme, že na ústnom prejednaní veci netrváme.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pôvodne pod sp. zn. 15 C 681/94 a v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 289/94:

Dňa 22. augusta 1994 podali A. F. (ďalej aj „žalobca 1“), Š. F. (ďalej aj „žalobca 2“) a M.   B.   (ďalej   aj   „žalobkyňa“,   spolu   aj   „žalobcovia“)   na   okresnom   súde   žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby proti sťažovateľke a neskôr žalobu rozšírili aj na M. K. (ďalej aj „žalovaný 2“, spolu aj „žalovaní“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 C 681/94.Dňa 4. apríla 1995 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku a sťažovateľku, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila k žalobe.

Dňa 19. apríla 1995 žalobcovia požiadali súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 25. apríla 1995 sa k žalobe vyjadrila sťažovateľka.Dňa 12.   februára   1997   žalobcovia   navrhli   zmenu petitu   svojej   žaloby tak,   že za žalovaného označili aj M. K.

Dňa 19. februára 1997 sudkyňa dala úpravou kancelárii súdu pokyn, aby podanie z 12.   februára   1997   doručila   M.   K.   a vyzvala   žalobcov   na   predloženie   podkladov k rozhodnutiu o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 27. júla 2000 okresný súd uznesením č. k. 15 C 681/94-11 rozhodol o pripustení zmeny petitu žaloby, na základe ktorej sa na strane žalovaného stalo účastníkom konania aj M. K.

Dňa 14. augusta 2000 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 8. november 2000 a vyzval žalobcov na doručenie rovnopisu žaloby.

Dňa 17.   augusta   2000   okresný   súd   požiadal   Okresný   úrad K.,   katastrálny odbor (ďalej   len   „kataster   nehnuteľností“),   o zaslanie   listov   vlastníctva   a identifikáciu   parciel týkajúcich   sa   sporných   nehnuteľností   a žalobcom   zaslal   tlačivo   potvrdenia   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 25. septembra 2000 kataster nehnuteľností zaslal súdu požadované listiny.Dňa 25. septembra 2000 sa k žalobe vyjadril žalovaný 2. Dňa 27. septembra 2000 kataster nehnuteľností oznámil súdu, že LV č. 10258 bol zrušený a sporná parcela č. 6993/2 zapísaná pôvodne na tomto LV prešla do vlastníctva M. K. a je vedená na LV č. 11620.

Dňa 17. októbra 2000 okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 8. november 2000 na 17. január 2001.

Dňa 26. októbra 2000 žalobcovia oznámili súdu, že v dôsledku smrti žalobcu 1 sa žalobkyňou stáva M. B., jeho právna nástupkyňa.

Dňa 31. októbra 2000 okresný súd urgoval žalobcov, aby predložili rovnopis žaloby. Dňa 17. januára 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu zistenia a upresnenia okruhu nástupcov po neb. A. F. a neb. A. F.

Dňa 5. augusta 2002 bol spísaný úradný záznam o zistení potencionálnych dedičov žalobcu 1.

Dňa   4.   septembra   2002   okresný   súd   vyzval   žalobcov   na   predloženie   podkladov k žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a na   úpravu   petitu   žaloby   uvedením všetkých dedičov po žalobcovi 1.

Dňa 26. septembra 2002 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcov o predĺženie lehoty na doplnenie návrhu.

Dňa 9. decembra 2002 právny zástupca žalobcov predložil súdu žiadané doklady (najmä   potvrdenia   o majetkových   pomeroch)   a doplnenie   žaloby   podľa   jeho   výzvy a oznámil súdu, že nástupcami po žalobcovi 1 sa stali: M. B., A. F., A. S. a M. F.

Dňa 26. júna 2003 okresný súd vyzval Okresný úrad K. (ďalej len „okresný úrad“), aby v lehote 20 dní predložil spisový materiál, ktorý súvisí s rozhodnutím bývalého O. K. č. 5882/83/84-Go   o vyvlastnení   nehnuteľnosti,   a vyzval   žalobcov   na   zaplatenie   súdneho poplatku za návrh vo výške 500 Sk.

Dňa 9. júla 2003 žalobcovia zaplatili súdny poplatok.Dňa 23. júla 2003 okresný úrad oznámil súdu, že žiadaný spis sa v jeho archíve nenachádza.

Dňa 15. augusta 2003 súd nariadil pojednávanie na 16. október 2003.Dňa 2. septembra 2003 okresný súd priznal niektorým žalobcom oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 16. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na   účely   zváženia   znaleckého   dokazovania   a preštudovania   podkladov   a vyjadrení účastníkov konania doručených na pojednávaní.

Dňa 3. decembra 2003 bolo súdu doručené vyjadrenie M. B. a spol.Dňa 5. marca 2004 bolo nariadené pojednávanie na 1. apríl 2004.Dňa 1.   apríla   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   súd   pripustil   zmenu žalobného návrhu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že bude vykonaný dopyt na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a sťažovateľke súd uložil povinnosť predložiť doklady (kúpne zmluvy a geometrické plány).

Dňa 27. apríla 2004 bol súdu doručený návrh A. F. a spol. na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných a návrh otázok pre znalca.

Dňa 5. mája 2004 a 13. mája 2004 žalobcovia predložili súdu doklady podľa jeho výzvy.

Dňa 17. mája 2004 žalobcovia doručili súdu vyjadrenie vo veci samej.Dňa   17.   júna   2004   okresný   súd   pripustil,   aby   do   konania   na   strane   žalovaných pristúpil ďalší účastník, a to T., s. r. o., ktorý bude v konaní vystupovať ako žalovaný 3.Dňa 11. novembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 15 C 289/94-150 spojil na spoločné konanie veci   sp.   zn. 15   C 313/94,   18 C 417/94,   15   C 805/94,   15 C 806/94, 15 C 817/94, 15 C 821/94, ako aj napadnutú vec sp. zn. 15 C 681/94, ktoré budú ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 289/94. Súčasne ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý mal vyhotoviť znalecký posudok do 60 dní; lehotu neskôr predĺžil do 30. septembra 2005. Dňa 23. novembra 2004 súd požiadal   Katastrálny úrad v K., Správu katastra K. (ďalej   len   „správa   katastra“),   aby   oznámil,   či   mu,   resp.   bývalému   Stredisku   geodézie a kartografie bolo zaslané právoplatné rozhodnutie O. K. č. 5882/83/84-Go z 20. februára 1984.Dňa 7. decembra 2004 správa katastra oznámila súdu, že uvedené rozhodnutie bolo zaslané na Stredisko geodézie a kartografie 5. apríla 1985.

Dňa 29. decembra 2005 bol súdu zaslaný znalecký posudok znalcom Ing. M. H.Dňa   25.   mája   2006   súd   uznesením   č.   k.   15   C   289/94-261   ustanovil   znalkyňu Ing. Ľ. L.

Dňa 3. októbra 2006 Ing. Ľ. L. zaslala súdu znalecký posudok.Dňa 25. januára 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania.

Dňa 5. apríla 2007 súd nariadil vo veci pojednávanie na 3. máj 2007.Dňa 24. apríla 2007 sa žalobcovia písomne vyjadrili k predmetu konania. Dňa 27. apríla 2007 k predmetnej veci zaujal písomné stanovisko žalovaný 2.Dňa 3.   mája   2007   sa   vo   veci   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito.

Dňa   3.   júla   2007   sa   vo   veci   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito   z   dôvodu „vyjadrenia   účastníkov   konania   k otázke   kontrolného   znaleckého posudku“.

Dňa 22.   októbra   2007   súd   vyzval znalca Ing.   M.   H.,   aby   doplnil   svoj   znalecký posudok z 29. decembra 2005.

Dňa 22. novembra 2007 bol doplnený znalecký posudok Ing. M. H. Dňa   1.   februára   2008   sa   žalobcovia   písomne   vyjadrili   k predmetnej   veci a „špecifikovali“ petit svojho žalobného návrhu.

Dňa 29. februára 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že vec bude predložená Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti.

Dňa   28.   apríla   2008   okresný   súd   uzneseniami   č.   k.   15   C   289/94-545   a   č.   k. 15 C 289/94-547 priznal znalcom znalečné trovy.

Dňa 16. mája 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola vec sp. zn. 15 C 681/94 vylúčená na samostatné konanie.

Dňa 18. júna 2008 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 25. júl 2008.Dňa   1.   júla   2008   právny   zástupca   sťažovateľky   v napadnutom   konaní   požiadal o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 10. júla 2008 súd preročil termín pojednávania na 11. august 2008. Dňa 11. augusta 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. 15 C 681/94-197.

Dňa 28. októbra 2008 žalobcovia podali odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa   22.   decembra   2008   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o uvedenom odvolaní žalobcov.  

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 681/94 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   právnej   zložitosti   veci.   Ústavný   súd   však nepopiera, že rozhodovanie „o odstránenie neoprávnenej stavby, event. o zriadení vecného bremena“ v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä s ustálením skutkového stavu opakovaným znaleckým dokazovaním a najmä veľkým počtom (a meniacich sa) účastníkov konania, na ktorú skutočnosť nemohol neprihliadnuť pri   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Doterajší   zdĺhavý   priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté konanie sa začalo 22. augusta 1994, teda do dnešného dňa trvá už viac ako pätnásť rokov, čo už samo osebe nemožno považovať za primeranú dobu konania. Okrem toho možno konštatovať, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období od 22. augusta 1994 do 4. apríla 1995 (minimálne šesť mesiacov), od 25. apríla 1995 do 19. februára 1997 (dvadsaťjeden mesiacov), od 19. februára 1997 do 27. júla 2000 (štyridsaťjeden mesiacov), od 17. januára 2001 do 5. augusta 2002 (osemnásť mesiacov), od 9. decembra 2002 do 26. júna 2003 (šesť mesiacov) a od 23. novembra 2004 dosiaľ   (osemnásť mesiacov)   a ani po   tomto   období   nebol postup   okresného   súdu   vždy efektívny. Okresný súd teda počas viac ako deväť rokov nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako žalovaná strana v napadnutej veci počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy,   ktoré   nedokázal   alebo   nemohol   riešiť,   nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Pretože   vo   veci   sťažovateľky   okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   15 C 681/94-197 z 11. augusta 2008 vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 200 000 Sk, teda 6 638,78 €, ktoré odôvodnila „ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku konania okresného súdu, ktorý svojim postupom mu vytvoril právnu neistotu a po takmer 14 rokoch trvania   súdneho   sporu   nie   je   zrejmý   výsledok   tohto   súdneho   konania.   V medziobdobí sťažovateľ bol nútený z ekonomických dôvodov previesť predmetné stavby na žalovaného v 3. rade, hoci nevedel predpovedať výsledok súdneho sporu a vyhnúť sa tak prípadným sankciám zo strany kupujúceho za predpokladu vyhovenia žalobe.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na to, že vec bola medzičasom na okresnom súde skončená, považuje za odôvodnené v sume 3 5000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva účelne   vykonané   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   23.   júna   2008 a podanie   sťažnosti   30.   júna 2008)   Za   dva   úkony   vykonané v roku   2008   patrí   odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   celkovú   sumu 223,46 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 15. decembra 2009